Peking
mesto pod ústrednou správou, hlavné mesto Čínskej ľudovej republiky
v smere pohybu hodinových ručičiek: brána nebeského pokoja, Chrám Nebies, biznis centrum a pekinský národný štadión Kuo-ťia tchi-jü-čchang
Oficiálny názov: 北京市
Štát	Čína
Nadmorská výška	44 m n. m.
Súradnice	39°54′50″S 116°23′30″V / 39,91389°S 116,39167°V / 39.91389; 116.39167
Rozloha	16 801 km² (1 680 100 ha) [1]
Obyvateľstvo	25 540 596 (2018)
Hustota	1 520,18 obyv./km²
PSČ	100000 – 102629
Tel. predvoľba	10
Poloha mesta v rámci Číny
Wikimedia Commons: Beijing
Webová stránka: www.beijing.gov.cn
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Peking (iné názvy pozri nižšie) je hlavné mesto Čínskej ľudovej republiky.

Ako mesto pod ústrednou správou podlieha priamo ústrednej vláde. V Pekingu, ktorý je po stáročia správnym a kultúrnym centrom krajiny, sa nachádza známe námestie Tchien-an-men či Zakázané mesto, komplex palácov a chrámov odkiaľ v minulosti vládli čínski cisári. V roku 2008 Peking hostil Letné olympijské hry a Letné paralympijské hry.

Názov

Čínsky názov mesta je čínskym písmom 北京 a znamená doslova "severné hlavné mesto". Slovo 北京 sa vyslovuje (vyjadrené pomocou znakov IPA) takto: , čo znie takto vypočuť. Prepis tohto slova systémom pchin-jin je : Běijīng (resp. menej presne: Beijing). Jeho prepis slovenským systémom prepisu je: Pej-ťing.

Slovenské názvy tohto mesta sú: Peking (toto je v súčasnosti jediný normovaný a záväzný slovenský názov^[2][3]; zastarano sa občas písal aj v podobe Pe-king^[4]), Pekin (toto bol názov normovaný a záväzný v 50. rokoch 20. stor.)^[5][6]; zriedkavo alebo staršie: Pej-ťing^[7][8] či Pej-Ťing^[6]. Dnes sa občas vyskytne aj anglicizmus Beidžing, ktorý je úplne nesprávny^[9][10][11].

Slovenské prídavné meno znie pekinský (t.j. bez g)^[12], v 50. a 60. rokoch 20. stor. (a dnes ešte často nesprávne) pekingský^[13].

Starší názov

V rokoch 1928 až 1949 sa mesto volalo (vyjadrené čínskymi znakmi) 北平, čo doslova znamená „severný mier“. V pchin-jine toto slovo znie Běipíng (resp. menej presne: Beiping) a v slovenskom prepise Pej-pching. Slovenské ekvivalenty tohto dobového názvu boli Pejpin (príd. meno pejpinský)^[14], Pepin (príd. meno pepinský)^[15] či Peiping (prípadne Pei-ping)^[16][4].

Poloha

Peking leží na severovýchode Číny, takmer úplne obklopený provinciou Che-pej, iba na juhovýchodnej strane hraničí s mestom Tchien-ťin, ďalším zo štvorice štatutárnych miest, postavených na úroveň provincií. Vlastné mesto sa rozkladá v rovinatej krajine 150 km od pobrežia Pochajského zálivu, v priemernej nadmorskej výške 63 m. Stredná a juhovýchodná časť mestskej provincie je rovinatá, s najnižším miestom 44 m nad úrovňou mora, na západnom a severnom pomedzí sa dvíhajú hory, dosahujúce v Si-šan – „Západných horách“ – vrcholom Ling-šan 2 303 m. Vysoké sú aj ďalšie hory, napríklad Chaj-tchuo-šan na severozápade má 2 241 m a Wu-ling-šan na severovýchode 2 116 m.

Na rozdiel od ostatných významných čínskych miest Peking sám neleží na žiadnom veľkom vodnom toku. Z väčších riek na území provincie stojí za zmienku Jung-ting a najmä Čchao-paj, na ktorej bola 90 km severovýchodne od mesta vybudovaná priehradná nádrž Mi-jün, zásobujúca Peking pitnou vodou.

Prírodné podmienky

Napriek neveľkej vzdialenosti od mora je podnebie kontinentálne s mrazivou zimou, ktorú spôsobuje sibírska anticyklóna, suchou a prašnou jarou, horúcim vlhkým letom pod vplyvom južného monzúnu a suchou miernou jeseňou. Ročný priemer teploty je 11 °C (−4 °C v januári, 26 °C v júli), z priemerného množstva zrážok 620 mm spadne väčšina počas letných mesiacov. Najvhodnejšou dobou pre návštevu mesta je september a október.

Vážnym problémom je znečistenie ovzdušia. Aj keď sa s plošnou asanáciou starých prízemných domčekov, vykurovaných uhlím, znižuje množstvo emisií spôsobených vykurovaním, prudký rozvoj individuálneho motorizmu nedáva v tomto smeru veľa nádeje na celkové výrazné zlepšenie.

Dejiny

Hlavné mesto Číny prešlo búrlivou históriou, ktorej začiatky môžeme pozorovať už v polovici 3. tisícročí pred Kr. V 13. storočí bolo vydrancované vojskami Džingischána. Počas ďalších dvoch storočí sa mesto spamätávalo z porážky, aby sa v 15. storočí stalo najdôležitejším mestom celej Číny. K významným zmenám došlo najmä za posledné pol storočie. Komunisti významne pretvorili mesto na svoj obraz, strhli veľa oslavných oblúkov, zbúrali vonkajšie hradby, vystavali široké bulváre a moderné sídliská. Stará tradičná zástavba bola už z veľkej časti zlikvidovaná a v tomto trende sa stále ešte pokračuje. Prelomové v histórii mesta budú už spomínané Olympijské hry; vďaka nim sa rozhodol prebudovať veľkú časť Pekingu, vzniknú nové štvrte, nové trasy metra a samozrejme aj športoviská.

Doprava

Železničná

Peking je dôležitá železničná križovatka a má 2 železničné stanice: Hlavná stanica Peking (北京站, Pejcsing Csan) a Západná hlavná stanica (北京西, Pejcsing Hszi). V predmestí sa nachádzajú ďalšie zastávky.

Mestom vedú trasy medzinárodných vlakov do Ruska i Severnej Korei.

Cesty a diaľnice

V Pekingu je deväť diaľníc.

Mestská doprava

Pekingské metro premáva od roku 1969. V súčasnosti je sieť tvorená 18 linkami a 334 stanicami. S celkovou dĺžkou 554 km je tak druhým najväčším metrom na svete.

Partnerské mestá

Galéria

• 

  Moderný Peking

• 

  Zakázané mesto

• 

  Námestie Tchien-an-men

Panoramatická fotografia Zakázeného mesta v Pekingu

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peking
• Wikislovník ponúka heslo Peking