A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
O rovnomennom kraji z minulosti pozri Košický kraj (1948 – 1960).| Košický kraj | |||
| Kraj | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  Slovensko
| ||
|---|---|---|---|
| Krajské mesto | Košice | ||
| Najvyšší bod | Stolica | ||
| - výška | 1 476 m n. m. | ||
| Najnižší bod | Bodrog pri obci Klin nad Bodrogom | ||
| - výška | 94,3 m n. m. | ||
| Rozloha | 6 754 km² (675 400 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 782 216[1] (31.12.2021) | ||
| Hustota | 115,82 obyv./km² | ||
| ISO 3166-2 | SK-KI | ||
| Počet okresov | 11 | ||
 Okresy v košickom kraji
| |||
| Wikimedia Commons: Košice Region | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Košický kraj je organizácia štátnej správy na juhu Východného Slovenska. Má rozlohu 6 753 km² a žije tu vyše 782-tisíc obyvateľov. Bol zriadený reformou verejnej správy v roku 1996. Od roku 2007 je spravovaný Obvodným úradom so sídlom v Košiciach, ktorý nahradil dovtedajší Krajský úrad. Výraz sa používa aj pre označenie samosprávy vykonávanej Košickým samosprávnym krajom, ktorý sídli v Košiciach.
Okresy
- Okres Gelnica
- Okres Košice I
- Okres Košice II
- Okres Košice III
- Okres Košice IV
- Okres Košice-okolie
- Okres Michalovce
- Okres Rožňava
- Okres Sobrance
- Okres Spišská Nová Ves
- Okres Trebišov
Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. je kraj rozčlenený na 11 okresov.[2] Najmenším okresom s rozlohou 16,8 km² je okres Košice III a najväčším s rozlohou 1 534,6 km² je okres Košice-okolie. V kraji sa nachádza 440 obcí, z toho 17 nesie štatút mesta. Až 54,5 % obyvateľov žije v mestách. Správnym, hospodárskym, politickým, školským a kultúrnym centrom kraja je mesto Košice. Ku 31. decembru 2019 v nich žilo 238 593 obyvateľov, čo predstavovalo takmer 30 % obyvateľov celého kraja.[3][4][5][6]
Poloha
Košický kraj je počtom obyvateľov je druhý, rozlohou štvrtý najväčší kraj na Slovensku. Na juhu hraničí s Maďarskom, na východe s Ukrajinou, na severe s Prešovským a na západe s Banskobystrickým krajom. V kraji sú zastúpené štyri historické regióny - Abov, Gemer, Spiš a Zemplín.[3][5]
Oblasti susediace s Košickým krajom
|
 Prešovský kraj
|
| ||
 Banskobystrický kraj
|
|
 Zakarpatská oblasť, Ukrajina
| ||
  Košický kraj 
| ||||
| ||||
 Boršodsko-abovsko-zemplínska župa a
|
Geografia
Najvyšším bodov v kraji je 1 476 m vysoký vrch Stolica v Slovenskom rudohorí. Najnižšie položený bod je miesto pri vyústení rieky Bodrog zo Slovenska – 94 m nad morom. Vodné toky v kraji patria k typu nížinných, vrchovinných a stredohorských riek. Najväčšia rieka je Bodrog, ktorý odvodňuje najvýchodnejšiu časť kraja. Hornád odvodňuje Hornádsku a Košickú kotlinu, západnú časť rieka Slaná a na juhovýchodnom cípe rieka Tisa. Vodné nádrže sú zastúpené Zemplínskou šíravou, Bukovcom, Ružínom, Dobšinou a Palcmanskou Mašou. Dve pätiny povrchu pokrývajú lesy, v najviac zalesnenom okrese Slovenska – Gelnici pokrývajú až tri štvrtiny. Lužné lesy sú najmä na juhovýchode územia, nížinato-pahorkovitý charakter je charakteristický pre východnú a južnú časť kraja. Poľnohospodárska pôda pokrýva 333 tisíc ha kraja. Z toho sú tri pätiny tvorené ornou pôdou a tretina trvalými trávnymi porastmi. Výnimočnou oblasťou kraja je Tokaj, kde sa pestuje tokajské víno. Kraj sa nachádza v severnom miernom pásme s priemernými ročnými teplotami okolo 10°C.[3][4]
Suroviny
V kraji sú rudné, nerudné aj energetické suroviny. Príkladom rudných surovín sú železné a strieborné rudy v okrese Rožňava a Spišská Nová Ves. Ďalej sa v kraji nachádzajú významné ložiská magnezitu v okolí Košíc, kamennej soli v okrese Michalovce, ale aj mastenca a sadrovca v okresoch Rožňava a Spišská Nová Ves. Z energetických sa tu vyskytuje ropa a zemný plyn v okresoch Michalovce a Trebišov. V lokalite Ďurkov a v podhorí Vihorlatu sa nachádzajú najvýznamnejšie geotermálne pramene.[3][7]
Chránené územia
Na území kraja sa nachádzajú dva národné parky – Národný park Slovenský raj a Národný park Slovenský kras, 2 chránené krajinné oblasti – Latorica a Vihorlatský prales, 31 národných prírodných rezervácií, 43 prírodných rezervácií, 23 národných prírodných pamiatok, 25 prírodných pamiatok, 11 chránených areálov a 10 chránených vtáčích území. Medzi významné jaskyne patria: Dobšinská ľadová jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, jaskyňa Domica, Jasovská jaskyňa a Gombasecká jaskyňa. Výnimočný je taktiež Herliansky gejzír.[3][8][9]
Demografia
K 31. decembru 2021 v kraji žilo 782 216 obyvateľov. S 14,7 % podielom na celkovej slovenskej populácii bol Košický kraj druhým najväčším na Slovensku. Na km² pripadá v priemere 116 obyvateľov. Najhustejšie okresy boli všetky štyri okresy Košíc. Priemerný vek obyvateľov žijúcich v kraji bol v roku 2019 zhruba 39,8 rokov. Index starnutia obyvateľstva dosiahol hodnotu 89,2.[3][4][10]
Prírastok obyvateľstva od roku 2000 do 2019
|
Cestná sieť
Na konci roka 2019 bola celková dĺžka cestnej siete 2 396 km. Z toho 22 km diaľnic, 15 km rýchlostných ciest, 367 km ciest I. triedy a 584 km ciest II. triedy. V kraji je evidovaných 391 130 motorových vozidiel.[3][4][11] Medzi diaľnice a rýchlostné cesty, ktoré vedú krajom, patria: 
, 
a 
.[12]
Cesty I. triedy
| Značka | Označenie | Trasa | Celková dĺžka |
|---|---|---|---|
 |
I/16 | Zvolen – Lučenec – Rožňava – Košice | 197 |
 |
I/17 |  Milhosť, št. hr. – Košice
|
18 |
 |
I/18 | Žilina – Vrútky – Ružomberok – Poprad – Prešov – Vranov nad Topľou – Michalovce | 304 |
 |
I/19 | Košice – Michalovce – Vyšné Nemecké, št. hr.
|
90 |
 |
I/20 | Košice – Prešov | 24 |
 |
I/67 | Kráľ, št. hr. – Tornaľa ; Rožňava – Pusté Pole
|
61 |
 |
I/79 | Vranov nad Topľou – Trebišov – Slovenské Nové Mesto – Čierna | 90 |
 |
I/79A | Slovenské Nové Mesto – hraničný priechod
|
0,4 |
Európske cesty
| Značka | Označenie | Trasa | Dĺžka na Slovensku |
|---|---|---|---|
 |
50 | Trenčín – Bytča – Žilina – Martin – Poprad – Prešov – Košice – Sečovce – Michalovce – Vyšné Nemecké | – |
 |
58 | Bratislava – Trnava – Nitra – Zvolen – Košice – Michalovce – Vyšné Nemecké | – |
 |
71 | Košice – Barca – Šebastovce – Milhosť | – |
 |
571 | Bratislava – Trnava – Nitra – Zvolen – Košice | 405 |
Železničná sieť
Trate
- Železničná trať Košice – Zvolen (trať č. 160)
- Železničná trať Košice – Hidasnémeti (trať č. 169)
- Železničná trať Košice – Žilina (trať č. 180)
- Železničná trať Košice – Muszyna (trať č. 188)
- Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou (trať č. 190)
- Železničná trať Michaľany – Łupków (trať č. 191)
- Železničná trať Bánovce nad Ondavou – Veľké Kapušany (trať č. 195)
- Železničná trať Užhorod – Haniska (trať č. 500)
Vzdelávanie
V kraji sa do konca roka 2019 nachádzalo 455 materských škôl, 303 základných škôl, 34 gymnázií a 61 stredných odborných škôl. Štyri vysoké školy sú sústredené v Košiciach.[3][13]
Zdravotná starostlivosť
Zdravotnú starostlivosť v kraji v roku 2019 zabezpečovalo až 1 888 zdravotníckych zariadení. Medzi ne sa radí 17 nemocníc, 1 463 zariadení ambulatnej zdravotnej starostlivosti a 7 liečební. Kúpeľnú liečbu dýchacích ciesť poskytujú kúpele Štós.[3][14][15]
- Pozri aj: Zoznam nemocníc v Košiciach.
Kultúra
Kultúrne predstavenia a výstavy ponúka 17 stálych divadelných scén, 30 múzeí a 3 galérie umenia. V kraji je k dispozícii 162 knižníc.[3]
Medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky patria Dóm svätej Alžbety v Košiciach a historické jadro mesta, hrad Krásna Hôrka, kaštieľ Betliar, evanjelický kostol v Štítniku a rôzne ďalšie kostoly, ktoré sú súčasťou Gotickej cesty. V kraji sa nachádza aj Spišský hrad, Spišské Podhradie, Spišská kapitula a kostol Ducha Svätého v Žehre a drevené kostoly v Ruskej Bystrej – všetky pamiatky sú zaradené medzi pamiatky svetového dedičstva UNESCO.[3][16][17][18]
V roku 2019 sa v 389 ubytovacích zariadeniach v kraji ubytovalo 456 tisíc návštevníkov. Najnavštevovanejšie boli okresy Košice I, Spišská Nová Ves a Michalovce.[3][4][19][20] Krajskou organizáciou cestovného ruchu je Košice Región Turizmus.[21]
Obyvateľstvo v roku 2011
Podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 bolo zloženie obyvateľstva v kraji takéto:[22]
Národnostné zloženie
| národnosť | počet (2011)[23][24] | % (2011) |
|---|---|---|
| slovenská
|
580066 | 73,27 |
| maďarská
|
74743 | 9,44 |
 rómska
|
36476 | 4,61 |
 česká
|
3174 | 0,40 |
| moravská
|
259 | 0,03 |
| rusínska
|
3076 | 0,39 |
| ukrajinská
|
1637 | 0,21 |
 nemecká
|
1179 | 0,15 |
 poľská
|
334 | 0,04 |
 ruská
|
278 | 0,04 |
 bulharská
|
115 | 0,01 |
 židovská
|
82 | 0,01 |
 srbská
|
78 | 0,01 |
 chorvátska
|
34 | 0,00 |
 iná
|
1212 | 0,15 |
| nezistená
|
88980 | 11,24 |
| spolu | 791723 | 100 |
