Magnezit
MgCO₃
Klasifikácia
Strunzova klasifikácia	V/B.02 (8.vyd.) 5.AB.05 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia	5.AB.05 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia	14.1.1.2 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	Trigonálna sústava
Zoznam minerálov Magnezit na mindat.org Magnezit na Commons
Portál vedy o Zemi  Chemický portál

Magnezit je minerál kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky uhličitan horečnatý – MgCO₃.

Charakteristika

Tento uhličitan má názov podla svojho zloženia, nakoľko obsahuje horčík (až 49,6% MgO). Minerál vytvára klencové a zriedkavejšie i prizmatické, tabuľkovité alebo skalenoédrické kryštály. Vyskytuje sa však aj v celistvej masívnej, šupinkovitej, vláknitej alebo zrnitej podobe. Môže byť bezfarebný, biely, sivý, žltkastý alebo hnedý, vryp má biely. Mení sa od priehľadného až po priesvitný a vyznačuje sa skleným alebo matným leskom. Tvorí plynulý izomorfný rad so sideritom (Mg môže byť izomorfne zastúpený Fe až po FeCO3). Časť Mg môže byť nahradená Mn a Ca.

Fyzikálno-chemické vlastnosti: Makroskopicky je často podobný kalcitu alebo dolomitu, od ktorých ho odlišujeme farbiacimi skúškami. Chemicky je stálejší ako kalcit a v zriedenej studenej kyseline chlorovodíkovej sa len nezreteľne rozkladá. Mikrokryštalický magnezit je biely až žltkastý s lastúrnatým lomom. Tvrdosť sa rovná 4 – 4,5.

Vznik

Vzniká viacerými spôsobmi. Kryptokryštalický magnezit vzniká zvetrávaním ultrabázických hornín bohatých na Mg, najmä peridotitov či serpentinitov a následným prienikom fluíd bohatých na CO₂ do týchto sedimentov. Metasomatickým zatláčaním CaCO₃ pri prínose hydrotermálnych roztokov s vysokým obsahom Mg do vápencov a dolomitov vzniká kryštalický magnezit. Sedimentárne ložiská vznikajú spolu s evaporitmi v plytkých zátokách a hypersalinných jazerách.^[1]

Poznávanie

Magnezit sa so šumením rozpúšťa v teplej kyseline chlorovodíkovej. Od vápenca sa niekedy dá odlíšiť vďaka vyššej hmotnosti, no zväčša sú potrebné chemické analýzy na horčík. Kryptokryštalické formy možno od podobného kremeňa odlíšiť vďaka nižšej tvrdosti.^[2]

Výskyt

Hlavnými producentmi magnezitu vo svete sú Čína (50,5%), Rusko (13,1%), Turecko (10,1%), Slovensko (6,5%) a Brazília (5%)^[3]. Najväčšie ložiská v Rusku sú na Urale, v okolí mesta Satka, v Alpách pri rakúskom Veitschi, gréckom ostrove Euboia. V USA sú známe viaceré lokality v Kalifornii, Washingtone a Nevade^[2]. V Českom masíve sa magnezit vyskytuje v serpentinitoch pri mestečku Křemže, Dolných Kraloviach, v Novej Vsi u Oslavan^[4] a inde.

Výskyty na Slovensku

Najlepšie lokality na Slovensku sú Hnúšťa-Likier (okres Rimavská Sobota), Jelšava (pri Revúcej, okres Revúca), Košice (ložisko Bankov, okres Košice I), Lubeník (pri Revúcej).

Veľké ložiská kryštalického magnezitu sú viazané hlavne na karbónske vápence a dolomity v Slovenskom rudohorí v pásme od Lučenca po Košice a Ochtinú (Jelšava, Lubeník, Burda, Podrečany, Dúbrava). Prakticky všetky sa nachádzajú v okolí Lubenícko-margecianskej línie, tvoria veľké alebo menšie šošovkovité telesá uprostred sericiticko-grafitických bridlíc, v podloží ktorých sa nachádzajú piesčité bridlice prípadne i hrubé polohy diabasových tufov a tufitov, prípadne i gabrodioritov a gabroamfibolitov^[1]. Niekoľko menších výskytov sa nachádza v gelnickej a rakoveckej skupine gemerika. Vo veporiku sú ložiská magnezitu viac metamorfované a vyskytujú sa spolu s mastencom, ktorý sa tu ťaží. Na lokalitách Kokava, Sinec, Sarno a Polom sa ťaží iba mastenec, v Mútniku i magnezit^[3]. Teleso magnezitu viazané na zvetrávanie ultrabázických hornín sa nachádza pri Hodkovciach západne od Košíc, nemá ekonomický význam^[1]. Ťaží sa buď povrchovým spôsobom vo veľkolomoch lievikovitého tvaru, alebo podzemným spôsobom komorami. Magnezit sa stal vyhľadávanou surovinou len začiatkom 20. storočia.

Ťažba magnezitu

Na Slovensku sa zásoby magnezitu odhadujú na 1124 miliárd ton. Ročná ťažba v roku 2005 bola okolo 1 292 000 ton^[3], 80% magnezitu je určeného na export^[5]. Ťažbu na Slovensku vykonávajú nasledovné spoločnosti:

• Slovenské magnezitové závody, a. s., Jelšava – s dominantným postavením v ťažbe magnezitu, výrobe koncentrátov a zamestnanosti v rámci Slovenska,
• Slovmag, a. s., Lubeník so sídlom v Revúcej,
• KOMAG, m. z. Košice s.r.o. so sídlom v Košiciach.
• Genes, a. s., so sídlom v Hnúšti

Ekonomický význam

Magnezit sa používa na výrobu slinku, ktorý sa získava zahriatím a zbavením CO₂, čím sa získa takmer čistý MgO. Z neho sa ďalej vyrábajú magnezitové a chrómmagnezitové tehly, ktoré majú dobré tepelno izolačné vlastnosti a veľkú žiaruvzdornosť. Používa sa na žiaruvzdorné obmurovky pecí. V minulosti sa z neho vyrábal kovový horčík, od čoho sa upustilo. Na výrobu kovového horčíka sa uprednostňuje získavanie z morskej vody^[2].

Referencie

Pozri aj

• Zoznam minerálov

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému magnezit

Externé odkazy

• Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
• www.mindat.org - magnezit na mineralogickej databáze