Referendum na Slovensku v roku 2023
Druh	referendum
Dátum	21. január 2023
Zapísaní voliči	4 377 565
Účasť	1 193 198 (27,25 %)
Platné hlasy	1 181 984 (99,06 %)
Počet otázok	1
Výsledky
podiel hl. ÁNO 97.51 / 100
Poradie referend
Poradie	9. referendum
2015 2023
Výsledok
Referendum neplatné pre nízku účasť (potrebná účasť najmenej 50 %)
Politický portál  Slovenský portál

Politika na Slovensku Vývoj od roku 1989
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová Predseda NR SR: Boris Kollár Predseda vlády SR: Ľudovít Ódor
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia
nie je
Opozícia
SMER – SD · SaS · OĽANO · SME RODINA · ĽSNS · HLAS – SD · ŽIVOT · REPUBLIKA · ZA ĽUDÍ · Demokrati · PS
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992 1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998 1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010 2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018 2018 – 2020 · 2020 – 2021 · 2021 – 2023 od 2023
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002 2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012 2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989) · 1993 · 1998 · 1999 · 2004 2009 · 2014 · 2019
Parlamentné voľby
1990 (fed.) · 1992 (fed.) · 1994 · 1998 · 2002 · 2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002 2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000 2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Referendum na Slovensku v roku 2023, bolo referendum uskutočnené 21. januára 2023, oficiálne výsledky boli oznámené v nedeľu 22. januára 2023 o 9:00.^[1] Pre nízku volebnú účasť bolo referendum neplatné.

Pozadie a petícia

Referendum iniciovala strana SMER-SD^[2][3] a ďalšie opozičné strany.^[3] Organizátori petície odovzdali 406 039 podpisov, po prepočte platnosti ich bolo 381 960.^[4] Prezidentská kancelária petíciu za referendum prijala 24. augusta 2022.^[5]

Referendové otázky

Petícia za referendum pôvodne obsahovala dve otázky:^[6][7]

1. „Súhlasíte s tým, že vláda Slovenskej republiky má bezodkladne podať demisiu?“
2. „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky?“

O predčasných voľbách sa rozhodovalo aj v referendách v rokoch 2000 a 2004, obe boli neplatné.^[4]

Referendum obsahovalo túto otázku:^[8]

• „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky tak, že:
  • - v Čl. 73 ods. 1 sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „ak v súlade s touto ústavou nedôjde k predčasnému skončeniu volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.“;
  • - v Čl. 81a sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie: „b) predčasným skončením volebného obdobia,“.Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená c) až g);
  • - v Čl. 82 ods. 5 sa za slová „volebného obdobia“ vkladá čiarka a slová „predčasným skončením volebného obdobia“;
  • - v Čl. 84 ods. 3 sa za slová „s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4“ vkladá čiarka a tieto slová: „na prijatie uznesenia o predčasnom skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. n)“;
  • - v Čl. 86 sa dopĺňa písmeno n), ktoré znie: „n) uznášať sa na predčasnom skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky; prijaté uznesenie je všeobecne záväzné a vyhlasuje sa rovnako ako zákon.“;
  • - v Čl. 93 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „vrátane predčasného skončenia volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.“;
  • - Čl. 98 odsek 2 znie: „Návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky ako ústavný zákon.“?"

Rozhodnutie Ústavného súdu

Ústavný súd rozhodol 26. októbra 2022, že referendum bude môcť obsahovať len druhú z vyššie uvedených petičných otázok.^[5] „Ústavný súd uzavrel, že predmet referenda je v rozpore s princípom generality práva, s princípom deľby moci, a teda je v rozpore s ústavou,“ uviedol predseda Ústavného súdu, Ivan Fiačan.^[4] Sudca spravodajca Rastislav Kaššák ďalej poznamenal, že „Referendum podľa ústavy predstavuje výkon zákonodarnej moci, ktorá je však ústavou obmedzená. Ústavnému súdu nezostalo nič iné, než konštatovať, že v referende nemožno jednorazovo skrátiť ani funkčné obdobie vlády, k čomu by jej zaviazanie podať demisiu viedlo.“^[4]

Vyhlásenie referenda

Referendum vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová 3. novembra 2022.^[3] Po vyhlásení referenda Čaputová zdôraznila, že nemohla vypísať dve referendá: „Som viazaná petíciou v podobe, v akej mi bola doručená, teda s dvomi otázkami v jednej petícii. Ak by mi boli doručené dve petície, pre každú otázku samostatne, potom by bolo možné vyhlásiť dve referendá v rôznych termínoch konania,“ poznamenala.^[9]

Organizácia a priebeh referenda

Referenda sa po novom mohli zúčastniť aj voliči bez trvalého pobytu na Slovensku a voliči s trvalým pobytom na Slovensku, ktorí sa v deň konania nezdržiavali na území Slovenska.^{[5] [1]} Voličov bez trvalého pobytu sa prihlásilo 75, 62 z nich nakoniec hlasovalo. O špeciálne hlasovanie z dôvodu izolácie alebo karantény kvôli COVID-19 požiadalo 176 voličov.^[1] Na referendum malo byť vyčlenených 10,4 milióna eur, z toho 8,7 pre Ministerstvo vnútra a 1,6 pre Štatistický úrad.^[9]

Počas referenda došlo v niektorých obciach k výpadku elektrického prúdu, ale konanie tým nebolo ohrozené.^[1] Polícia podľa policajného viceprezidenta Damiána Imreho zaznamenala počas priebehu iba drobné incidenty, z toho rieši dva priestupky.^[10]

Výsledky

Účasť na referende bola 27,25%,^[11] čo znamená, že bolo neplatné. Za „Áno“ hlasovalo 97,51% voličov, za „Nie“ 1,54% a 0,93% hlasov bolo neplatných.^[12] Najvyššia volebná účasť bola zaznamenaná v Trenčianskom kraji (36,07%), ďalej nasledoval Žilinský kraj (33,68%) a Banskobystrický kraj (29,06%).^[13] Najnižšia účasť bola v Bratislavskom kraji, kde sa zúčastnilo 21,31% voličov.^[13]

Výsledky hlasovania „áno“ ako percento registrovaných voličov podľa okresov

Referencie