A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Peking | |
mesto pod ústrednou správou, hlavné mesto Čínskej ľudovej republiky | |
v smere pohybu hodinových ručičiek: brána nebeského pokoja, Chrám Nebies, biznis centrum a pekinský národný štadión Kuo-ťia tchi-jü-čchang
| |
Oficiálny názov: 北京市 | |
Štát | Čína |
---|---|
Nadmorská výška | 44 m n. m. |
Súradnice | 39°54′50″S 116°23′30″V / 39,91389°S 116,39167°V |
Rozloha | 16 801 km² (1 680 100 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 25 540 596 (2018) |
Hustota | 1 520,18 obyv./km² |
PSČ | 100000 – 102629 |
Tel. predvoľba | 10 |
Wikimedia Commons: Beijing | |
Webová stránka: www.beijing.gov.cn | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Peking (iné názvy pozri nižšie) je hlavné mesto Čínskej ľudovej republiky.
Ako mesto pod ústrednou správou podlieha priamo ústrednej vláde. V Pekingu, ktorý je po stáročia správnym a kultúrnym centrom krajiny, sa nachádza známe námestie Tchien-an-men či Zakázané mesto, komplex palácov a chrámov odkiaľ v minulosti vládli čínski cisári. V roku 2008 Peking hostil Letné olympijské hry a Letné paralympijské hry.
Názov
Čínsky názov mesta je čínskym písmom 北京 a znamená doslova "severné hlavné mesto". Slovo 北京 sa vyslovuje (vyjadrené pomocou znakov IPA) takto: , čo znie takto vypočuť. Prepis tohto slova systémom pchin-jin je : Běijīng (resp. menej presne: Beijing). Jeho prepis slovenským systémom prepisu je: Pej-ťing.
Slovenské názvy tohto mesta sú: Peking (toto je v súčasnosti jediný normovaný a záväzný slovenský názov[2][3]; zastarano sa občas písal aj v podobe Pe-king[4]), Pekin (toto bol názov normovaný a záväzný v 50. rokoch 20. stor.)[5][6]; zriedkavo alebo staršie: Pej-ťing[7][8] či Pej-Ťing[6]. Dnes sa občas vyskytne aj anglicizmus Beidžing, ktorý je úplne nesprávny[9][10][11].
Slovenské prídavné meno znie pekinský (t.j. bez g)[12], v 50. a 60. rokoch 20. stor. (a dnes ešte často nesprávne) pekingský[13].
Starší názov
V rokoch 1928 až 1949 sa mesto volalo (vyjadrené čínskymi znakmi) 北平, čo doslova znamená „severný mier“. V pchin-jine toto slovo znie Běipíng (resp. menej presne: Beiping) a v slovenskom prepise Pej-pching. Slovenské ekvivalenty tohto dobového názvu boli Pejpin (príd. meno pejpinský)[14], Pepin (príd. meno pepinský)[15] či Peiping (prípadne Pei-ping)[16][4].
Poloha
Peking leží na severovýchode Číny, takmer úplne obklopený provinciou Che-pej, iba na juhovýchodnej strane hraničí s mestom Tchien-ťin, ďalším zo štvorice štatutárnych miest, postavených na úroveň provincií. Vlastné mesto sa rozkladá v rovinatej krajine 150 km od pobrežia Pochajského zálivu, v priemernej nadmorskej výške 63 m. Stredná a juhovýchodná časť mestskej provincie je rovinatá, s najnižším miestom 44 m nad úrovňou mora, na západnom a severnom pomedzí sa dvíhajú hory, dosahujúce v Si-šan – „Západných horách“ – vrcholom Ling-šan 2 303 m. Vysoké sú aj ďalšie hory, napríklad Chaj-tchuo-šan na severozápade má 2 241 m a Wu-ling-šan na severovýchode 2 116 m.
Na rozdiel od ostatných významných čínskych miest Peking sám neleží na žiadnom veľkom vodnom toku. Z väčších riek na území provincie stojí za zmienku Jung-ting a najmä Čchao-paj, na ktorej bola 90 km severovýchodne od mesta vybudovaná priehradná nádrž Mi-jün, zásobujúca Peking pitnou vodou.
Prírodné podmienky
Napriek neveľkej vzdialenosti od mora je podnebie kontinentálne s mrazivou zimou, ktorú spôsobuje sibírska anticyklóna, suchou a prašnou jarou, horúcim vlhkým letom pod vplyvom južného monzúnu a suchou miernou jeseňou. Ročný priemer teploty je 11 °C (−4 °C v januári, 26 °C v júli), z priemerného množstva zrážok 620 mm spadne väčšina počas letných mesiacov. Najvhodnejšou dobou pre návštevu mesta je september a október.
Vážnym problémom je znečistenie ovzdušia. Aj keď sa s plošnou asanáciou starých prízemných domčekov, vykurovaných uhlím, znižuje množstvo emisií spôsobených vykurovaním, prudký rozvoj individuálneho motorizmu nedáva v tomto smeru veľa nádeje na celkové výrazné zlepšenie.
Dejiny
Hlavné mesto Číny prešlo búrlivou históriou, ktorej začiatky môžeme pozorovať už v polovici 3. tisícročí pred Kr. V 13. storočí bolo vydrancované vojskami Džingischána. Počas ďalších dvoch storočí sa mesto spamätávalo z porážky, aby sa v 15. storočí stalo najdôležitejším mestom celej Číny. K významným zmenám došlo najmä za posledné pol storočie. Komunisti významne pretvorili mesto na svoj obraz, strhli veľa oslavných oblúkov, zbúrali vonkajšie hradby, vystavali široké bulváre a moderné sídliská. Stará tradičná zástavba bola už z veľkej časti zlikvidovaná a v tomto trende sa stále ešte pokračuje. Prelomové v histórii mesta budú už spomínané Olympijské hry; vďaka nim sa rozhodol prebudovať veľkú časť Pekingu, vzniknú nové štvrte, nové trasy metra a samozrejme aj športoviská.
Doprava
Železničná
Peking je dôležitá železničná križovatka a má 2 železničné stanice: Hlavná stanica Peking (北京站, Pejcsing Csan) a Západná hlavná stanica (北京西, Pejcsing Hszi). V predmestí sa nachádzajú ďalšie zastávky.
Mestom vedú trasy medzinárodných vlakov do Ruska i Severnej Korei.
Cesty a diaľnice
V Pekingu je deväť diaľníc.
Mestská doprava
Pekingské metro premáva od roku 1969. V súčasnosti je sieť tvorená 18 linkami a 334 stanicami. S celkovou dĺžkou 554 km je tak druhým najväčším metrom na svete.
Partnerské mestá
Galéria
Referencie
- ↑ Communiqué of the National Bureau of Statistics of People's Republic of China on Major Figures of the 2010 Population Census (No. 2) . . Dostupné online.
- ↑
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu 1931, 1940 a od 1962 dodnes
- ↑ a b Peking. In: Masarykův slovník naučný 5, S. 593
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu 1953 a 1957 (1962 už zmenené na Peking)
- ↑ a b HORŇANSKÝ, I. Prepis geografických názvov z nelatinkových systémov písma, č. 7, 1991
- ↑ Malý atlas sveta 1. slov. príručné vydanie. 1960
- ↑ Tento tvar je aj prepis čínskeho 北京 - pozri vyššie
- ↑ Peking . marek.os.sk, . Dostupné online.
- ↑ Čínský jazyk . chinatours.cz, . Dostupné online.
- ↑ TŘÍSKOVÁ, H. Do Pekingu, do Pej-ťingu, nebo do Beidžingu? Transkripce čínštiny. In: Nový Orient 53, 1998, str. 37–38
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu v roku 1940 a potom od r. 1967 dodnes
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu od roku 1953 do roku 1966
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu 1940
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu 1931
- ↑ Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 66.
Iné projekty
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čína
Časové pásmo#UTC 5:45 E†
Česko
Švajčiarsky frank
0. roky 21. storočia
1. júl
1. jún
1. január
1. máj
10. január
10. október
10. roky 21. storočia
10. september
11. január
11. máj
11. marec
12. február
12. január
12. máj
12. október
13. apríl
13. november
13. september
14. júl
14. september
15. december
15. január
16. február
17. jún
18. február
18. jún
18. marec
1930
1931
1934
1938
1941
1946
1947
1967
1988
1994
2. apríl
2. január
2. máj
20. júl
20. marec
20. roky 21. storočia
20. storočie
2010
2010 na Slovensku
2011
2011 na Slovensku
2012
2012 na Slovensku
2013
2013 na Slovensku
2014
2014 na Slovensku
2015
2015 na Slovensku
2016
2016 na Slovensku
2017
2017 na Slovensku
2018
2018 na Slovensku
2019
2019 na Slovensku
2020
2020 na Slovensku
21. storočie
22. január
22. storočie
23. október
24. február
24. máj
24. marec
25. apríl
25. január
26. jún
26. marec
3. január
30. jún
30. september
31. december
31. júl
31. október
5. júl
5. marec
6. február
6. január
7. február
7. jún
7. január
8. jún
8. marec
9. január
Adolf Hitler
Alžbeta II.
Al-Káida
Americký dolár
Andrzej Duda
Angela Merkelová
Angus Deaton
Anita Ekbergová
Ankara
Arménsko
Arpád Račko
Arthur B. McDonald
Atlantický oceán
Aziz Sancar
B. B. King
Bangladéš
Bernard Maris
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov
Bielorusko
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Charleston (Južná Karolína)
Charlie Hebdo
Charlotte z Cambridgea
Dammartin-en-Goële
Desaťročie
Devízový trh
Donecká ľudová republika
Doprava
Drahoslav Machala
Dublin
Edgar Lawrence Doctorow
Eurázijská ekonomická únia
Európska únia
Európska centrálna banka
Európske hlavné mesto kultúry
Euro
Eurozóna
François Hollande
František (pápež)
Günter Grass
G8
Garmisch-Partenkirchen
Georges Wolinski
Grécko
Gravitačné vlny
Gregoriánsky kalendár
Hatra
India
Irak
Islamský štát (militantná organizácia)
Jang-c’-ťiang
Jean Cabut
Jemen
Joan Petersová
John Forbes Nash
Josef Masopust
Junior Malanda
Kalendárny rok
Kazaň
Kazachstan
Keňa
Koalícia radikálnej ľavice
Koordinovaný svetový čas
Kuba
Kultúra (spoločenské vedy)
Kuvajt (mesto)
Let Germanwings 9525
Let Kogalymavia 9268
LIGO
Litva
Lockheed C-130 Hercules
Lokálne magnitudo
Lotyšsko
Lubomír Lipský
Ludvík Vaculík
Luhanská ľudová republika
Luxembursko
Majstrovstvá Európy vo futbale 2016
Mario Draghi
Medan
Medzinárodné letisko Barcelona El Prat
Medzinárodné letisko Düsseldorf
Medzinárodný olympijský výbor
Mein Kampf
Mesiace Pluta
Miláno
Minsk
Miroslav Ondříček
Momentová magnitúda
Momentové magnitudo
Mons
Nemecko
Nepál
New Horizons
New York (mesto)
Nicholas Winton
Nigéria
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Občianska vojna v Sýrii
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe
Ozbrojené sily
Pablo Picasso
Paríž
Paul Modrich
Peking
Petro Olexijovyč Porošenko
Philippe Honoré
Pierre Brice
Pluto
Plzeň
Poľsko
Požiar
Predsedníctvo Rady Európskej únie
Rímska číslica
Referendum na Slovensku v roku 2015
Roaming
Rod Taylor
Rusko
Súsa
Sýria
Saudská Arábia
Si Ťin-pching
Slovenské národné futbalové mužstvo
Slovensko
Spojené štáty
Stéphane Charbonnier
Storočie
Streľba v Uherskom Brode
Stredoeurópsky čas
Sviatlana Aľaksandravna Aleksijevičová
Taiwan
Takaaki Kajita
Teroristické útoky v Paríži v novembri 2015
Teroristický útok na redakciu Charlie Hebdo
Terry Pratchett
Tetris
Tomas Lindahl
Tunis
Uherský Brod
Ukrajina
Východoeurópsky čas
Výmenný kurz
Vladimir Vladimirovič Putin
Zatmenie Slnka
Zimné olympijské hry 2022
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk