A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
P-59 Airacomet | |
P-59B Airacomet v National Museum of the United States Air Force (Dayton, Ohio) | |
Typ | stíhacie lietadlo |
---|---|
Výrobca | Bell Aircraft |
Prvý let | 1. október 1942 |
Zavedený | jeseň 1944 |
Vyradený | 1950 |
Charakter | vyradený |
Hlavný používateľ | United States Army Air Forces United States Navy Royal Air Force |
Vyrobených | 66 |
Bell P-59 Airacomet bolo prvé americké prúdové lietadlo. Bol výsledkom prísne tajného projektu, ktorý zverejnený až v roku 1943 (potom, čo lietadlo uskutočnilo sto letov).
Ešte predtým, ako sa Airacomet vôbec dostal na rysovaciu dosku, európske programy vývoja prúdových lietadiel už boli naplno rozbehnuté. Nemcom sa už počas druhej svetovej vojny podarilo zaviesť do služby Messerschmitt Me 262 a Arado Ar 234. Briti mali operačne spôsobilý Gloster Meteor, ktorý sa však už nestihol zapojiť do leteckých súbojov s Me 262. V Tichomorí lietali Japonci s Nakadžma Kikka, ktorého pohon zabezpečoval prvý japonský prúdový motor Išikawadžima Ne-20.
Vznik a vývoj
Začiatok vývoja P-59 siaha ku dňu 28. augusta 1941, kedy bol Lawrence Bell, prezident spoločnosti Bell Aircraft, pozvaný na konferenciu do Washingtonu D.C. Zavolal ho tam generál Henry "Hap" Arnold, veliaci generál vzdušných síl USA, ktorý s ním chcel prediskutovať možnosť skonštruovania prúdového stíhacieho lietadla. Malo ísť o jednomiestnu stíhačku, ktorej pohon by zabezpečoval prúdový motor General-A-1. Motor A-1 bola americká verzia britského prúdového motora Power Jets W.1, ktorý vyvinul Frank Whittle. Generál Arnold dostal plány na tento motor od Veľkej Británie v apríli 1941, keď sa tam zúčastnil letovej ukážky lietadla Gloster E.28/39. Na skonštruovanie nového stroja bola vybraná práve spoločnosť Bell Aircraft z toho dôvodu, že bola v porovnaní s inými firmami menej vyťažená výrobou lietadiel. Zavážila tiež malá vzdialenosť od General Electric a fakt, že Bell často prichádzal s pokročilými návrhmi nových lietadiel. Larry Bell ponuku prijal a 30. septembra 1941 bola podpísaná zmluva. Bellovi inžinieri pracovať na novom lietadle, ktoré dostalo interné pomenovanie Model 27.
Konštrukcia lietadla Airacomet nebola príliš revolučná, jedinú radikálnu zmenu oproti vtedajším lietadlám predstavoval prúdový pohon. P-59 mala overený trojbodový podvozok, na ktorý mala firma Bell zaregistrovanú ochrannú známku. Lietadlo bolo strednoplošník s rovným samonosným krídlom a pomerne malou geometrickou štíhlosťou. Malo tiež konvenčné chvostové plochy a samonosný nitovaný trup. Kabína pilota bola pretlaková a zahrievaná vzduchom z motorov.
Projekt vývoja novej dvojmotorovej stíhačky americké letectvo označovalo XP-59. Konštrukčný návrh tohto stroja bol schválený 9. januára 1942 a stavba troch prototypov XP-59A sa začala v marci 1942. Program si vyžadoval absolútne utajenie, a preto boli inžinieri z Bellu presunutí do bývalej automobilky Pierce-Arrow v centre Buffala. Výroba bola neskôr presunutá do druhého poschodia tejto trojpodlažnej budovy, kde boli neotvárateľné okná so zatretými sklami. Okolie budovy bolo strážené 24 hodín denne.
Prvý prototyp XP-59A bol pripravený na dodanie 10. septembra 1942. Aby mohlo byť lietadlo vytiahnuté z budovy, museli robotníci vyraziť do steny tehlovej budovy veľkú dieru, cez ktorú stroj dostali von.
Prototyp bol poháňaný dvoma prúdovými motormi s radiálnym kompresorom General Electric I-A, každý s ťahom 5,5 kN. XP-59A svoj prvý let absolvoval 1. októbra 1942 a riadil ho Robert Stanley, hlavný testovací pilot Bellu. Hneď prvá letová skúška odhalila množstvo problémov. Tým hlavným bolo, že XP-59A mal tendenciu vychyľovať sa z kurzu. K ďalším patrila slabá odozva motora a nedostatočná bočná stabilita počas otáčania.
Dňa 26. marca 1943 bolo objednaných trinásť predprodukčných YP-59A, ktoré sa od X-ka odlišovali posuvnou strechou výkonnejším pohonom. Prvé dve YP-59A boli dodané v júni 1943, ale aj napriek lepším motorom dosahovali len o 5 km/h vyššiu rýchlosť.
Tretí YP-59A bol dodaný Royal Air Force (RAF) výmenou za prvý produkčný Gloster Meteor I. Britskí piloti zistili, že výkon YP-59A je v porovnaní s Meteorom nedostačujúci. Airacomet letel vo Farnborough iba jedenásťkrát a začiatkom roku 1945 bol vrátený do Spojených štátov.
Hoci letové výkony YP-59A neboli príliš oslnivé, stroju sa podarilo dosiahnuť jeden neoficiálny rekord, keď vyletelo do výšky 14 508 m. Prvé YP-59A boli poháňané motormi GE A-1 s ťahom 5,5 kN a zvyšné motormi I-16 (J31-GE-3) s ťahom 7,3 kN. Pohon neskorších sériovo vyrábaných modelov P-59B-1-BE poháňali motory J31-GE-5 s ťahom 8,9 kN.
Dňa 11. marca 1944 bola podpísaná zmluva na výrobu 100 lietadiel P-59A-BE, pričom sa plánovalo neskôr objednať ďalších 250 kusov. Táto prvá produkčná verzia mala skrátené krídlo, všetky riadiace plochy pokryté kovom a zosilnený trup. Chvost bol prepracovaný, pričom pribudol dolný kýl. Zmluva však bola predčasne zrušená a letectvo nakoniec získalo iba päťdesiat lietadiel. Prvých 20 strojov bolo vo verzii P-59A-BE a 30 kusov vo verzii P-59B-1-BE. Béčko sa od prvého variantu líšilo len prídavnými palivovými nádržami (s objemom 250 litrov), ktoré sa nachádzali pod krídlami.
S lietadlami P-59 bolo vykonaných niekoľko simulovaných vzdušných súbojov proti stíhačkám s piestovým motorom P-38 Lightning, P-47 Thunderbolt a v marci 1945 aj proti ukoristenej Micubiši Zero. Zistilo sa, že dokonca aj tieto klasické lietadlá druhej svetovej vojny stíhačku P-59 prevyšovali a tá nemala oproti nim žiadnu výhodu.
Väčšina lietadiel P-59 bola priradená pod 412. stíhaciu skupinu na základni Muroc, ale na rozdiel od Messerschmitt Me-262 a Gloster Meteor sa boja nikdy nezúčastnili. P-59 sa využívala iba ako testovacie a ako cvičné lietadlo.
Neskôr sa od Bellu požadovalo, aby vyrobil verziu XP-59B, ktorá by bola poháňaná jediným prúdovým motorom, pričom vzduch by bol privádzaný cez vstupy v koreňoch krídla. Firma Bell však ponuku odmietla a návrh prevzala spoločnosť Lockheed, ktorá vyvinula P-80 Shooting Star.[1]
Používatelia
Špecifikácie (P-59B)
Technické údaje
- Posádka: 1
- Dĺžka: 11,84 m
- Rozpätie: 13,87 m
- Výška: 3,76 m
- Nosná plocha : 35,86 m²
- Hmotnosť (prázdny): 3 704 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 6 214 kg
- Pohonná jednotka: 2 × prúdový motor J-31-GE-5, každý s ťahom 8.9 kN
Výkony
Maximálna rýchlosť: 665 km/h
- Dolet: 604 km
- Dostup: 14 082 m
Výzbroj
- 1x kanón kalibru 37 mm
- 3x guľomet kalibru 12,7 mm
- 16x rakety vzduch-zem s hmotnosťou 27 kg
- bomby do hmotnosti 907 kg
Referencie
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Aero A.100
Aiči B7A
Aiči D1A
Aiči D3A
Aiči E13A
Aiči E16A
Arado Ar 196
Arado Ar 234
Arado Ar 96
Avia B.135
Avia B.35
Avia B.534
Avro Lancaster
Avro York
Bücker Bü 133
Bachem Ba 349
Bell P-39 Airacobra
Bell P-59 Airacomet
Bell P-63 Kingcobra
Boeing B-17 Flying Fortress
Boeing B-29 Superfortress
Boulton Paul Defiant
Brewster F2A Buffalo
Consolidated B-24 Liberator
Consolidated PBY Catalina
Curtiss P-36 Hawk
Curtiss P-40 Warhawk
Curtiss SB2C Helldiver
Curtiss SBC Helldiver
De Havilland Mosquito
De Havilland Tiger Moth
De Havilland Vampire
DFS 228
Dornier Do 17
Dornier Do 335
Douglas A-20
Douglas A-26 Invader
Douglas C-47 Skytrain
Douglas SBD Dauntless
Douglas TBD Devastator
Fairey Swordfish
Fieseler Fi 156
Focke-Achgelis Fa 223
Focke-Wulf Fw 190
Focke-Wulf Fw 200
Focke-Wulf Ta 152
Focke-Wulf Ta 154
Gloster Meteor
Grumman F4F Wildcat
Grumman F6F Hellcat
Grumman TBF Avenger
Grumman XF5F Skyrocket
Hawker Hurricane
Hawker Tempest
Hawker Typhoon
Heinkel He 111
Heinkel He 112
Heinkel He 162
Heinkel He 176
Heinkel He 177
Heinkel He 178
Henschel Hs 123
Iliušin Il-2
Iliušin Il-4
Jakovlev Jak-1
Jakovlev Jak-3
Jakovlev Jak-7
Jakovlev Jak-9
Jokosuka D4Y
Jokosuka MXY-7
Jokosuka MXY7
Junkers Ju 287
Junkers Ju 322
Junkers Ju 52
Junkers Ju 87
Junkers Ju 88
Junkers Ju 90
Kawasaki Ki-100
Kawasaki Ki-102
Kawasaki Ki-45
Kawasaki Ki-60
Kawasaki Ki-61
Lavočkin-Gorbunov-Gudkov LaGG-3
Lavočkin La-5
Lavočkin La-7
Lockheed P-38 Lightning
Messerschmitt Bf 109
Messerschmitt Bf 110
Messerschmitt Me 163
Messerschmitt Me 210
Messerschmitt Me 262
Messerschmitt Me 263
Messerschmitt Me 264
Messerschmitt Me 323
Messerschmitt Me 410
Micubiši A5M
Micubiši A6M Zero
Micubiši A7M
Micubiši Ki-67
Mikojan-Gurevič DIS
Mikojan-Gurevič MiG-1
Mikojan-Gurevič MiG-3
Nakadžima A6M2-N
Nakadžima Ki-43
Northrop P-61 Black Widow
North American B-25 Mitchell
North American P-51 Mustang
Petľakov Pe-2
Polikarpov I-15
Polikarpov I-153
Polikarpov I-16
Polikarpov Po-2
PZL P.11
Republic P-47 Thunderbolt
Rikugun Ki-93
Siebel Si 204
Suchoj Su-2
Supermarine Seafire
Supermarine Spitfire
Supermarine Type 224
Tomaševič I-110
Tupolev SB-2
Tupolev TB-3
Vickers Wellington
Vought F4U Corsair
Vought OS2U Kingfisher
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk