A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Štát | Slovensko | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Druh | parlamentné voľby | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Orgán | Národná rada SR (150 zo 150 poslancov) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Dátum | 5. marca 2016 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zapísaní voliči | 4 426 760 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Účasť | 2 648 184 (59,82 %) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Platné hlasy | 2 607 750 (98,47 %) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Počet strán | 23 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Výsledky | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pre bližšie informácie pozri kapitolu Výsledky Percentá hlasov
SMER – SD (49)
SaS (21)
OĽaNO (19)
SNS (15)
Kot. – ĽSNS (14)
MOST – HÍD (11)
SME RODINA (11)
#SIEŤ (10)
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Poradie volieb | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Poradie | 7. voľby do NR SR | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Výsledok | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Predseda vlády | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vláda | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Predseda NR SR | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016, skrátene parlamentné voľby 2016 alebo voľby do NR SR 2016, sa uskutočnili 5. marca.[1] Konali sa od 7:00 do 22:00 hodiny.[2] Vo voľbách kandidovalo 23 strán a hnutí[2] a 2914 kandidátov (stav z 18. januára 2016).[3] Najviac hlasov získala SMER-SD 28,28%. druhá sa umiestnila strana Sloboda a Solidarita s 12,10% a tretia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA) s 11,02%.[4] Volebná účasť dosiahla 59,82%.[5] Do parlamentu sa nedostalo 17 strán, pre ktoré hlasovalo 343 277 voličov, čím prepadlo 13.16 % platných hlasov.
Prezident Andrej Kiska 7. marca oznámil, že zostavením vlády poverí predsedu strany SMER-SD Roberta Fica.[6]
Časová organizácia volieb
Voľby boli vyhlásené predsedom Národnej rady SR Petrom Pellegrinim 12. novembra 2015, rozhodnutím č. 307/2015 Z. z. V daný deň začala aj predvolebná kampaň, ktorá trvala do volebného moratória, 48 hodín pred začiatkom volieb, teda do 3. marca o 7:00.[2]
Predvolebné dianie
Robert Fico a demisia
2. decembra 2014 predseda vlády Robert Fico v rozhovore spomenul možnosť podania demisie.[7] Túto možnosť taktiež naznačil aj na svojom profile na sociálnej sieti Facebook v statuse, v ktorom spomínal štyroch opozičných politikov: Alojza Hlinu, Daniela Lipšica, Igora Matoviča a Richarda Sulíka. Práve títo poslanci a europoslanec Sulík organizovali sériu protestov zameraných na boj proti korupcii, ktorú odštartovala kauza predraženého CT prístroja v piešťanskej nemocnici.[8] V januári Fico akékoľvek správy v súvislosti s demisiou a predčasnými voľbami dementoval a vyjadril sa, že mandát jeho vlády sa na sto percent neskráti.[9]
Tretia sila a spájanie pravice
Na prelome rokov 2014 a 2015 sa začala čoraz častejšie pretriasať myšlienka potenciálneho spájania sa pravice. Dôvodom bola najmä veľká roztrieštenosť na pravej strane politického spektra. O spájaní sa začalo hovoriť hlavne v spojení s organizátormi protestov z konca roku 2014, pričom nelichotivé prieskumy verejnej mienky stavali mimo NR SR práve Sulíkovu SaS ako aj Lipšicovu NOVU a novovzniknutá strana s názvom Občania pod vedením Hlinu sa iba rozbiehala. O možnosti spoločnej kandidátky s Matovičovym OĽaNO sa politici vyjadrili aj v sérii rozhovorov s Denníkom N.[10][11][12][13]
Daniel Lipšic o pár dní neskôr taktiež spomenul vznikajúcu platformu, ktorú pomenoval ako tretia sila. Tá mala byť podľa neho alternatívou k pomyselnej prvej a druhej sile, ktorými označil finančné skupiny a oligarchov. Zároveň sa vyjadril, že nie je podstatné, či bude v platforme aj jeho politická strana NOVA a či budú v projekte zahrnuté aj iné strany.[14][15] Vylúčil však užšiu spoluprácu s Miroslavom Trnkom.[16]
V marci roku 2015 jeden z organizátorov protestov z konca predošlého roka Alojz Hlina (dovtedy nezaradený po vystúpení z OĽaNO)[17] oznámil vstup do poslaneckého klubu KDH.[18] Vo veci prípadnej bližšej spolupráce so spoluorganizátormi protestov sa vyjadril, že „mladé pušky sú over“.[19] Zvyšní traja opoziční lídri (Lipšic, Matovič a Sulík) sa zas začiatkom apríla 2015 na jednom zo svojich brífingov zhodli, že čas na predvolenú koalíciu ich strán ešte nedozrel.[20] Iba pár dní predtým Matovič zverejnil prieskum, v ktorom u respondentov zisťoval prípadnú podporu koalície strán NOVA, OĽaNO a SaS.[21] Práve liberáli však v apríli na straníckom kongrese avizovali, že na voľby sa chcú zatiaľ pripravovať sami.[22] To potvrdil v rozhovore aj predseda strany OĽaNO Matovič, avšak s dodatkom, že Sulík ako líder SaS s volebnou koalíciou problém nemá, no na jej čelo je podľa neho potrebné nájsť autentického lídra.[23] Na konci septembra strana SaS napokon oznámila, že vo voľbách bude kandidovať sama.
Na konci júna Lipšic s Matovičom oficiálne oznámili vytvorenie koalície, pričom prvých 10 miest na kandidátke mali obsadiť ľudia mimo politiky, čo napĺňalo Lipšicom avizovanú 'tretiu silu'. Koalícia na vstup do parlamentu zo zákona prekročiť hranicu 7%. Od septembra sa však koalícia OĽaNO a NOVA v prieskumoch pravidelne nachádzala pod touto hranicou. Aj preto sa v novembri vyskytli úvahy o konci koalície, ktoré pripustil aj Matovič.
Medzitým sa líder strany Most Béla Bugár vyjadril, že alternatívou ku vládnucemu Smeru má byť koalícia strán KDH, #SIEŤ a jeho strany.[24] Toto presvedčenie Bugár zopakoval aj začiatkom mája, keď vyhlásil, že si nevie predstaviť vládnu koalíciu s Igorom Matovičom.[25] Bolo to iba dva dni po tom, čo sa na internete objavila celá nahrávka rozhovoru lídra OĽaNO s Radoslavom Procházkom, ktorú vyhotovil Matovič.[26][27] Vládnutie s Matovičom si nevedel predstaviť ani Miroslav Beblavý, podpredseda strany #SIEŤ.
Koalícia Smeru
Na opačnom póle politického spektra sa čoraz častejšie skloňovala možnosť pokračovania vlády strany SMER, avšak už v koalícii s inou stranou či stranami. Prieskumy totiž dlhodobo predpovedali, že strana Roberta Fica nezopakuje výsledok z parlamentných volieb 2012, a tak sama nezíska potrebnú väčšinu v Národnej rade. Ako potenciálni koaliční partneri sa spomínali predovšetkým strany KDH a(lebo) SNS. Aj poslanec Jozef Mikloško sa vo februári roku 2015 vyjadril, že podľa jeho názoru KDH a SMER po ďalších voľbách spolu zostavia vládu.[28] Predseda KDH Ján Figeľ sa však vyslovil, že vládnúcu stranu chce vymeniť a nie doplniť.[28] Aj v marci 2015 na verejnej diskusii poprel túžbu vládnuť po voľbách so Smerom.[29]
V apríli 2015 začala rezonovať kauza Váhostav.[30] V máji schválila sudkyňa Katarína Bartalská reštrukturalizačný plán tejto firmy[31], ktorá neplatila faktúry a dlhovala svojim veriteľom vyše 100 miliónov EUR.[32] Opozícia za vzniknuté problémy vinila premiéra Fica a jeho vládu[33] aj preto, že za ukázalo, že za firmou je Juraj Široký blízky Smeru[31]. Fico, naopak, žiadal odstúpenie Jána Figeľa, ministra dopravy z predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, z postu podpredsedu parlamentu.[34][35] Keďže predseda KDH sám neodstúpil, SMER spustil v Národnej rade rokovanie k jeho odvolaniu.[36] K tomu nakoniec nedošlo.[37] Fico argumentoval, že namiesto odvolania chcel iba poukázať na politickú zodpovednosť Figeľa v kauze Váhostav.[38] Jan Figeľ sa ale hneď po ohlásení jeho odvolávania vyjadril, že do vlády so Smerom nepôjde.[39] Takisto sa poslanec Mikloško ospravedlnil za svoj predošlý odhad koalície Smeru a KDH.[40] Predseda vlády na Figeľove rozhodnutie reagoval slovami „nikdy nehovor nikdy“.[41]
Kandidáti
Vo voľbách kandidovalo 2914 kandidátov (stav z 18. januára 2016).[3] Žien bolo medzi kandidátmi 722, čiže 24,8%; v predošlých voľbách ich bolo 26,2%. Strana zelených Slovenska mala na kandidátke rovnaké zastúpenie mužov a žien, na pozíciách sa striedali. Najmenej žien mala Slovenská národná strana, 14,7%.[3] Kandidátov z hlavného mesta bolo 438. Najvyšší podiel však mal Svätý Anton kde kandidovalo 10 ľudí z 1200 obyvateľov. Vyšší podiel mala aj Banská Bystrica kde pripadalo 860 ľudí na jedného z 92 kandidátov.[3] Najstarší kandidát mal 79 rokov a vo veku 21 až 25 rokov bolo 150 kandidátov. Najnižší medián mala strana Sieť, 40 rokov.[3]
Zoznam kandidujúcich strán, hnutí a koalíc podľa poradových čísel:[42]
- Strana TIP (TIP)
- Strana moderného Slovenska (SMS)
- OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti – NOVA (OĽaNO-NOVA)
- Demokrati Slovenska – Ľudo Kaník (DS – Ľudo Kaník)[pozn 1]
- ŠANCA
- SME RODINA – Boris Kollár
- Strana zelených Slovenska (SZS)
- KOALÍCIA SPOLOČNE ZA SLOVENSKO
- Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség (MKDA-MKDSZ)
- VZDOR – strana práce (VZDOR)
- MOST-HÍD
- Slovenská národná strana (SNS)
- Odvaha – Veľká národná a proruská koalícia
- Komunistická strana Slovenska (KSS)
- Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ-DS)
- SMER – sociálna demokracia (SMER-SD)
- Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)
- Slovenská občianska koalícia (SKOK!)
- Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS Naše Slovensko)
- #SIEŤ
- Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja (SMK-MKP)
- PRIAMA DEMOKRACIA (PD)
- Sloboda a Solidarita (SaS)
Prieskumy verejnej mienky
2016
Dátum zberu | Agentúra | Počet respondentov | SMER – SD | #SIEŤ | SNS | MOST – HÍD | KDH | OĽaNO – NOVA | SaS | SMK | SME RODINA | SDKÚ – DS | Ostatní | Náskok |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
12. – 18.2. | AKO | 1 200 | 35% | 8,1% | 9,4% | 6,9% | 6,3% | 6,9% | 6,7% | 3% | 5,1% | 0,7% | 11,9% | 25,6% |
11. – 16.2. | EAC | 1 460 | 29,8% | 15% | 8,1% | 8,2% | 8,2% | 4,8% | 5,3% | 5,3% | 2,8% | 1,6% | 10,9% | 14,8% |
8. – 16.2. | Phoenix Research | 1 009 | 29,3% | 16,8% | 7,4% | 8,4% | 6,6% | 6,1% | 5% | 4,3% | 2,3% | 1,4% | 12,4% | 12,5% |
7. – 16.2. | MEDIAN SK | 1 001 | 32,1% | 8,7% | 10,5% | 7,9% | 6,6% | 7,5% | 6,7% | 2,4% | 5,5% | 1,1% | 11% | 21,6% |
10. – 14.2. | MVK | 1 136 | 32,5% | 14,5% | 10,5% | 7% | 9% | 5% | 4% | 5% | 4,5% | 1% | 7% | 18% |
6. – 14.2. | Focus | 1 005 | 34,6% | 14% | 8,7% | 8,2% | 7% | 6,1% | 5,5% | 3,5% | 4,2% | 1% | 7,2% | 20,6% |
6. – 14.2. | Polis Slovakia | 1 670 | 38,4% | 10,4% | 9,1% | 9,2% | 6,6% | 6,8% | 5,2% | 4% | 3,6% | 1,3% | 5,4% | 28% |
4. – 8.2. | EAC | 1 050 | 33,3% | 14,4% | 7,6% | 8,7% | 7,8% | 5,5% | 5,4% | 5,1% | 2,1% | 1,4% | 8,7% | 18,9% |
31.1. – 7.2. | Focus | 1 000 | 34,1% | 13,7% | 8,1% | 8% | 7,5% | 6,4% | 5,1% | 3,6% | 4,1% | 1,7% | 7,7% | 20,4% |
20.1. – 4.2. | Phoenix Research | 1 010 | 35,7% | 14,2% | 7,2% | 7% | 6,6% | 5,7% | 5,1% | 3,9% | N/A | 2% | 12,6% | 21,5% |
22. – 31.1. | Focus | 1 009 | 36,3% | 13% | 7,3% | 7,7% | 7,1% | 6,4% | 5,5% | 3,8% | 3,7% | 1,7% | 7,5% | 23,3% |
22. – 28.1. | MVK | 1 148 | 32,1% | 14,6% | 10,1% | 6% | 8,2% | 5,9% | 3,4% | 5,1% | 4% | 1,6% | 9% | 17,5% |
22. – 28.1. | MEDIAN SK | 1 057 | 36% | 8,1% | 10,7% | 9,9% | 6% | 8,6% | 6,3% | 2,4% | 4% | 0,9% | 7,1% | 25,3% |
14. – 20.1. | EAC | 1 380 | 36,3% | 15,1% | 7,7% | 7% | 7,8% | 4,7% | 5,4% | 5% | N/A | 2% | 9% | 21,2% |
13. – 20.1. | Focus | 1 011 | 37% | 13,2% | 7,2% | 7% | 7% | 6,1% | 5,1% | 3,9% | 3,4% | 2,4% | 7,7% | 23,8% |
11. – 14.1. | AKO | 1 000 | 40,7% | 8,1% | 7,4% | 7,9% | 5,6% | 5,7% | 6,2% | 2,1%
Zdroj: Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia. Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016
Analytika
Antropológia Aplikované vedy Bibliometria Dejiny vedy Encyklopédie Filozofia vedy Forenzné vedy Humanitné vedy Knižničná veda Kryogenika Kryptológia Kulturológia Literárna veda Medzidisciplinárne oblasti Metódy kvantitatívnej analýzy Metavedy Metodika Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok. www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk |