Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016 - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016
ŠtátSlovensko Slovensko
Druhparlamentné voľby
OrgánNárodná rada SR
(150 zo 150 poslancov)
Dátum5. marca 2016
Zapísaní voliči4 426 760
Účasť2 648 184 (59,82 %)
Platné hlasy2 607 750 (98,47 %)
Počet strán23
Výsledky
Pre bližšie informácie pozri kapitolu Výsledky
Percentá hlasov
SMER – SD
  
28,28 %
SaS
  
12,10 %
OĽaNO
  
11,02 %
SNS
  
8.64 %
Kot. – ĽSNS
  
8,04 %
SME RODINA
  
6,62 %
MOST – HÍD
  
6,50 %
SIEŤ
  
5,60 %
KDH
  
4,94 %
SMK – MPK
  
4,04 %
ostatní
  
4,64 %

Počet poslancov v parlamente

     SMER – SD (49)
     SaS (21)
     OĽaNO (19)
     SNS (15)
     Kot. – ĽSNS (14)
     MOST – HÍD (11)
     SME RODINA (11)
     #SIEŤ (10)
Poradie volieb
Poradie7. voľby do NR SR
Predchodca 2012 2016 2020 Nástupca
Výsledok
Predchodca Pred voľbami Po voľbách Nástupca
Predseda vlády
Predchodca Robert Fico Robert Fico Nástupca
Vláda
Predchodca 2. vláda R. Fica 3. vláda R. Fica Nástupca
Predseda NR SR
Predchodca Peter Pellegrini Andrej Danko Nástupca
Politika na Slovensku
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová

Predseda NR SR: Boris Kollár

Predseda vlády SR: Ľudovít Ódor
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident
Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd
Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia
nie je
Opozícia
SMER – SD · SaS · OĽANO · SME RODINA · ĽSNS · HLAS – SD · ŽIVOT · REPUBLIKA · ZA ĽUDÍ · Demokrati · PS
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992
1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998
1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010
2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018
2018 – 2020 · 2020 – 2021 · 2021 – 2023
od 2023
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989· 1993 · 1998 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019 · 2024
Parlamentné voľby
1990 (fed.· 1992 (fed.· 1994 · 1998 · 2002 · 2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016, skrátene parlamentné voľby 2016 alebo voľby do NR SR 2016, sa uskutočnili 5. marca.[1] Konali sa od 7:00 do 22:00 hodiny.[2] Vo voľbách kandidovalo 23 strán a hnutí[2] a 2914 kandidátov (stav z 18. januára 2016).[3] Najviac hlasov získala SMER-SD 28,28%. druhá sa umiestnila strana Sloboda a Solidarita s 12,10% a tretia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA) s 11,02%.[4] Volebná účasť dosiahla 59,82%.[5] Do parlamentu sa nedostalo 17 strán, pre ktoré hlasovalo 343 277 voličov, čím prepadlo 13.16 % platných hlasov.

Prezident Andrej Kiska 7. marca oznámil, že zostavením vlády poverí predsedu strany SMER-SD Roberta Fica.[6]

Časová organizácia volieb

Voľby boli vyhlásené predsedom Národnej rady SR Petrom Pellegrinim 12. novembra 2015, rozhodnutím č. 307/2015 Z. z. V daný deň začala aj predvolebná kampaň, ktorá trvala do volebného moratória, 48 hodín pred začiatkom volieb, teda do 3. marca o 7:00.[2]

Predvolebné dianie

Robert Fico a demisia

2. decembra 2014 predseda vlády Robert Fico v rozhovore spomenul možnosť podania demisie.[7] Túto možnosť taktiež naznačil aj na svojom profile na sociálnej sieti Facebook v statuse, v ktorom spomínal štyroch opozičných politikov: Alojza Hlinu, Daniela Lipšica, Igora Matoviča a Richarda Sulíka. Práve títo poslanci a europoslanec Sulík organizovali sériu protestov zameraných na boj proti korupcii, ktorú odštartovala kauza predraženého CT prístroja v piešťanskej nemocnici.[8] V januári Fico akékoľvek správy v súvislosti s demisiou a predčasnými voľbami dementoval a vyjadril sa, že mandát jeho vlády sa na sto percent neskráti.[9]

Tretia sila a spájanie pravice

Na prelome rokov 2014 a 2015 sa začala čoraz častejšie pretriasať myšlienka potenciálneho spájania sa pravice. Dôvodom bola najmä veľká roztrieštenosť na pravej strane politického spektra. O spájaní sa začalo hovoriť hlavne v spojení s organizátormi protestov z konca roku 2014, pričom nelichotivé prieskumy verejnej mienky stavali mimo NR SR práve Sulíkovu SaS ako aj Lipšicovu NOVU a novovzniknutá strana s názvom Občania pod vedením Hlinu sa iba rozbiehala. O možnosti spoločnej kandidátky s Matovičovym OĽaNO sa politici vyjadrili aj v sérii rozhovorov s Denníkom N.[10][11][12][13]

Daniel Lipšic o pár dní neskôr taktiež spomenul vznikajúcu platformu, ktorú pomenoval ako tretia sila. Tá mala byť podľa neho alternatívou k pomyselnej prvej a druhej sile, ktorými označil finančné skupiny a oligarchov. Zároveň sa vyjadril, že nie je podstatné, či bude v platforme aj jeho politická strana NOVA a či budú v projekte zahrnuté aj iné strany.[14][15] Vylúčil však užšiu spoluprácu s Miroslavom Trnkom.[16]

V marci roku 2015 jeden z organizátorov protestov z konca predošlého roka Alojz Hlina (dovtedy nezaradený po vystúpení z OĽaNO)[17] oznámil vstup do poslaneckého klubu KDH.[18] Vo veci prípadnej bližšej spolupráce so spoluorganizátormi protestov sa vyjadril, že „mladé pušky sú over“.[19] Zvyšní traja opoziční lídri (Lipšic, Matovič a Sulík) sa zas začiatkom apríla 2015 na jednom zo svojich brífingov zhodli, že čas na predvolenú koalíciu ich strán ešte nedozrel.[20] Iba pár dní predtým Matovič zverejnil prieskum, v ktorom u respondentov zisťoval prípadnú podporu koalície strán NOVA, OĽaNO a SaS.[21] Práve liberáli však v apríli na straníckom kongrese avizovali, že na voľby sa chcú zatiaľ pripravovať sami.[22] To potvrdil v rozhovore aj predseda strany OĽaNO Matovič, avšak s dodatkom, že Sulík ako líder SaS s volebnou koalíciou problém nemá, no na jej čelo je podľa neho potrebné nájsť autentického lídra.[23] Na konci septembra strana SaS napokon oznámila, že vo voľbách bude kandidovať sama.

Na konci júna Lipšic s Matovičom oficiálne oznámili vytvorenie koalície, pričom prvých 10 miest na kandidátke mali obsadiť ľudia mimo politiky, čo napĺňalo Lipšicom avizovanú 'tretiu silu'. Koalícia na vstup do parlamentu zo zákona prekročiť hranicu 7%. Od septembra sa však koalícia OĽaNO a NOVA v prieskumoch pravidelne nachádzala pod touto hranicou. Aj preto sa v novembri vyskytli úvahy o konci koalície, ktoré pripustil aj Matovič.

Medzitým sa líder strany Most Béla Bugár vyjadril, že alternatívou ku vládnucemu Smeru má byť koalícia strán KDH, #SIEŤ a jeho strany.[24] Toto presvedčenie Bugár zopakoval aj začiatkom mája, keď vyhlásil, že si nevie predstaviť vládnu koalíciu s Igorom Matovičom.[25] Bolo to iba dva dni po tom, čo sa na internete objavila celá nahrávka rozhovoru lídra OĽaNO s Radoslavom Procházkom, ktorú vyhotovil Matovič.[26][27] Vládnutie s Matovičom si nevedel predstaviť ani Miroslav Beblavý, podpredseda strany #SIEŤ.

Koalícia Smeru

Na opačnom póle politického spektra sa čoraz častejšie skloňovala možnosť pokračovania vlády strany SMER, avšak už v koalícii s inou stranou či stranami. Prieskumy totiž dlhodobo predpovedali, že strana Roberta Fica nezopakuje výsledok z parlamentných volieb 2012, a tak sama nezíska potrebnú väčšinu v Národnej rade. Ako potenciálni koaliční partneri sa spomínali predovšetkým strany KDH a(lebo) SNS. Aj poslanec Jozef Mikloško sa vo februári roku 2015 vyjadril, že podľa jeho názoru KDH a SMER po ďalších voľbách spolu zostavia vládu.[28] Predseda KDH Ján Figeľ sa však vyslovil, že vládnúcu stranu chce vymeniť a nie doplniť.[28] Aj v marci 2015 na verejnej diskusii poprel túžbu vládnuť po voľbách so Smerom.[29]

V apríli 2015 začala rezonovať kauza Váhostav.[30] V máji schválila sudkyňa Katarína Bartalská reštrukturalizačný plán tejto firmy[31], ktorá neplatila faktúry a dlhovala svojim veriteľom vyše 100 miliónov EUR.[32] Opozícia za vzniknuté problémy vinila premiéra Fica a jeho vládu[33] aj preto, že za ukázalo, že za firmou je Juraj Široký blízky Smeru[31]. Fico, naopak, žiadal odstúpenie Jána Figeľa, ministra dopravy z predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, z postu podpredsedu parlamentu.[34][35] Keďže predseda KDH sám neodstúpil, SMER spustil v Národnej rade rokovanie k jeho odvolaniu.[36] K tomu nakoniec nedošlo.[37] Fico argumentoval, že namiesto odvolania chcel iba poukázať na politickú zodpovednosť Figeľa v kauze Váhostav.[38] Jan Figeľ sa ale hneď po ohlásení jeho odvolávania vyjadril, že do vlády so Smerom nepôjde.[39] Takisto sa poslanec Mikloško ospravedlnil za svoj predošlý odhad koalície Smeru a KDH.[40] Predseda vlády na Figeľove rozhodnutie reagoval slovami „nikdy nehovor nikdy“.[41]

Kandidáti

Vo voľbách kandidovalo 2914 kandidátov (stav z 18. januára 2016).[3] Žien bolo medzi kandidátmi 722, čiže 24,8%; v predošlých voľbách ich bolo 26,2%. Strana zelených Slovenska mala na kandidátke rovnaké zastúpenie mužov a žien, na pozíciách sa striedali. Najmenej žien mala Slovenská národná strana, 14,7%.[3] Kandidátov z hlavného mesta bolo 438. Najvyšší podiel však mal Svätý Anton kde kandidovalo 10 ľudí z 1200 obyvateľov. Vyšší podiel mala aj Banská Bystrica kde pripadalo 860 ľudí na jedného z 92 kandidátov.[3] Najstarší kandidát mal 79 rokov a vo veku 21 až 25 rokov bolo 150 kandidátov. Najnižší medián mala strana Sieť, 40 rokov.[3]

Zoznam kandidujúcich strán, hnutí a koalíc podľa poradových čísel:[42]

  1. Strana TIP (TIP)
  2. Strana moderného Slovenska (SMS)
  3. OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnostiNOVA (OĽaNO-NOVA)
  4. Demokrati Slovenska – Ľudo Kaník (DS – Ľudo Kaník)[pozn 1]
  5. ŠANCA
  6. SME RODINA – Boris Kollár
  7. Strana zelených Slovenska (SZS)
  8. KOALÍCIA SPOLOČNE ZA SLOVENSKO
  9. Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség (MKDA-MKDSZ)
  10. VZDOR – strana práce (VZDOR)
  11. MOST-HÍD
  12. Slovenská národná strana (SNS)
  13. Odvaha – Veľká národná a proruská koalícia
  14. Komunistická strana Slovenska (KSS)
  15. Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ-DS)
  16. SMER – sociálna demokracia (SMER-SD)
  17. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)
  18. Slovenská občianska koalícia (SKOK!)
  19. Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS Naše Slovensko)
  20. #SIEŤ
  21. Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja (SMK-MKP)
  22. PRIAMA DEMOKRACIA (PD)
  23. Sloboda a Solidarita (SaS)

Prieskumy verejnej mienky

2016

Dátum zberu Agentúra Počet respondentov SMER – SD #SIEŤ SNS MOST – HÍD KDH OĽaNO – NOVA SaS SMK SME RODINA SDKÚ – DS Ostatní Náskok
12. – 18.2. AKO 1 200 35% 8,1% 9,4% 6,9% 6,3% 6,9% 6,7% 3% 5,1% 0,7% 11,9% 25,6%
11. – 16.2. EAC 1 460 29,8% 15% 8,1% 8,2% 8,2% 4,8% 5,3% 5,3% 2,8% 1,6% 10,9% 14,8%
8. – 16.2. Phoenix Research 1 009 29,3% 16,8% 7,4% 8,4% 6,6% 6,1% 5% 4,3% 2,3% 1,4% 12,4% 12,5%
7. – 16.2. MEDIAN SK 1 001 32,1% 8,7% 10,5% 7,9% 6,6% 7,5% 6,7% 2,4% 5,5% 1,1% 11% 21,6%
10. – 14.2. MVK 1 136 32,5% 14,5% 10,5% 7% 9% 5% 4% 5% 4,5% 1% 7% 18%
6. – 14.2. Focus 1 005 34,6% 14% 8,7% 8,2% 7% 6,1% 5,5% 3,5% 4,2% 1% 7,2% 20,6%
6. – 14.2. Polis Slovakia 1 670 38,4% 10,4% 9,1% 9,2% 6,6% 6,8% 5,2% 4% 3,6% 1,3% 5,4% 28%
4. – 8.2. EAC 1 050 33,3% 14,4% 7,6% 8,7% 7,8% 5,5% 5,4% 5,1% 2,1% 1,4% 8,7% 18,9%
31.1. – 7.2. Focus 1 000 34,1% 13,7% 8,1% 8% 7,5% 6,4% 5,1% 3,6% 4,1% 1,7% 7,7% 20,4%
20.1. – 4.2. Phoenix Research 1 010 35,7% 14,2% 7,2% 7% 6,6% 5,7% 5,1% 3,9% N/A 2% 12,6% 21,5%
22. – 31.1. Focus 1 009 36,3% 13% 7,3% 7,7% 7,1% 6,4% 5,5% 3,8% 3,7% 1,7% 7,5% 23,3%
22. – 28.1. MVK 1 148 32,1% 14,6% 10,1% 6% 8,2% 5,9% 3,4% 5,1% 4% 1,6% 9% 17,5%
22. – 28.1. MEDIAN SK 1 057 36% 8,1% 10,7% 9,9% 6% 8,6% 6,3% 2,4% 4% 0,9% 7,1% 25,3%
14. – 20.1. EAC 1 380 36,3% 15,1% 7,7% 7% 7,8% 4,7% 5,4% 5% N/A 2% 9% 21,2%
13. – 20.1. Focus 1 011 37% 13,2% 7,2% 7% 7% 6,1% 5,1% 3,9% 3,4% 2,4% 7,7% 23,8%
11. – 14.1. AKO 1 000 40,7% 8,1% 7,4% 7,9% 5,6% 5,7% 6,2% 2,1% Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk