Peter Marček
Bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade 23. marec 2016 – 29. február 2020
Biografické údaje
Narodenie	23.12.195323. december 1953 (71 rokov)
Politická strana	Hnutie za demokraciu (HZD) Strana občanov Slovenska (SOS) SME RODINA – Boris Kollár REPUBLIKA Jednota Slovanov
Politický portál  Biografický portál

Peter Marček (* 23. december 1953) je slovenský podnikateľ a politik, v rokoch 2016 – 2020 poslanec NR SR, pôvodne za stranu SME RODINA – Boris Kollár. Privatizoval a podnikal s nehnuteľnosťami. Je bývalý prezident Slovenského zápasníckeho zväzu a člen Rádu sv. Lazara.

Jeho otec bol poradca veľvyslanca v Moskve, preto Marček študoval a zmaturoval na strednej škole v Moskve. V roku 1972 tam začal navštevovať Vysokú školu diplomatickú (odbor medzinárodné vzťahy). Musel sa vrátiť domov na Slovensko, kde sa oženil a popri štúdiu na právnickej fakulte začal pracovať vo vysokoškolskom klube. Neskôr sa venoval podnikaniu v oblasti cestovného ruchu. Po Nežnej revolúcii vybudoval, prevádzkoval a vlastnil niekoľko reštaurácií. Neskôr so spoločníkmi sprivatizoval jednu strojársku spoločnosť. Peniaze investoval do podnikania v stavebníctve, ktorému sa venoval najmä v spoločnosti PK Consult. Jeho meno bolo v obchodnom registri v roku 2008 okrem PK Consult spájané s ďalšími 26 firmami.

Vo februári 2008 ho zvolili za prezidenta Slovenského zápasníckeho zväzu. Získal osetských zápasníkov vrátane víťaza z LOH Sydney 2000 Davida Musuľbesa a hradil všetky náklady na ich prípravu. Musuľbes v Pekingu 2008 za slovenskú reprezentáciu získal bronzovú medailu v kategórii voľný štýl do 120 kg.

Na Memoriále Jozefa Svobodu v júni 2017 sa zúčastnili aj členovia klubu Olymp Partizánske, ktorý viedol Marček.

Marček bol v roku 2002 bol zakladajúcim členom Hnutia za demokraciu (HZD), potom predsedom Krajskej rady HZD Bratislava a členom predsedníctva tejto politickej strany, ktorej čestným predsedom bol Ivan Gašparovič, práve vystúpivší z HZDS. Po zvolení Gašparoviča v roku 2004 za prezidenta sa predsedom strany stal Jozef Grapa. Strana sa potom zúčastnila už len volieb do SNR v roku 2006 kde získala len 0,63 %. V roku 2018 už ako bezvýznamnú stranu ju prevzal Marček, ktorý s ňou mal ďalšie plány. Najprv zmenil jej názov na HLAS ĽUDU, potom ju dal k dispozícii europoslancovi ĽSNS Milanovi Uhríkovi, ktorý zmenil jej názov na Republika.

V roku 2011 založil a stal sa predsedom strany Strana občanov Slovenska (SOS), s ktorou kandidoval v parlamentných voľbách v roku 2012 a získal 0,15 %. Marček ponúkol pred parlamentnými voľbami 2016 svoju stranu Borisovi Kollárovi po tom, čo tento neuspel s prevzatím hnutia Náš kraj. Strana občanov Slovenska sa tak premenovala na hnutie SME RODINA – Boris Kollár. Kollár sa tým vyhol zbieraniu podpisov potrebných na založenie novej strany. V parlamentných voľbách 2016 získali 172 860 t. j. 6,62 % platných hlasov, znamenajúcich 11 poslaneckých kresiel v novozvolenom parlamente. Marček bol číslo 4 na kandidátke Sme rodina a spolufinancoval kampaň. Pôsobil vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá aj ako vedúci stálej delegácia NR SR v Parlamentnom zhromaždení Čiernomorskej hospodárskej spolupráce.

Mal nezhody s vedením vlastnej strany (spolu s Rastislavom Holúbekom a Martinou Šimkovičovou). V júni 2016 ich kolegovia vylúčili z klubu a stali sa nezaradenými poslancami. Marček a Holúbek boli vylúčení aj zo strany. Šimkovičová jej členkou ani nebola. Marček na tlačovej besede povedal, že mali výhrady k forme vyjadrovania B. Kollára. Do kategórie Kollárových vulgárností zaradil vyjadrenia, že Kollár bude mať rád ďalšie dieťa s Rómkou, či to, že úradníkov z Bruselu označil za „hajzlov“.

Marček pred parlamentnými voľbami požičal peniaze svojmu hnutiu (strane), neuviedol však túto čiastku v majetkovom priznaní, a preto sa ním zaoberal parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií.¹¹ Podľa vlastného (Marčekovho) vyjadrenia mu Kollár splnil dva z troch sľubov, ktoré mu dal pred voľbami: že bude na kandidátke do 5. miesta (bol 4.) a že bude členom dvoch výborov. Marček vraj preto finančnú pohľadávku voči hnutiu už dávno odpustil a neuviedol ju v priznaní.¹¹

Marček sa pri hlasovaní o zrušení Mečiarových amnestií 5. apríla 2017 ako jediný zdržal hlasovania. V marci 2017 bol otvorene proti ich zrušeniu, pretože podľa neho je to „možno plán cez kriminalizáciu Mečiara ako zakladateľa štátu spochybniť akt vyhlásenia štátnosti, suverenity a nezávislosti Slovenskej republiky (1993), čím by sme sa dostali do jedného vreca a pod jeden spoločný menovateľ s prvou Slovenskou republikou“.¹²

V septembri 2017 v deň konania protikorupčného pochodu v Bratislave podporoval konkurenčnú akciu za odstúpenie prezidenta Kisku spoločne s aktivistami Komunistickej strany a expremiérom Jánom Čarnogurským.¹³

V auguste 2018 absolvoval cestu na polostrov Krym, ktorý je od roku 2014 anektovaný Ruskou federáciou. Tvrdil, že tam cestuje ako súkromná osoba, počas pobytu sa však zúčastnil rokovaní s ruskými predstaviteľmi ako poslanec NR SR. Neoficiálna delegácia pod vedením Marčeka s krymskou stranou podpísala aj dohodu o vytvorení Európsko-Krymskej obchodnej komory, ktorá má sídliť v priestoroch patriacich advokátovi a podnikateľovi Romanovi Bušovi.¹⁴

V máji 2019 navštívil Marček samozvanú Doneckú ľudovú republiku v rámci osláv 5. výročia jej vzniku.¹⁵

V roku 2019 SIS monitorovala dva prejazdy ruského motorkárskeho klubu Noční vlci cez územie SR. V súvislosti s aktivitami NV na území SR SIS hodnotila aj bezpečnostné riziká spojené s otvorením slovenskej pobočky NV pod názvom Noční vlci Europa v júni 2018 v obci Dolná Krupá. V tejto súvislosti bol spomínaný aj Marček, ktorý sa so šéfom so Nočných vlkov Zaldostanovom stretol už v roku na Kryme. Podľa Marčekových slov polostrov odjakživa patril Rusku.¹⁶

V decembri 2018 prevzal po Jozefovi Grapovi stranu Hnutie za demokraciu, ktorú v roku 2002 spoluzakladal a zmenil jej názov na HLAS ĽUDU.¹⁷ Zároveň avizoval plán pýtať sa raz mesačne formou internetovej ankety občanov, ako má v NR SR hlasovať o zákonoch.¹⁸ V roku 2020 kandidoval do Národnej rady ako predseda strany HLAS ĽUDU z druhého miesta kandidátky. Strana však získala len 0,06 % hlasov a Marček sa do parlamentu nedostal.¹⁹

Marček, už ako bývalý poslanec, zorganizoval 17. novembra 2020 protivládny protest pred Prezidentským palácom na Hodžovom námestí, kde bez rúšok vystupovali aj viacerí poslanci ĽSNS, s ktorými ho spájala nielen protivládne, ale aj proruské a antivaxerské postoje.⁴²⁰

V marci 2021 stranu HLAS ĽUDU prevzali odídenci zo strany ĽSNS a premenovali ju na stranu REPUBLIKA. Podľa registra politických strán na webe ministerstva vnútra sa predsedom strany stal Milan Uhrík. Podľa Aktualít v novej strane zostal pôsobiť aj Marček.²¹

Už s REPUBLIKou organizoval v máji 2021 protest proti vláde a za "Referendum 2021" na Námestí slobody v Bratislave. ²²

V roku 2025 prevzal stranu KARMA, založenú pred voľbami v roku 2023, v ktorej najznámejšou osobnosťou bol podnikateľ Ondrej Janíček známy z kauzy trenčianského baru Fatima.²³ V strane premenovanej na Jednota Slovanov pôsobí na poste predsedu.²⁴