P-39 Airacobra
Bell P-39Q-1-BE Airacobra 357. stíhacej skupiny Armádnych vzdušných síl USA na Hamiltonovom armádnom letisku v Kalifornii, júl 1943
Typ	stíhacie lietadlo
Výrobca	Bell Aircraft
Prvý let	6. apríla 1938
Zavedený	1941
Charakter	vyradený
Hlavný používateľ	United States Army Air Forces Sovietske vzdušné sily Royal Air Force
Výroba	1940 – máj 1944
Vyrobených	9 588
Cena za kus	50 666 USD (v roku 1944)
Varianty	Bell XFL Airabonita Bell P-63 Kingcobra
Portál letectvo

Bell P-39 Airacobra bolo americké stíhacie lietadlo, používané najmä počas druhej svetovej vojny. Išlo o veľmi rozporuplný typ – v USAF a Spojenom kráľovstve si získala v dôsledku zlých výkonov vo výškach zlú povesť, sovietski letci ju hodnotili naopak výborne. Išlo o zaujímavú konštrukciu. Motor stroja bol umiestnený za kabínou v ťažisku a prispieval k dobrej obratnosti. V prednej časti bola sústredená všetka výzbroj. Predný podvozok bol taktiež v tejto kategórii novinkou. Dobré výkony stroja vo výškach pod 5 000 m zaujali sovietskych armádnych expertov, ktorí vyberali lietadlá pre Červenú armádu. Stroje boli u sovietskych letcov veľmi populárne a dosiahlo na nich veľké úspechy viacero leteckých es.

Vznik a vývoj

Prvý prototyp stroja vzlietol 6. apríla 1938. O rok neskôr objednalo veliteľstvo Army Air Corps overovaciu sériu 12 kusov. Neozbrojený prototyp, nezaťažený pancierovaním, bol dostatočne rýchly a mal dobrú stúpavosť. Firma Bell sa rozhodla jeho úspechy využiť a spustila prehnanú reklamnú kampaň. Armáda stroje objednala, ale trvala na použití motorov bez turbokompresoru. Než sa továreň prepracovala k podobe skutočného sériového stroja, narástla hmotnosť a znížili sa výkony. Po malej sérii P-39C nasledovala verzia D, ktorá bola vyzbrojená štyrmi guľometmi kalibru 7,62 mm, dvoma 12,7 mm veľkorážnymi guľometmi a jedným kanónom kalibru 37 mm strieľajúcim dutým hriadeľom vrtule. Výkony tohoto lietadla boli nad 5 000 m slabé. I keď v neskoršom období došlo k rôznym obmenám a modifikáciam, stroj nedosahoval také výkony, aké od neho boli očakávané. Výroba Airacobier skončila v septembri 1944. Celkom bolo postavených 9 584 kusov všetkých verzií.

Bojové nasadenie

Záujem o nákup Airacobier prejavilo Francúzsko aj Spojené kráľovstvo, ktoré ich odobralo pod názvom Airacobra Mk. I. Táto verzia bola takmer identická s verziou P-39D, len s tým rozdielom, že v hriadeli vrtule bol zabudovaný kanón kalibru 20 mm, ostatná výzbroj pozostávala zo šiestich guľometov kalibru 7,7 mm. Bol použitý aj iný motor Allison V-1710-E4 s výkonom 1 150 k. Briti však s týmito strojmi neboli vôbec spokojní, aj keď sa pochvalne vyjadrovali o ich manévrovacích schopnostiach. Jedným z neduhov, ktoré ich okrem malých výkonov vo výškach odradzovali bola tendencia strojov prepadať na chrbát pri vertikálnych manévroch. Preto boli ešte v roku 1941 po krátkej skúšobnej službe stiahnuté z bojových akcií a všetkých 212 zakúpených kusov bolo dodaných do ZSSR. USAF používalo Airacobry najmä v Tichomorí, na Aljaške, v Taliansku a na Islande, ďalšie stroje zakúpilo austrálske a portugalské letectvo. Lietadlá tiež používalo letectvo Slobodných Francúzov a neskôr aj spojenecké talianske letectvo.

Zachovaný P-39Q Airacobra sovietskeho letectva

Najväčšiu popularitu medzi lietajúcim personálom si Airacobry získali v Sovietskom zväze. Tu s nimi dosahovali sovietski letci pozoruhodných bojových úspechov. Tie spočívali jednak v tom, že boje na východnom fronte sa viedli hlavne v nižších letových hladinách, pre ktoré boli Airacobry najvhodnejšie. Ďalšiu úlohu zohralo i to, že sovietski letci uprednostňovali dobre manévrovateľné lietadlá. Iste nie bezvýznamné bolo i to, že Airacobrami boli vyzbrojené najmä gardové jednotky, ktoré disponovali najlepšími letcami. Spomedzi leteckých es lietajúcich na Airacobrách sa stal najznámejší 2. najúspešnejší spojenecký stíhač Alexandr Pokryškin, či Lavrinenkov, Klubov a mnoho ďalších. ZSSR nakoniec na základe zmluvy Lend-lease odobral celkovo 4 578 kusov Airacobier.

Technické údaje

P-39L Airacobra

P-39L-1-BE Airacobra na Aljaške počas dodávky do Sovietskeho zväzu v rámci Zákona o pôžičke a prenájme

• Posádka: 1
• Dĺžka: 9,19 m
• Rozpätie: 10,36 m
• Výška: 3,63 m
• Plocha krídel: 19,79 m²
• Hmotnosť (prázdny): 2 540 kg
• Hmotnosť (vzletová): 3 530 kg
• Pohon: 1x radový dvanásťvalec Allison V-1710-63 s výkonom 988 kW

• Maximálna rýchlosť: 587 km/h
• Dostup: 10 650 m
• Dolet: 2 360 km (s prídavnou nádržou s kapacitou 283 l pri rýchlosti 256 km/h)

Výzbroj

• 1x kanón Oldsmobile M4 kalibru 37 mm v dutom hriadeli vrtule
• 2x guľomet M2 Browning kalibru 12,7 mm v trupe
• 4x guľomet M2 Browning kalibru 7,62 mm v krídlach

P-39N Airacobra

P-39N Airacobra 353. stíhacej letky 354. stíhacej skupiny Armádnych vzdušných síl USA, 1944

• Posádka: 1
• Dĺžka: 9,19 m
• Rozpätie: 10,36 m
• Výška: 3,70 m
• Plocha krídel: 19,79 m²
• Hmotnosť (prázdny): 2 902 kg
• Hmotnosť (vzletová): 3 990 kg
• Pohon: 1x radový dvanásťvalec Allison V-1710-85 s výkonom 895 kW

• Maximálna rýchlosť: 605 km/h
• Dostup: 11 664 m
• Dolet: 483 km

Výzbroj

• 1x kanón Oldsmobile M4 kalibru 37 mm v dutom hriadeli vrtule
• 2x guľomet M2 Browning kalibru 12,7 mm v trupe
• 4x guľomet M2 Browning kalibru 7,62 mm v krídlach
• 230 kg bômb

P-39Q Airacobra

P-39Q Airacobra v Národnom múzeu Vzdušných síl USA

P-39Q-1-BE Airacobra 46. stíhacej letky 15. stíhacej skupiny amerických armádnych vzdušných síl vzlieta z ostrova Makin, Gilbertove ostrovy, 13. december 1943

• Posádka: 1
• Dĺžka: 9,19 m
• Rozpätie: 10,36 m
• Výška: 3,70 m
• Plocha krídel: 19,79 m²
• Hmotnosť (prázdny): 2 425 kg
• Hmotnosť (vzletová): 3 787 kg
• Pohon: 1x radový dvanásťvalec Allison V-1710-85 s výkonom 895 kW

• Maximálna rýchlosť: 605 km/h
• Dostup: 10 668 m
• Dolet: 1 046 km

Výzbroj

• 1x kanón Oldsmobile M4 kalibru 37 mm v dutom hriadeli vrtule
• 2x guľomet M2 Browning kalibru 12,7 mm v trupe
• 4x guľomet M2 Browning kalibru 7,62 mm v krídlach
• 230 kg bômb

Literatúra

• Zbyněk Válka, Stíhací letadla 1939-45/ USA-Japonsko ISBN 80-7198-091-9

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bell P-39 Airacobra

Externé odkazy

• Ďalšie informácie o Airacobre

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bell P-39 Airacobra na českej Wikipédii.

Portál letectvo