Vihorlatský prales
Vihorlat
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Vihorlatský prales
Štát	Slovensko
Regióny	Prešovský kraj, Košický kraj
Časť	CHKO Vihorlat
Pohorie	Vihorlatské vrchy
Súradnice	48°55′46″S 22°11′26″V / 48,92937°S 22,19067°V / 48.92937; 22.19067
Najvyšší bod
- výška	1 075,5 m n. m.
Najnižší bod
- výška	630 m n. m.
Rozloha	2 578 ha (26 km²)
- ochranné pásmo	2 413 ha (24 km²)
Vznik	2007
- posledná novelizácia	2017
Pre verejnosť	prístupná
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
Typ pamiatky	prírodná
Rok	2007 (#31)
Rok rozšírenia	2011, 2017
Číslo	1133
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	ix
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Vihorlatské vrchy
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Štát	Albánsko Belgicko Bulharsko Chorvátsko Nemecko Poľsko Rakúsko Rumunsko Slovensko Slovinsko Španielsko Taliansko Ukrajina
Typ	prírodná pamiatka
Kritériá	ix
Identifikačné č.	1133
Región**	Európa a Severná Amerika
História zápisu
Zápis	2007  (31. zasadnutie)
Dodatky	2011, 2017
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Pohľad na vrch Vihorlat z Červenej skaly

Pamätná tabuľa v lokalite Svetového dedičstva UNESCO vo Vihorlatských vrchoch, neďaleko brehu jazera Morské oko

Vihorlatský prales skrátene aj Vihorlat je územie vo Vihorlatských vrchoch, ktoré bolo vyhlásené za lokalitu Svetového prírodného dedičstva UNESCO. Dôvodom boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi.

Vyhlásené bolo v roku 2007 spolu s troma ďalšími slovenskými a šiestimi ukrajinskými pralesmi, v roku 2011 sa zoznam území rozšíril o päť starých lesov Nemecka a v roku 2017 o ďalšie lokality vo vybraných európskych krajinách pod spoločným názvom Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.

Poloha

Územie sa rozprestiera na hlavnom hrebeni Vihorlatských vrchov v rozmedzí od 630 do 1 075,5 m n. m. Začína na vrchu Vihorlat (1 075,5 m n. m.), (kde zahŕňa do svojho územia NPR Vihorlat) a pokračuje po hrebeni smerom k vrchu Motrogon (1 017,9 m n. m.) a Sninský kameň (1 006,0 m n. m.). Od Sninského kameňa pokračuje územie smerom na východ k vrchu Nežabec (1 023,4 m n. m.), kde sa rozdvojuje na dve vetvy, jedna smeruje k Veži (926,8 m n. m.) a druhá ku Fedkovu (978,2 m n. m.).^[1] Výmera chráneného územia je 2 578 ha a výmera ochranného pásma, ktoré nie je Svetovým dedičstvom je 2 413 ha.

Na území sa nachádza veľké množstvo maloplošných chránených území. Rovnomenná NPR Vihorlat, NPR Morské oko, NPR Motrogon, NPR Postávka, PR Baba pod Vihorlatom, PR Ďurova mláka, PP Malé Morské oko a PP Sninský kameň.

Podložia tvoria vyvreté horniny, ktoré zabezpečili vhodné podmienky pre rast tunajšej flóry.

Podnebie

Priemerná ročná teplota je od 5,2 do 5,7 °C, vegetačné obdobie trvá 132 až 139 dní v roku. Priemerný počet zrážok je 950 – 1 000 mm a sneh pokrýva oblasť 152 až 160 dní v roku.

Flóra

Najrozšírenejší je buk lesný (Fagus sylvatica) a tvrdé dreviny ako javor horský (Acer pseudoplatanus), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior). Ďalšie miestne rastliny sú kostihoj srdcovitolistý (Symphytum cordatum), telekia ozdobná (Telekia speciosa), horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea), čerkáč hájny (Lysimachia nemorum) a východokarpatský subendemit skopólia kranská (Scopolia carniolica).

UNESCO

28. júna 2007 konferencia Výboru Svetového dedičstva UNESCO na zasadnutí v novozélandskom Christchurchu rozhodla o zápise Vihorlatského pralesa v pohorí Vihorlatské vrchy spolu s pralesmi Havešová, Rožok a Stužica – Bukovské vrchy v Poloninách (v ich krajinnom celku Bukovské vrchy) a šiestimi ukrajinskými pralesmi do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO, ktorý bol v roku 2011 rozšírený o päť starých lesov Nemecka a v roku 2017 o ďalšie lokality vo vybraných európskych krajinách pod spoločným názvom Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe). Vihorlatský prales sa tak zaradil do zoznamu medzi významné prírodné pamiatky ako Yellowstonský národný park a Grand Canyon v USA, Sagarmáthá v Himalájach či Kilimandžáro v Afrike.

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

• 

  Pohľad na vrch Vihorlat od juhozápadu

• 

  Sninský kameň týčiaci sa severne nad Morským okom

• 

  Vihorlat

• 

  Sninský kameň

• 

  Vrcholové časti hrebeňa Vihorlatu

• 

  Sninský kameň

• 

  Nežabec

• 

  Vihorlatský prales, pohľad zo Sninského kameňa

Referencie

Pozri aj

• Vihorlatské vrchy
• Chránená krajinná oblasť Vihorlat
• Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vihorlatský prales

Externé odkazy

• Poloha na turistickej mape
• Poloha na turistickej/cykloturistickej mape
• Turistická mapa Karpatská turistická cesta, časť 1 (Aurius, 2013), časť 2 (v súborovom formáte PDF)
• Vihorlatský prales na Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO
• Chránená krajinná oblasť Vihorlat