Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov! Zásady ochrany osobných údajov. Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím
Prvé kolo Volieb do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2013 sa konalo v sobotu 9. novembra[1] v čase od 7.00 do 22.00 hod (no obec môže začiatok volieb určiť na skoršiu hodinu).[2]: § 23 (4) 48 hodín pred konaním volieb plynulo volebné moratórium.[3]
Druhé kolo volieb sa uskutočnilo 23. novembra 2013 v Banskobystrickom, Bratislavskom, Košickom, Nitrianskom a Trnavskom kraji.[4] Konanie druhého kola je zakotvené v zákone: Ak žiadny z kandidátov na predsedu samosprávneho kraja nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov[2]: § 42 (1) do ktorého postúpia tí dvaja kandidáti, ktorí v 1. kole získali najviac hlasov.[2]: § 42 (2) Tento zákon bol zrušený a v roku 2017 boli voľby jednokolové.
Na post predsedu samosprávneho kraja v prvom kole kandidovalo v ôsmich krajoch celkom 65 osôb, do krajských zastupiteľstiev viac než 2500 kandidátov. V 5932 okrskoch (90 obvodov)[3] mohlo voliť 4 463 039 voličov.[5]
Volebná kampaň
Vtedajšia vládna strana, SMER-SD, obhajovala vo voľbách sedem z ôsmich kresiel župana (šesť kandidátov strany a trnavský župan Tibor Mikuš s podporou Smeru. Jediný úrad, ktorý držala opozícia, bol Bratislavský samosprávny kraj. Opozičné pravicové strany z dôvodu snahy poraziť SMER-SD preto vytvárali zväčša rôzne koalície s cieľom postaviť v každom kraji spoločného kandidáta na predsedu kraja. Tzv. Ľudová platforma, KDH s SDKÚ-DS spoločných kandidátov stavali v šiestich krajoch, kde sa k nim pridávali aj ďalšie strany ako MOST-HÍD, SMK-MKP, SaS, NOVA či OKS. V iných krajoch však strany postupovali samostatne (maďarské strany v Trnavskom kraji, NOVA v Bratislavskom či Košickom kraji), alebo dokonca vytvárali koalície aj so SMER-SD (KDH v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji, maďarské strany v Košickom kraji). V Trenčianskom kraji široká pravicová opozícia podporila nezávislého kandidáta, zápasníka Jozefa Lohyňu.[6] Predseda SDKÚ-DS a obhajujúci kandidát predsedu BSK Pavol Frešo vyzýval na potrebu zjednotenia pravice a uhájenia aspoň jedného kraja bez župana zo Smeru.[7] Vtedajší premiér Robert Fico prirovnal množstvo pravicových strán k "svorke, ktorá vo voľbách útočí na Smer-SD".[8]
Zdroj: Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
