Rusko - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Rusko
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Rusko pozri Rusko (rozlišovacia stránka).
Ruská federácia
Vlajka Ruskej federácie Znak Ruskej federácie
Vlajka Znak
Štátna hymna:
Государственный гимн Российской Федерации Gosudarstvennyj gimn Rossijskoj Federacii
(Štátna hymna Ruskej federácie)
Russian Federation (orthographic projection) - Annexed Territories disputed.svg
Miestny názov  
 • dlhý Российская Федерация
 • krátky Россия
Hlavné mesto Moskva
55°45′ s.š. 37°37′ v.d.
Najväčšie mesto Moskva
Úradné jazyky ruština
v jednotlivých subjektoch ďalšie jazyky
Demonym Rus, Ruska
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
federatívna poloprezidentská republika
Vladimir Putin
Michail Mišustin
Vznik 25. december 1991 (rozpadom ZSSR)
Susedia Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Mongolsko, Čína, KĽDR, USA
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
17 098 246 km² (1.)  
720 500 km² (13 %)
Počet obyvateľov
 • sčítanie (2021)
 • hustota (2022)
 
144 699 673 (okrem Krymu)
8,4/km² (181.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2022
2,133 bilióna $ (6.)
31 967 $ (59.)
Index ľudského rozvoja (2021) 0,822 (52.) – veľmi vysoký
Mena ruský rubeľ (=100 kopejok) (RUB)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+2 až +12)
(UTC+3 až +13)
Medzinárodný kód RUS / RU
Medzinárodná poznávacia značka RUS
Internetová doména .ru (rezervovaná aj doména .su), .рф
Smerové telefónne číslo +7

Súradnice: 66°25′00″S 94°15′00″V / 66,416666666667°S 94,25°V / 66.416666666667; 94.25

Rusko (rus. РоссияRossija), dlhý tvar Ruská federácia (RF; rus. Российская федерацияRossijskaja federacija), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie. Ide o najväčší štát na svete, ktorého medzinárodne uznané územie má rozlohu 17 098 246 km² a zahŕňa jednu osminu obývateľnej pevniny Zeme. Rusko sa rozprestiera v jedenástich časových pásmach a má spoločné pozemné hranice so štrnástimi krajinami,[1] čo je viac ako ktorákoľvek iná krajina okrem Číny. Je deviatou najľudnatejšou krajinou sveta a najľudnatejšou krajinou Európy. Má 146 miliónov obyvateľov. Hlavným a najväčším mestom Ruska je Moskva, najväčšie mesto Európy podľa počtu obyvateľov. Petrohrad je kultúrnym centrom krajiny a druhým najväčším mestom Ruska. Medzi ďalšie veľké mestské oblasti patria Novosibirsk, Jekaterinburg, Nižný Novgorod a Kazaň.

Východní Slovania sa ako rozpoznateľná etnická skupina objavili v Európe medzi 3. a 8. storočím n. l. Kyjevská Rus vznikla ako štát v 9. storočí a v roku 988 prijala od Byzantskej ríše pravoslávne kresťanstvo. Rus sa nakoniec rozpadla a Moskovské veľkokniežatstvo sa rozrástlo na Ruské cárstvo. Do začiatku 18. storočia sa územie Ruska značne rozšírilo prostredníctvom dobývania, anexií a úsilia ruských objaviteľov a vyvinulo sa do Ruského impéria, ktoré je dodnes treťou najväčšou ríšou v histórii. Po ruskej revolúcii v roku 1917 však bola monarchia v Rusku zrušená a nahradená Ruskou socialistickou federatívnou sovietskou republikou – prvým socialistickým štátom na svete. Po ruskej občianskej vojne založila Ruská socialistická federatívna sovietska republika s ďalšími tromi sovietskymi republikami Sovietsky zväz, v rámci ktorého bolo Rusko najväčšou a hlavnou republikou. Na úkor miliónov životov Sovietsky zväz v 30. rokoch 20. storočia prešiel rýchlou industrializáciou a neskôr zohral rozhodujúcu úlohu pre Spojencov v druhej svetovej vojne, keď viedol rozsiahle vojnové úsilie na východnom fronte proti nacistickému Nemecku. S nástupom studenej vojny súperil so Spojenými štátmi o globálny ideologický vplyv. Sovietska éra 20. storočia bola tiež svedkom niektorých najvýznamnejších ruských technologických úspechov vrátane prvej družice vyrobenej človekom a prvého letu človeka do vesmíru.

V roku 1991 vznikla po rozpade Sovietskeho zväzu nezávislá Ruská federácia. Bola prijatá nová ústava a odvtedy je Rusko spravované ako federatívna poloprezidentská republika. Od prelomu 20. a 21. storočia dominuje ruskému politickému systému Vladimir Putin, za ktorého vlády krajina zaznamenala ústup od demokracie a posun k autoritárstvu. Rusko sa vojensky angažovalo vo viacerých postsovietskych štátoch, čo zahŕňalo medzinárodne neuznanú anexiu Krymu v roku 2014 od susednej Ukrajiny a jej štyroch ďalších regiónov v roku 2022 počas prebiehajúcej invázie. V medzinárodných rebríčkoch sa Rusko umiestňuje na nízkych priečkach v meraní ľudských práv a slobody tlače. Krajina má tiež vysokú mieru vnímanej korupcie.

V celosvetovom rebríčku je ruská ekonomika deviata najväčšia podľa nominálneho HDP a šiesta najväčšia podľa HDP v parite kúpnej sily. Rusko vlastní najväčší arzenál jadrových zbraní a má piate najvyššie vojenské výdavky. Jeho zdroje nerastných a energetických surovín sú najväčšie na svete a v ťažbe ropy a zemného plynu je v celosvetovom meradle na vysokej úrovni. Krajina je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členským štátom G20, ŠOS, BRICS, APEC, OBSE a WTO a vedúcim členským štátom SNŠ, OZKB a EAEU. V Rusku sa nachádza 30 pamiatok svetového dedičstva UNESCO.

Pôvod názvu

Slovo ruský (starorusky: русьскыи) je utvorené od slova rus (po rusky: русь) prebratého od východných Slovanov. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát Kyjevskú Rus – niekedy však aj Kyjevská zem – (po rusky: Киевская земля), aby ju rozlíšili od Novgorodskej zeme a Rostovsko-suzdaľského kniežatstva. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (russ-) spomína aj základ s písmenom „o“ (Rhos, R(h)os). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny – Rusko.

Etymológia slova rus nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách:

  • Slovo má pôvod v staroslovienskom jazyku a je odvodené od slova Róþsmenn alebo Róþskarlar (po slovensky: moreplavec), nie však Róþs.
  • Vo fínčine od slova ruotsi (po slovensky: Švéd, Švédsko).
  • Slovo je odvodené od základu indoárijskeho slova ruksa (russa) čo znamená svetlý alebo biely.
Táto téza sa zakladá na skutočnosti, keď väčšina obyvateľov ruskej zeme v 10. – 12. storočí mala v tvári črty škandinávskych národov, aké sa dnes vyskytujú u obyvateľov Fínska, Švédska, Nórska, Islandu a Grónska.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Ruska
Kniežatstvá Kyjevskej Rusi (1054 – 1132)

Periodizácia dejín Ruska:

Prvá písomná zmienka o Rusku pochádza z 10. storočia a je uvedená v staroruských dokumentoch z 10. – 15. storočia pod názvom Россiя alebo Россiа[2]. Tento termín, ktorý sa používal od roku 1517 označoval iba severovýchodné územie krajiny (t. j. Ruské zeme), ktoré nepatrilo Poľsku a Veľkému litovskému kniežatstvu, boli však spojené s Veľkým moskovským kniežatstvom do jedného štátu. V 14. storočí sa Ruskom v povedomí západných krajín označovalo územie Moskovskej Rusi, ktorého obyvateľmi boli Moskviti.

Oficiálny názov štátu – „Rusko“ – zaviedol Peter I. v roku 1721, keď vytvoril Ruské impérium. Dňa 1. septembra 1917 bola v Rusku vyhlásená republika, ale fakticky sa ňou stalo už 3. marca 1917 po vypuknutí februárovej revolúcie. V období od 10. januára 1918 do 30. decembra 1922 bolo ruské územie súčasťou Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky a následne Zväzu sovietskych socialistických republík (30. december 1922 – 25. december 1991).

Dňa 12. júna 1990 poslanci Najvyššieho sovietu RSFSR prijali Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie. Začiatkom decembra (8. december 1990) sa predstavitelia RSFSR, Ukrajiny a Bieloruska na stretnutí v Bielovežskej rezervácii dohodli na spoločnom rozpustení ZSSR a vytvorení Spoločenstva nezávislých štátov. Dňa 25. decembra 1991 zaniknutý štátny útvar Zväz sovietskych socialistických republík dostal nový názov – Ruská federácia.

Geografia

Hranice

Poloha Ruska vo svete
Mapa Ruska
Topografická mapa Ruska

Rusko hraničí celkovo so 16 krajinami a so 14 po súši:

na severozápade
  • Nórsko (219,1 km, po súši 195,8 km)
V dĺžke 152,8 km hranica Ruska a Nórska vedie riekami a jazerami a 23,3 km vedie po mori.
  • Fínsko (1 325,8 km, po súši 1 271,8 km)
V dĺžke 180,1 km hranica Ruska a Fínska vedie riekami a jazerami a 54 km vedie po mori.
na západe
V dĺžke 145 km hranica Ruska a Estónska vedie po mori.
  • Lotyšsko (270,5 km, po súši 133,3 km)
  • Litva (288,4 km, po súši 266 km)
Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 236,1 km a 22,4 km z nej vedie po mori.
  • Poľsko (236,3 km, po súši 204,1 km)
Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 0,8 km z toho 32,2 km vedie po mori.
na juhozápade
  • Ukrajina (2 245,8 km, po súši 425,6 km)
V dĺžke 320 km hranica Ruska a Ukrajiny vedie po mori.
na juhu
V dĺžke 56,1 km hranica Ruska a Gruzínska vedie riekami a jazerami a 22,4 km po mori.
V dĺžke 55,2 km hranica Ruska a Azerbajdžanu vedie po mori.
V dĺžke 1 576,7 km hranica Ruska a Kazachstanu vedie riekami a jazerami a 85,8 km po mori.
V dĺžke 17 km hranica Ruska a KĽDR vedie riekami a jazerami a 22,1 km vedie po mori.
na východe

S Bieloruskom, Mongolskom a Čínou nemá Rusko hranicu vedúcu po vode.

Problém súčasných hraníc Ruska s bývalými sovietskymi republikami v medzinárodno-právnom vzťahu ešte nie je skončený. Napríklad hranica medzi Ruskom a Ukrajinou je doteraz ohraničená, hoci jej určenie bolo zakončené v roku 2006.

Hranice po súši

Západná suchozemská hranica Ruska sa neviaže k prírodným hraniciam. V časti od Baltského do Azovského mora prechádza obývaným územím. V tejto oblasti hranicu vymedzujú železnice na trase Petrohrad – Tallinn, Moskva – Riga, Moskva – Minsk – Varšava, Moskva – Kyjev, Moskva – Charkov.

Južná hranica po zemi s Gruzínskom a Azerbajdžanom vedie cez hory Kaukazu od Čierneho po Kaspické more. Železničná trať v tejto oblasti lemuje brehy morí. Cez strednú časť chrbta vedú dve diaľnice, ktoré sú v zime často zasypané snehom.

Hranica s Kazachstanom

Hranica s Kazachstanom je najdlhšia hranica Ruska, ktorá vedie po súši. Vedie cez Zavolžie, južný Ural a juh Sibíri. Cez hranicu prechádzajú mnohé železnice smerujúce do strednej Ázie (Astrachan – Guriev, Saratov – Uraľsk, Orenburg – Taškent) a Kazachstanu (Barnaul – Alma-Ata). Hranicou prechádza aj malá časť Transsibírskej magistrály (Čeľabinsk – Omsk), Stredosibírskej a Južnosibírskej magistrály.

Hranica s Čínou

Hranica s Čínou je druhá najdlhšia hranica Ruska. Prechádza riekou Amur a jeho prítokom Ussuri a Argun. Stretáva sa s Čínskovýchodnou železnicou, postavenou ešte v roku 1903 a diaľnicou do Vladivostoku, ktorá pokračuje na čínskom území, aby tak mohla čo najkratším možným spôsobom spojiť Ďaleký východ so Sibírou.

Hranica s Mongolskom

Prechádza hornou oblasťou južnej Sibíri a delí ju Transsibírska magistrála na trase Ulan-Ude – Ulanbátar – Peking.

Hranica s KĽDR
Cesta z Vladivostoku do dedinky Chasan v stráženom hraničnom pásme Ruska a KĽDR

Hranicou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky prechádza železničná trať smerujúca do Pchjongjangu.

Hranice po mori

Hranicu, ktorá prechádza len morom má Rusko s USA a Japonskom. Sú to úzke prielivy, ktorými sú rozdelené Južné Kurily od ostrova Hokkaidó a Ratmonov ostrov od Ostrova Kruzenšterna (tzv. Diomedove ostrovy). Celková dĺžka hraníc vedúca po vode je 38 807,5 km.

Severná hranica

Najdlhšia morská hranica Ruska je dlhá 19 724,1 km a prechádza pobrežím Severného ľadového oceánu, Barentsovho, Kurského, Lapteho, Východosibírskeho a Čutského mora. Plaviť sa bez ľadoborca sa dá iba pri severných brehoch Kolského polostrova. Všetky prístavy, ktoré sa nachádzajú na severe Ruska okrem prístavu v meste Murmansk sa využívajú iba v letných mesiacoch (2 – 3 mesiace), pretože väčšinu roka sú zamrznuté. Toto je dôvod prečo sa severná hranica Ruska nevyužíva na lodné spojenie s inými krajinami.

Západná hranica

Druhá najväčšia morská hranica v dĺžke 16 997 km prechádza pobrežím Tichého oceánu a Beringovým, Ochotským a Japonským morom. Juhovýchodné pobrežie Kamčatky sa nachádza bezprostredne pri oceáne. Hlavné nezamŕzajúce prístavy v tejto oblasti sú v mestách Vladivostok a Nachodka.

Železnica sa k pobrežiu Ruska dostane iba na juhu prímorského kraja v oblasti prístavov v Tatárskom prielive (Sovetskaja Gavaň a Vanino). Prímorské oblasti sú tu veľmi riedko osídlené.

Hranica Azovského mora

Hranica Azovského mora prechádza od Taganrogského zálivu do Kerčského prielivu, a potom čiernomorským pobrežím Kaukazu. Hlavné prístavy na pobreží Čierneho mora sú v mestách Novorossijsk (najväčší prístav Ruska) a Tuapse. Známymi prístavmi Azovského moraEjsk a Taganrog. More je však veľmi plytké, preto tu nie je veľa prístavov. Ďalším problémom je, že pobrežie Azovského mora na krátku dobu zamŕza a plavba v zimnom období je tu možná iba s ľadoborcami.

Hranica Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria

Dĺžka morského pobrežia Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria je dlhá 389,5 kilometra. Využíva sa veľmi intenzívne.

Hraničné prístavy Ruska

V Sovietskom zväze sa prístavy stavali predovšetkým v regióne Pobaltia. Najväčším morským obchodným prístavom krajiny je prístav v Petrohrade, ale v súčasnosti sa stavajú vo Fínskom zálive aj ďalšie, ktoré sa v budúcnosti využijú ako ropné terminály.

Najvzdialenejšie body Ruska

Keďže cez polostrov Čukotka prechádza 180. poludník, ležia najvýchodnejšie časti Ruska na západnej pologuli. V Rusku sa nachádza najchladnejšie trvale obývané miesto na Zemi - dedina Ojmiakon [3]na Sibíri.

Povrch

Národný park Jugyd Va v pohorí Ural
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Rusko


Írán
Úřad OSN pro palestinské uprchlíky na Blízkém východě
Úřad pro koordinaci humanitárních záležitostí
Útok Hamásu na Izrael (říjen 2023)
Útok na velitelství Hizballáhu
Území okupovaná Izraelem
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Časová osa války Izraele s Hamásem
Časová osa války Izraele s Hamásem (říjen 2023)
Časová osa války Izraele s Hamásem (2023)
Časová osa války Izraele s Hamásem (listopad 2023)
Časová osa války Izraele s Hamásem (prosinec 2023)
Čechie (postava)
Čeleď
Česká fotbalová liga
Česká Wikipedie
České království
Česko
Česko na Letních olympijských hrách 2024
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Šabat
Šajch Hasína Vadžídová
Šerm na Letních olympijských hrách 2024
Šestá vláda Benjamina Netanjahua
Šestidenní válka
Šin bet
Španělské impérium
Železná kopule
Žhářské útoky na francouzskou železnici (2024)
Вайна Ізраіля з ХАМАС
حرب اسرائيل و حماس 2023
1. srpen
1394
1434
1494
17. březen
1724
1824
1864
1884
1914
1924
1944
1964
1974
1984
1986
1994
2. srpen
23. duben
24. duben
25. duben
26. červenec
27. červenec
29. červenec
29. duben
31. červenec
5. květen
5. srpen
824
Ašdod
Abú Ubajda
Achija
Aféra Watergate
Ahmed Jásin
Akt (výtvarné umění)
Al-Džazíra
Alegorie
Amal
Amana
Americký dolar
Amnesty International
António Guterres
Antony Blinken
Arabština
AS Řím
Atentát na Ismáíla Haníju
Bajt Hánún
Bajt Hanún
Bajt Lahíja
Bangladéš
Bat Chefer
BBC
Be'eri
Becal'el Smotrič
Benjamin Netanjahu
Bernardina Kristýna Sasko-Výmarsko-Eisenašská
Bernard Hill
Bikáa
Binjamin Ganc
Blokáda Pásma Gazy
Bosna a Hercegovina
Brazílie
Brigády Abú Alího Mustafy
Brigády Izz ad-Dína al-Kassáma
Brigády mučedníků Al-Aksá
Cachi Hanegbi
Cedr
Chálid Maš'al
Chán Júnis
Chalíl al-Hajja
Cholit
Chrámová hora
Commons:Featured pictures/cs
Džabálijá
Dženín
Dajr al-Balah
Daniel Hagari
Dauhá
David Barnea
Demokratická fronta pro osvobození Palestiny
Drúzové
Druhá intifáda
Druhá světová válka
Druhá výprava Kryštofa Kolumba
Edin Džeko
Edmundo González Urrutia
Edna O'Brienová
Egypt
Encyklopedie
Evan O'Neill Kane
Fatah
Fenerbahçe SK
FK Željezničar Sarajevo
FK Teplice
Fontána
Fotbalista roku (Bosna a Hercegovina)
Fotbalový útočník
Francie
Franziska Diana Sternbergová
Gęsiówka
Genocida
Genocida v Pásmu Gazy
Geoglyf
Georgij Mondzolevskij
Golanské výšiny
Grafite
GRU
Hútíové
HƏMAS–İsrail müharibəsi
Ha'arec
Hamás
Hannibalova směrnice
Harcer
Hasan Nasralláh
Hebrejština
Heizei
Helena Langšádlová
Herci Halevi
Hizballáh
Hladomor v Pásmu Gazy
Hlavní strana
Hraniční přechod Kerem Šalom
Human Rights Watch
Humza Yousaf
Husitské války
Ilja Jašin
Imám
Improvizované výbušné zařízení
Incident v Tonkinském zálivu
Islámský stát
Ismáíl Haníja
Israel-Hamas-oorlog
Itaipú
Itamar Ben Gvir
Izrael
Izraelští Arabové
Izraelská blokáda Pásma Gazy (2023–2024)
Izraelská hraniční policie
Izraelská policie
Izraelské obranné síly
Izraelské osady
Izraelské pozemní síly
Izraelské vojenské letectvo
Izraelské vojenské námořnictvo
Izraelský plán jednostranného stažení
Izraelsko-palestinské střety (květen 2021)
Izraelsko-palestinské střety (srpen 2022)
Izraelsko-palestinský konflikt
Józef Szmidt
Jahjá Sinvár
Jakub Jurka
Jamajka
James King and the Lonewolves
Jedi'ot achronot
Jemen
Jeruzalémské brigády
Jeruzalémský islámský vakf
Jezídové
Jiří Beran (šermíř)
Jiří Opelík
Jižní ostrov (Nový Zéland)
Jicchak Herzog
Jisra'el Kac (1955)
Jo'av Galant
Joe Biden
John Cale
Jomkipurská válka
Jom ha-acma'ut
Josef Beránek (1942)
Josep Borrell
Křovinná vegetace
Kabinet Spojených států amerických
Kapitán (fotbal)
Karel Sýs
Karel Skopal
Katáib Hizballáh
Katar
Kateřina Neumannová
Kateřina Siniaková
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kauza Vrbětice
Kerem Šalom
Kibuc
Kobi Šabtaj
Kolektivní vina
Koncentrační tábor Lety
Krize v Rudém moři
Kryštof Kolumbus
Labe
Lednové povstání
Letadlová loď
Letní olympijské hry 2024
Lety (okres Písek)
Libanon
Libanonská vlajka
Lidová fronta pro osvobození Palestiny
Lidová fronta pro osvobození Palestiny - Hlavní velení
Likud
Lví doupě
Mír nyní
Maďarsko
Madždal Šams
Magen
Mahmúd Abbás
Main Page/cs
Manchester City FC
Margaret Murdocková
Martin Rubeš
Marwán Ísá
Masakry ve varšavské čtvrti Wola
Masakr na hudebním festivalu v Re'im
Masakr v Kfar Aze
Mešita al-Aksá
MediaWiki
Merkava
Mezinárodní soudní dvůr
Mezinárodní výměna vězňů (2024)
Michal Čupr
Milan Mišovič
Miroslav Imrich
Miroslav Macek
Mistrovství světa ve fotbale 2014
Mosad
Muhammad Dajf
Muhammad Sinwár
Muzeum romské kultury
Náblus
Nájif Hawátma
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní centrála proti organizovanému zločinu
Národní muzeum
Německá fotbalová Bundesliga
Německo
Nachal Oz
Nadžíb Míkátí
Nadace Wikimedia
Nemocnice Šífa
Netiv ha-Asara
New York
Nicolás Maduro
Nirim
Nir Am
Nir Jicchak
Nir Oz
Nový Zéland
Obléhání Plzně (1433–1434)
Obrazce na planině Nazca
Ocma le-Jisra'el
Ofakim
Oldřich Janota
Olympijské hry
Operace Štít a šíp
Operace Domov a zahrada
Operace Lité olovo
Operace Ochranné ostří
Operace Pierce Arrow
Operace Prosperity Guardian
Oportunismus
Organizace spojených národů
Outpost (Izrael)
Pásmo Gazy
Písek (město)
Přibík z Klenové
Paříž
Palestinci
Palestinská území
Palestinská autonomie
Palestinský islámský džihád
Palmovka
Památník holokaustu Romů a Sintů v Čechách
Panská jednota
Paraná (řeka)
Paul Auster
Pesach
Peter Demetz
Petro Prokopovyč
Petr Bušek
Petr Novotný (sklář)
Politbyro
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Praha
Prapor Zośka
Preemptivní válka
Premiér Izraele
Premier League
Premier League 2011/2012
Premier League 2013/2014
Prezidentské volby ve Venezuele 2024
Prezident Spojených států amerických
Protivzdušná obrana
První arabsko-izraelská válka
První intifáda
První válka o Náhorní Karabach
Puštíkovití
Q122962941
Rada pro lidská práva
Rafah
Rakousko
Ramadán
Re'im
Richard Nixon
Richard Tandy
Romuald Traugutt
Ronen Bar
Rozhlas a televize Slovenska
Rukojmí
Ruská invaze na Ukrajinu
Rusko
Sálih Arúrí
Saúdská Arábie
Sarajevo
Schutzstaffel
Sderot
Serie A
Serie A 2016/2017
Severní Korea
Severní ostrov (Nový Zéland)
Seznam ministrů pro vědu a výzkum České republiky
Seznam největších vodních elektráren
Seznam prvních ministrů Skotska
Seznam světového dědictví v Latinské Americe a Karibiku, M–V#Peru
Silvester Krčméry
Simchat Tóra
Simona Postlerová
Skotská národní strana
Skotsko
Slovensko
Socha Svobody
Soubor:20150331 2219 AUT BIH 2704.jpg
Soubor:Air Force Ensign of Israel.svg
Soubor:Damage in Gaza Strip during the October 2023 - 29.jpg
Soubor:Damage in Gaza Strip during the October 2023 - 41.jpg
Soubor:Flag of IDF Chief of Staff.svg
Soubor:Flag of IDF Southern Command.svg
Soubor:Flag of Israel.svg
Soubor:Flag of Lebanon.svg
Soubor:Flag of Mossad.svg
Soubor:Flag of the Al-Nasser Salah al-Deen Brigades.svg
Soubor:Flag of the Amal Movement.svg
Soubor:Flag of the Democratic Front for the Liberation of Palestine.svg
Soubor:Flag of the Israeli Army (Land Arm) Gray.svg
Soubor:Flag of the Israel Border Police.svg
Soubor:Flag of the Israel Defense Forces.svg
Soubor:Flag of the Israel Police.svg
Soubor:Flag of the Muslim Brotherhood.png
Soubor:Flag of the Syrian Social Nationalist Party.svg
Soubor:Gaza envelope after coordinated surprise offensive on Israel, October 2023 (KBG GPO06).jpg
Soubor:Gaza envelope after coordinated surprise offensive on Israel, October 2023 (KBG GPO11).jpg
Soubor:Givati Brigade east Rafah, may 2024 (1).jpg
Soubor:IDF Rafah May 2024 (1).png
Soubor:ItaipuAerea2AAL.jpg
Soubor:Keulemans Laughing Owl.jpg
Soubor:Líneas de Nazca, Nazca, Perú, 2015-07-29, DD 49.JPG
Soubor:Margaret Murdock, only 1976.jpg
Soubor:Merkava Mk IV in Gazan street during Operation Swords of Iron.jpg
Soubor:Naval Ensign of Israel.svg
Soubor:Occupied Palestinian Territories.jpg
Soubor:PFLP-GC Flag.svg
Soubor:Photos of Israelis who were kidnapped by Hamas during the October 7 attack IMG 6972.JPG
Soubor:Prag, Nationalmuseum, Brunnen -- 2019 -- 6841.jpg
Soubor:Red flag.svg
Soubor:Romuald traugutt in russian uniform.jpg
Soubor:Single Color Flag - FFFF00.svg
Soubor:SoI--IDF-Negev-NG7.jpg
Soubor:SoI-War 23-10-29 IDF 01-11.jpg
Soubor:SoI-War 23-11-01 IDF 13-04.jpg
Soubor:SoI-War 23-11-01 IDF 18-03.webm
Soubor:The USS Dwight D. Eisenhower and USS USS Gerald R. Ford carrier strike groups in November 2023.jpg
Soubor:Timeline of Israel-Palestine fatalities 2008-2023.png
Sovka bělolící
Sovy
Speciální:Hledání
Speciální:Kategorie
Speciální:Moje diskuse
Speciální:Moje příspěvky
Speciální:Náhodná stránka
Speciální:Nové stránky
Speciální:Poslední změny
Speciální:Speciální stránky
Speciální:Statistika
Spojené království
Spojené státy americké
Sportovní šerm
Stát Palestina
Staré Město (Praha)
Studená válka
Sukot
Světové dědictví
Syrská sociální nacionalistická strana Libanonu
Túlkarim
Tchaj-wan
Teherán
Tenis na Letních olympijských hrách 2024 – smíšená čtyřhra
Teodor Teodorov
Thajská vlajka
The New York Times
The Times of Israel
Tomáš Macháč
Turecko
Ukrajina
UNESCO
Urim
USS Carney (DDG-64)
USS Dwight D. Eisenhower (CVN-69)
USS Gerald R. Ford
Václav IV.
Válečná vláda Izraele
Válečný zločin
Válka
Válka Izraele s Hamásem
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Válka ve Vietnamu
Válka v Gaze
Vápenec
Výbuchy komunikačních zařízení Hizballáhu 2024
Výbuchy muničních skladů ve Vrběticích
Východní Jeruzalém
Výjimečný stav
Varšavské povstání
Veřejnoprávní médium
Velehutiovití
Venezuela
VfL Wolfsburg
Vietnamská demokratická republika
Vjačeslav Ivanov (veslař)
Vláda Petra Fialy
Vladimir Kara-Murza
Vltava
Vyhynulý taxon
Wiki
Wikicesty:Hlavní strana
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikidata:Main Page
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/srpen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
World Central Kitchen
Západní břeh Jordánu
Zabití Jahji Sinvára
Zdeněk Prokeš (fotbalista)
Země Koruny české
Zijád an-Nachaláh
Zločin proti lidskosti




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk