Zénón z Eley alebo Zenón z Eley (starogr. Ζήνων ο Ελεάτης; * asi 490 pred Kr. – † 430 pred Kr.) bol starogrécky filozof, predstaviteľ eleatskej školy (predsokratovské obdobie). Ako prvý začal používať vo filozofii formu dialógu. Do dejín filozofického myslenia sa zapísal najmä formulovaním apórií.^[1]

Učenie Zenóna z Eley

Nadväzuje na Parmenidovo učenie s cieľom podložiť ho dôkazmi. Zenón uvádza štyri dôkazy nemožnosti existencie mnohosti vecí a štyri dôkazy nemožnosti existencie pohybu. Tieto dôkazy sa opierajú o myšlienku, že je možná reálna existencia len jedného, nezmeniteľného bytia, nezávislého od priestoru a času. Miesto je deliteľné donekonečna, pretože ho tvorí nekonečná nepretržitosť. Bod je nedeliteľným miestom, pretože sa vôbec nedá rozdeliť. V dôsledku toho je pohyb nemožný.^[2][3]

Život

O Zenónovom živote máme len málo presných informácií. Najviac biografických informácií sa dozvedáme z Platónovho dialógu nazvaného Parmenides. Platón v ňom opisuje Zenónovu a Parmenidovu cestu do Atén, keď mal Zenón približne 40 rokov, Parmenides asi 65 a Sokrates bol „veľmi mladý muž“. Ak predpokladáme, že Sokrates mal 20 rokov a ak zoberieme do úvahy, že Sokrates sa narodil v roku 470 pred Kristom, môžeme určiť približný dátum narodenia Zenóna na rok 490 pred Kristom. Platón tiež uviedol, že Zenón bol približne o 25 rokov mladší ako Parmenides.

Ostatné, menej presné informácie máme z diela Diogenesa Laertia, v ktorom sa uvádza, že bol synom Teleutagorasa, adoptívnym synom Parmenida a bol pravdepodobne zabitý tyranom z Eley.

Referencie

Ďalšia literatúra

• KIRK, Geoffrey Stephen; RAVEN, John Earle; SCHOFIELD, Malcolm. Předsókratovští filosofové : kritické dějiny s vybranými texty. Preklad Filip Karfík, Petr Kolev, Tomáš Vítek. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2004. 663 s. (Dějiny filosofie; zv. 1.) ISBN 80-7298-110-2. S. 340 – 361.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zénón z Eley

Tento článok týkajúci sa filozofa je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.