Hornádska kotlina
kotlina geomorfologický celok
Hornádska kotlina zo Spišského hradu
Štát	Slovensko
Regióny	Prešovský, Košický
Okresy	Poprad, Levoča, Spišská Nová Ves
Nadradená jednotka	Fatransko-tatranská oblasť
Susedné jednotky	Nízke Tatry, Kozie chrbty Podtatranská kotlina, Branisko, Levočské vrchy, Volovské vrchy, Čierna hora, Spišsko-gem. kras
Podradené jednotky	Vikartovská priekopa Hornádske podolie Medvedie chrbty Podhradská kotlina
Mestá	Spišská Nová Ves, Krompachy, Spišské Vlachy
Súradnice	48°58′S 20°26′V / 48,97°S 20,44°V / 48.97; 20.44
Najvyšší bod	Kačelák
- výška	677 m n. m.
Najnižší bod	koryto Hornádu
- výška	400 m n. m.
Poloha kotliny na Slovensku
Wikimedia Commons: Hornádska kotlina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Hornádska kotlina je geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti v centrálnej časti východného Slovenska. Najvyšším bodom územia je vrch Kačelák (677,3 m). Kotlina je jadrom historickej oblasti Spiša, pričom starými historickými mestami sú Spišská Nová Ves, Levoča, Spišské Podhradie a Spišské Vlachy.

Polohopis

Z juhu ju obklopujú Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras, zo západu Nízke Tatry a Kozie chrbty, zo severozápadu Podtatranská kotlina, zo severu Levočské vrchy a napokon z východu Branisko a Čierna hora.^[1]

Delenie

Hornádska kotlina sa ďalej delí na štyri podcelky a 4 časti^[2]:

• Vikartovská priekopa
• Hornádske podolie
  • Novoveská kotlina
  • Vlašská kotlina
  • Kluknavská kotlina
• Medvedie chrbty
  • Levočská kotlina
• Podhradská kotlina.

Západnou a južnou časťou kotliny preteká Hornád, ktorý tu priberá ľavostranné prítoky Levočský potok a Margecianku. Na tektonické zlomy sa viažu vývery minerálnych vôd, najmä v lokalitách Baldovce, Dobrá Voľa, Sivá Brada, Dúbrava a Slatvina. Kotlina je významná najväčším výskytom travertínu na Slovensku. V okolí mesta Spišské Podhradie sa postupne utvorilo sedem travertínových kôp: NPR Dreveník, Sivá Brada, Sobotisko, Pažica, NPP Spišský hradný vrch, Ostrá hora a Kamenec.

Ochrana prírody

V tejto časti Spiša je viacero prírodných a kultúrnych pamätihodností. Minerálne pramene tu lákali ľudí už v praveku a vytvorili jedinečné travertínové kopy a jazierka. Chránené sú Sivá Brada, Sobotisko a Pažitské jazierko, na dohľad je tiež Spišský hradný vrch so Spišským hradom, Ostrá hora a Dreveník. Juhozápadný okraj územia patrí do ochranného pásma Národného parku Slovenský raj, z maloplošných chránených území tu leží napr. prírodná rezervácia Čintky a Modrý vrch, prírodná pamiatka Farská skala, Markušovská transgresia paleogénu a Markušovské steny.^[3]

Kultúrne pamiatky

Medzi unikátnymi pamiatkami, zapísanými v zozname svetového dedičstva UNESCO, sú aj Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia. Z týchto pamiatok sú v Hornádskej kotline atraktívne Spišská Kapitula, mesto Spišské Podhradie a Žehra s neskororománskym Kostolom Ducha Svätého, no tiež Spišská Nová Ves a širšie okolie Markušoviec.

Turizmus

Táto oblasť Slovenska je bohatá na historické, kultúrne i prírodné zaujímavosti. Historické klenoty ako Levoča, Spišská Kapitula či Spišský hrad patria medzi najnavštevovanejšie lokality v krajine. Spišská Nová Ves je bránou do Národného parku Slovenský raj, no i okolitých pohorí a na dohľad sú Tatry. Z okrajových častí kotliny vedú značené turistické trasy do blízkych pohorí, viaceré trasy však vedú i k zaujímavým lokalitám v kotline.^[3]

Doprava

Hornádska kotlina patrí medzi dopravne strategické územia celoštátneho významu. Severnou časťou vedie v trase diaľnice D1 európska cesta 50, ako aj cesta I/18 z Popradu do Prešova. V západnej časti vedie z Popradu na Vernár cesta I/66. Na tieto komunikácie sa pripájajú cesty regionálneho a lokálneho významu. Údolie Hornádu kopíruje železničná trať Žilina – Košice, na ktorú sa napájajú lokálne trate do Levoče a Spišského Podhradia.^[3]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hornádska kotlina

Panoráma

Hornádska kotlina