A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
An-chuej | |||||||||
| |||||||||
Skratky: 皖 (pinyin: Wǎn) | |||||||||
Pôvod mena | 安 ān - Anqing 徽 huī - Huizhou (teraz mesto Huangshan) | ||||||||
Správna jednotka | Provincia | ||||||||
Hlavné mesto | Hefei | ||||||||
Úradné jazyky | Mandarínčina | ||||||||
Provinčný tajomník | Wang Jinshan | ||||||||
Guvernér | Wang Sanyun | ||||||||
Rozloha | 139 400 km² (22.) | ||||||||
Počet obyvateľov (2004) - hustota obyvateľstva |
64 610 000 (8.) 463 ob./km² (9.) | ||||||||
HDP (2007) - na obyvateľa |
¥ 734,6 miliardy (15.) ¥ 12 015 (28.) | ||||||||
HDI (2005) | 0,727 (stredný) (25.) | ||||||||
Národnostné zloženie (2000) | Han - 99% Hui - 0.6% | ||||||||
ISO 3166-2 | CN-34 | ||||||||
Oficiálna webstránka http://www.ah.gov.cn | |||||||||
Zdroj informácií pre počet obyvateľstva a HDP: 《中国统计年鉴—2005》 China Statistical Yearbook 2005 Zdroj informácií pre národnostné rozloženie:ISBN 7503747382 《2000年人口普查中国民族人口资料》 Tabulation on nationalities of 2000 population census of China * platné 31. decembra 2004
ISBN 7105054255 |
An-chuej (安徽, pchin-jin: Ānhuī) je provincia v Čínskej ľudovej republike. Nachádza sa vo vnútrozemí východnej Číny pri dolnom toku riek Jang-c’-ťiang a Chuaj-che. Na východe hraničí s provinciami Ťiang-su a Če-ťiang, na juhu s provinciou Ťiang-si, na juhozápade s Chu-pej, na západe s Che-nan, na severe sa nalou časťou dotýka provincie Šan-tung.
Názov „An-chuej“ sa najčastejšie odvodzuje od mien dvoch miest na juhu tejto provincie, An-čching a Chuej-čou (dnes Chuang-šan). Čínska skratka pre An-chuej je „Wan“, podľa dávneho štátu Wan, ako aj vrchu a rieky rovnakého mena.
História
Dnešná provincia An-chuej vznikla rozdelením vtedajšej provincie Ťiang-nan na An-chuej a Ťiang-su v roku 1666. Zatiaľ čo severná časť provincie historicky vždy inklinovala k provincii Che-nan, oblasti pozdĺž Jang-c' sú kultúrne blízke provinciám Chu-pej a Ťiang-su. Vrchy úplne na juhu sú svojráznym regiónom samy osebe.
V najstarších dobách za vlády dynastie Šang (16. až 11. storočie pred Kr.) obývali väčšinu dnešnej provincie An-chuej nečínske kmene, súhrne označované ako Tung-i. Jedno zo šangských sídelných miest Po (亳) sa nachádzalo v blízkosti dnešného Po-čou na severe provincie.
V období bojujúcich štátov sa provincia An-chuej nakrátko (278 pred Kr.) stala posledným útočiskom štátu Čchu potom, čo sa vojská štátu Čchin zmocnili ich hlavného územia v dnešnej provincii Chu-pej.
Neskôr, za dynastií Čchin a Chan, patrilo územie dnešnej provincie k niekoľkým rôznym komandériam. Na sklonku chanského obdobia sa tu uzurpátor Jüan Šu nakrátko prehlásil za cisára, ale po jeho smrti roku 199 jeho dŕžava prešla pod vládu ďalšieho z mocných, ktorým bol Cchao Cchao, zakladateľ kráľovstva Wej, jedného z Troch kráľovstiev.
V nasledujúcich storočiach sa v tomto kraji uprostred rozpadnutej ríše často striedali vládcovia. Roku 383 sa na rieke Fej odohrala významná bitka, v ktorej sa juhočínskej dynastii Východný Ťin podarilo odvrátiť nápor jedného zo šestnástich severných kráľovstiev, čím sa znovuzjednotenie Číny oddialilo o dve storočia.
Za dynastií Suej a Tchang nastalo opäť obdobie relatívneho pokoja a prosperity, až v 12. storočí sa An-chuej na čas zase premenila na pohraničnú oblasť medzi ríšami Južný Sung na juhu a Ťin na severe.
Za dynastie Ming bolo jedným z dvoch oficiálnych hlavných miest Nanking, ležiaci v tesnom východnom susedstve An-chuej v dnešnej provincii Ťiang-su. Oblasť týchto dvoch provincií bola vtedy priamo spravovaná ústrednou vládou pod označením Nan-či-li (南直隸, „Južná priama správa“).
V polovici 17. storočia nová mandžuská dynastia Čching zrušila metropolitný status južnej oblasti (pod priamou správou ponechala iba oblasť Pekingu) a premenila ju na provinciu Ťiang-nan, ktorá bola hneď rozdelená na Ťiang-su a An-chuej.
Významnejšia administratívna zmena prišla až v roku 1946, keď bolo hlavné mesto provincie prenesené z An-čchingu do Che-fej. Na začiatku Čínskej ľudovej republiky (1949) došlo k pokusu o rozdelenie provincie na severnú a južnú časť (Wan-pej a Wan-nan), ale tieto zmeny boli rýchlo odvolané (1952).
Zemepis
Provincia An-chuej sa skladá z niekoľkých výrazne rozdielnych častí. Sever a stred provincie predstavuje plochá krajina Veľkej čínskej nížiny, odvodňovaná riekou Chuaj. Ďalej na juh sa terén stáva kopcovitejším. Juhom provincie preteká najväčšia čínska rieka Jang-c’. Na juhozápade ohraničuje An-chuej pohorie Ta-pie a na juhovýchode malebné hory Chuang-šan (黄山, „Žlté hory“), zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO. V nich sa nachádza aj najvyšší bod celej provincie, Lotosová hora (1 864 m). V provincií An-chuej tiež leží jedna zo štvorice posvätných buddhistických hôr Ťiou-chua-šan (1 342 m). Najväčším jezerom je s 800 km² Čchao-chu v juhovýchodnom susedstve hlavného mesta Che-fej, jezerami je posiaty najmä juh provincie pozdĺž rieky Jang-c'. Lesy pokrývajú 12 % rozlohy provincie.
Podnebie prechádza od mierneho na severe po subtropické v južných častiach provincie. Pretože An-chuej leží nie veľmi hlboko vo vnútrozemí, stretávajú sa tu pevninské a prímorské vplyvy, čo má za následok pomerne nestále počasie. Priemerné teploty v oblasti Che-fej sa pohybujú okolo 15 °C (1 °C v januári a 27 °C v júli). Ročný úhrn zrážok je veľmi premenlivý od 700 mm v nížinách na severe až po 2 000 mm v južných horách.
Významné mestá
|
Hospodárstvo
Provincia An-chuej tradične patrí k ekonomicky najzaostalejším oblastiam Číny. V prepočte HDP na obyvateľa dosahuje iba tretinovú úroveň susedných provincií Če-ťiang a Ťiang-su. Priemyselne najrozvinutejšie sú okrem hlavného mesta Che-fej tiež Wu-chu a najmä Ma-an-šan s veľkými oceliarňami. Čierne uhlie sa ťaží pri meste Chuaj-nan a medené rudy pri Tung-lingu. Väčšina obyvateľstva sa však stále živí z poľnohospodárskej výroby. Na severe provincie sa pestuje pšenica a batáty, južne od rieky Chuaj prevláda ryža, sprevádzaná pšenicou. V horách Chuang-šan je významnou zložkou hospodárstva aj turistický ruch. Veľkou atrakciou sú napríklad starobylé obce Si-ti a Chung-cchun, od roku 2000 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Zaujímavosti
Z mesta Po-čou podľa tradície pochádzala legendárna hrdinka Chua Mu-lan.
Externé odkazy
Zdroj
- Informácie v infoboxe sú sčasti alebo úplne prebrané z infoboxu článku Anhui zverejneného na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk