A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Novosibirsk | |||
Новосибирск | |||
mesto | |||
Katedrála na Sovietskej ulici v Novosibirsku.
| |||
|
|||
Štát | Rusko | ||
---|---|---|---|
Región | Novosibirská oblasť | ||
Rieka | Ob | ||
Nadmorská výška | 150 m n. m. | ||
Súradnice | 55°02′S 82°55′V / 55,033°S 82,917°V | ||
Rozloha | 502,7 km² (50 270 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 618 039▲ (2019) | ||
Hustota | 3 200 obyv./km² | ||
Štatút mesta získalo | 1903 | ||
Primátor | Anatolij Lokoť | ||
Časové pásmo | UTC+6 (UTC+6) | ||
PSČ | 630000–630992, 901073, 901077 | ||
Wikimedia Commons: Category:Novosibirsk | |||
Webová stránka: www.novo-sibirsk.ru | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Novosibirsk (rus. Новосибирск; do roku 1925 Novonikolajevsk) je tretie najväčšie mesto v Rusku po Moskve a Petrohrade a administratívne centrum Novosibirskej oblasti. Je to najväčšie mesto na Sibíri a administratívne centrum Sibírskeho federálneho okruhu. Má rozlohu 502,7 km² a žije tu vyše 1,6 milióna obyvateľov (2019).
Poloha a prírodné pomery
Mesto leží na Obskom plató v doline rieky Ob vedľa vodnej nádrže Novosibirskej hydroelektrárne. V oblasti prevláda rýdzo kontinentálne podnebie. Z geobotanického hľadiska sa nachádza na hranici lesostepnej a lesnej zóny.
Dejiny
Bol založený v roku 1893 ako nová obec pri stavbe železničného mosta cez rieku Ob, pri výstavbe Transsibírskej magistrály. Pôvodne sa rozvíjal ako trhová osada. V januári roku 1904 bola obec premenovaná na Novonikolajevsk, keď získala aj štatút mesta. V roku 1912 bola v meste zavedená všeobecná školská povinnosť. V tej dobe bola podobná povinnosť zavedená iba v meste Jaroslavľ. V tej istej dobe padlo rozhodnutie vybudovať železnicu, ktorá by spájala Sibír s Altajom a mesto tak nadobudlo dôležitosť ako významná železničná križovatka.
Počas občianskej vojny bolo mesto poznačené bojmi, hladomorom a epidémiami. Bol zničený i most cez rieku Ob. V decembri 1917 sa mesta zmocnili vojská boľševikov, no v máji 1918 bolo mesto za pomoci česko-slovenských légií obsadené esermi a menševikmi. V novembri 1918 mesto obsadili jednotky bielogvardejského generála A. V. Kolčaka. V decembri 1919 sa dostalo do rúk Červenej armády.
V roku 1926 bolo mesto premenované na Novosibirsk a stalo sa centrom Sibírskeho kraja. V roku 1936 bol miestny strojársky podnik Sibmašstroj premenovaný na Letecký závod č. 153 a preorientovaný na výrobu stíhacích lietadiel I-16. Počas druhej svetovej vojny boli do mesta presunuté viaceré priemyselné podniky a množstvo ich pracovníkov zo západných častí ZSSR, hlavne z Leningradu. Cez vojnu tu žilo asi 400 000 ľudí, čo z neho robilo najväčšie mesto na Sibíri. Po vojne sa priemysel v meste ďalej rozvíjal. V roku 1950 sa začala stavba Novosibírskej hydroelektrárne a priehrady na Obe, ktorá začala plne fungovať v roku 1959[1]. Veľký rozmach mesta spôsobil, že už v roku 1962 dosiahlo 1 milión obyvateľov. Vo svojej dobe to bolo najmladšie mesto na svete, ktoré dosiahlo hranicu 1 milióna obyvateľov. Koncom 70. rokov sa začala stavba metra. Prvá linka bola sprevádzkovaná v roku 1985.
Osobnosti mesta
- Robert Bartini (* 1897 – † 1974), letecký konštruktér
- Sergej Sobolev (* 1908 – † 1989), matematik
- Leonid Kantorovič (* 1912 – † 1986), matematik a ekonóm, nositeľ Nobelovj ceny
- Jefim Zeľmanov (* 1955), matematik
- Andrej Zviagincev (* 1964), režisér
- Alexandr Karelin (* 1967), zápasník v gréckorímskom štýle
Partnerské mestá
- Charkov, Ukrajina, 2011
- Jerevan, Arménsko, 2014
- Mien-jang, Čína, 1994
- Minneapolis, USA, 1988
- Minsk, Bielorusko, 2012
- Oriol, Rusko, 2014
- Oš, Kirgizsko, 2009
- Saint Paul, USA, 1989
- Sapporo, Japonsko, 1990
- Sevastopoľ, Rusko, 2014
- Šen-jang, Čína, 2013
- Tedžon, Južná Kórea, 2001
- Tiraspol, Podnestersko, 2016
- Varna, Bulharsko, 2008
Referencie
- ↑ Novosibirksaja GES. Boľšaja sovetskaja enciklopedia. . bse.sci-lib.com, . Dostupné online. (po rusky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Novosibirsk
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk