Xenofanes z Kolofónu/Kolofonu alebo Xenofanés z Kolofónu (* 580/577 Kolofón v Malej Ázii - † 485/480 pred Kr. Elea (Itália)) bol grécky filozof, zakladateľ eleatskej školy, prvý učiteľ jednosti spomedzi elatských filozofov.

Myslel skôr básnicky ako pojmovo. Bojoval proti antropomorfným predstavám o bohoch. Požadoval múdrosť zbavenú všetkého zmyslového. Za najvyššie, za všetko považoval Jedno, Boha-Prírodu. Úplnú istotu o bohoch a ich povahe sa však podľa Xenofana zatiaľ nepodarilo získať nikomu, nad všetkým sa rozprestiera zdanie.^[1]

Učenie

Sa zakladá na zásade, že všetko, čo je, tvorí všetko obklopujúce jedno bez začiatku, bezo zmeny, večné. Jedno, ktoré sa nazýva tiež božstvom, je imanentné celému svetu a veciam v ňom, v nich a nimi existuje a zároveň ho nemožno ničím konkrétnym predstaviť ani priblížiť zmyslom, pretože súc všetkým, je zároveň ničím z toho, čo konkrétne a vecne existuje. Všetko bezo zmeny trvá v jedne, a preto každý vznik a zánik je len ilúziou, akej podlieha človek vinou svojich zmyslov.

Niet teda absolútne istého poznania vecí, je len subjektívna mienka či viera každého človeka zvlášť, že svet je naozaj taký, akým ho vidíme svojimi zmyslami. Sústavným pozorovaním však človek získava čoraz úplnejšie poznanie svojho spojenia so Żvšejednom v spoločenstve všetkého, čo jestvuje, a keď využije všetko spájajúce zákony jedna, sám sa začne učiť a vypracovávať nové formy jestvovania, správania sa a konania, vtedy sa tiež začne stávať tvorcom svojho ďalšieho vyvoja a pokroku. Preto vynález ohňa, obrábanie pôdy či schopnosť vyrábať nástroje nie je darom od bohov, lež plodom ľudskej vynaliezavosti. Preto aj celá kultúra je dielom človeka ako prejav v ňom pôsobiacich zákonov všejedna, ktoré človek spozná v spoločenstve bytia a diania všetkého, čo je.^[2][3]

Referencie

Tento článok týkajúci sa filozofa je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.