A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Duchovenstvo katolíckej cirkvi | |
| | |
| Podľa svätenia | |
|---|---|
| biskup • kňaz • diakon • subdiakon1 | |
| Podľa úradu, titulu či stavu | |
^1 V rímskokatolíckej cirkvi sa od roku 1973 až na výnimky neudeľuje |
Pápež[p 1] je najvyšší predstaviteľ v niektorých kresťanských cirkvách. Najznámejší je rímsky pápež, ktorý je zároveň najvyšší predstaviteľ Katolíckej cirkvi, rímsky biskup a najvyšší predstaviteľ štátu Vatikán.
Titul pápež majú aj hlavy niektorých pravoslávnych cirkví, napr. Alexandrijskej a Koptskej, kde tento titul vznikol asi v 3. storočí, v Ríme sa začal používať asi až od 5. storočia. Títo pápeži avšak vo svojich cirkvách nemajú rovnaké právomoci ako rímsky pápež v Katolíckej cirkvi.
8. mája 2025 bol v poradí 267. rímskym pápežom zvolený pápež Lev XIV.
Etymológia
Slovo pápež pochádza zo slova strednej hornej nemčiny znejúceho bābes(t) (význam: pápež), ktoré pochádza z latinského slova papa (význam: otec, biskup), ktoré pochádza z gréckeho slova starogr. παπάς – papas resp. staršie starogr. πάππας – pappas (význam: tato, otec).
Rímsky pápež


Postavenie
V cirkevnom práve má najvyššiu riadiacu právomoc v Katolíckej cirkvi a od roku 1870 (Prvý vatikánsky koncil) je aj nositeľom najvyššej súdnej a učiteľskej právomoci (pápežská neomylnosť) vo veciach viery a mravov, ak niečo vyhlási slávnostne (ex catedra).
Z hľadiska medzinárodného práva je suverénom s vlastným právom a všetkými príslušnými právomocami (Svätá Stolica).
Z hľadiska katolíckej viery je rímskym biskupom s biskupskou právomocou v celej rímskokatolíckej cirkvi, nositeľom najvyššej apoštolskej funkcie v ekuméne (pápežský primát). Jeho (exegeticky sporný) nárok na túto najvyššiu funkciu vyplýva z explicitného odvolania sa na Evanjelium podľa Matúša 16, 17 – 19 a na chápanie rímskeho pápeža ako priameho a neprerušeného nástupcu apoštola Petra.
Tituly a funkcie
Úradné tituly sú „biskup rímsky, nástupca kniežaťa apoštolov, prímas taliansky, arcibiskup a metropolita rímskej cirkevnej provincie, suverén štátu mesta Vatikán“.
Jeho oslovenie a čestný titul sú „Svätý Otec“, sám sa tiež od 6. stor. často označuje ako „servus servorum Dei“ (sluha sluhov Božích)
Ďalšie tituly sú od 13. stor. Summus Pontifex a od 14. stor. Pontifex Maximus. Titul „patriarcha západu“ bol v roku 2006 vypustený z oficiálnych oslovení a titulov pápeža.[5]
Pápežské symboly
Medzi pápežské symboly patrí meno, pálium, tzv. Rybársky prsteň, mitra, špecifický odev a ferulu. Pápež v minulosti nosil aj tiaru.[6]
Meno
Od 11. storočia novozvolený pápež nepoužíva svoje občianske meno, ale vyberá si pápežské meno. (Výnimkami z tohto pravidla boli Hadrián VI. a Marcel II.) Dvojité meno si ako prvý zvolil Ján Pavol I. (1978).

Pálium
Pálium je biely vlnený pruh s vtkanými červenými krížikmi (biskupské krížiky sú čierne).[7] Tie znamenajú utrpenie Krista. Na troch z nich sú symbolicky zobrazené klince, ktorými bol pribitý na kríž.[8]
Rybársky prsteň
Je na ňom zobrazený svätý Peter na loďke so sieťou. Je symbolom nasledovníctva svätého Petra. Pápež ho nosí na pravej ruke, ktorou požehnáva.
Erb
Prehľad erbov jednotlivých pápežov je v hlavnom článku Pápežský erb.
Mitra
Mitra je vysoká, hore zašpicatená liturgická pokrývka hlavy, ktorú okrem pápežov nosia aj biskupi pri svätej omši, obradoch a sprievodoch.[9] Nosí sa najmä pri slávnostných príležitostiach,
Odev
Odev (reverenda) bielej farby symbolizuje nevinnosť a milosrdnú lásku. Je farbou svetla a obrazom Krista, ktorý je svetlom sveta[10]. Má 33 gombíkov, čo symbolizuje 33 Kristových rokov.
Ferula
Na rozdiel od bežných biskupských beriel, ktoré sú na vrchu zahnuté, čím sa poukazuje na ich podriadenosť pápežovi, používa Petrov nástupca pápežskú berlu, tzv. ferulu. Tá je v hornej časti zakončená krížom alebo krucifixom (kríž s korpusom ukrižovaného Ježiša) a symbolizuje, že pápež je podriadený priamo Kristovi.[7][11]
Heslo
Pápeži už oficiálne nepoužívajú heslo. Heslo Benedikta XVI., ktoré používal ako kardinál – Cooperatores Veritatis (Spolupracovníci Pravdy). Pápež František používal heslo „Miserando atque eligendo“ (Poľutovaniahodný, ale vyvolený).
Tiara
Tiara je trojitá pápežská koruna. Od roku 1968 sa (aj ako symbol vzdania sa svetskej moci pápeža) nepoužíva.
Voľba
V 1. tisícročí ho volil klérus a ľud Ríma. Od roku 1059 (Mikuláš II.) ho volili len kardinálski biskupi, od roku 1179 (3. lateránsky koncil) je navyše potrebná dvojtretinová väčšina hlasov. Od roku 1975 platí podľa nariadenia pápeža Pavla VI. systém opísaný v článku konkláve. Osoba, ktorá prijme svoju voľbu za pápeža, hoci je už iný pápež zvolený, sa nazýva protipápež.
Sporné sú otázky, či pápeža možno nútene zosadiť (súdom alebo koncilom) a či pápež môže záväzne ustanoviť svojho nástupcu. Dobrovoľne rezignovať na svoju funkciu pápež môže, urobil tak napríklad Celestín V. a Benedikt XVI.
Encykliky
Encykliky obsahujú poučenie pápeža o cirkevných zásadách v závažných otázkach viery a mravov. Každá má danú určitú tému, pápež obvykle počas svojho pontifikátu vydá niekoľko encyklík.
Vo vyššie uvedenom hlavnom článku sa nachádza aj zoznam encyklík, ktoré vydali pápeži.
Dejiny
Starovek
V počiatkoch kresťanstva vznikali v jednotlivých obciach samostatné komunity kresťanov, ktoré riadili presbyteri, od konca 2. storočia po Kr. biskupi. V rámci Rímskej ríše získali výsadné postavenie biskupi – patriarchovia v Ríme (západná časť Rímskej ríše), Konštantínopole, Antiochii, Jeruzaleme a egyptskej Alexandrii (východná časť Rímskej ríše). Podľa záverov Nikajského koncilu museli biskupi sídliť v mestách, ktoré mali titul kolónia alebo municípium. Rímsky biskup sa na základe výsadného postavenia sv. Petra (Ty si skala a na tejto skale vybudujem svoje kráľovstvo) uchádzal o nadradené postavenie v celej Rímskej ríši, ale najmä Konštantínopol toto jeho výsadné postavenie odmietal. Až v druhej polovici 4. storočia sa rímsky biskup začal presadzovať ako nadradený ostatným biskupom a prijal aramejský titul papa – otec.
Stredovek
Čoskoro (476) sa Rímska ríša rozpadla a to malo vplyv aj na štruktúru kresťanstva. Na západe vznikla Franská ríša, na východe Byzantská ríša. Tieto bojovali o získanie vplyvu (najmä v strednej a východnej Európe), čo viedlo k rozkolu (schizma) prejavujúcemu sa v teologických a právnických sporoch o primát v kresťanskom svete. Mikuláš I. (858 – 867) bol predstaviteľom ambícií Ríma ovládať kresťanský svet aj v svetskej oblasti. Mikuláš bol teoretik najvyššej náučnej (učiteľskej), súdnej a zákonodarnej vlády pápežstva, ktorá sa opierala o ním uznané takzvané pseudoizidorovské dekretálie. Tým, že Byzantská ríša tieto snahy neuznala, vznikla takzvaná východná schizma, ktorá spôsobila, že vo väčšine krajín, ktoré vtedy patrili do Byzantskej ríše, sa dodnes neuznáva pápežský primát – primát rímskych biskupov.
Po rozpade Franskej ríše sa zmenšila autorita pápežov a títo sa dostali do područia rímskej šľachty. Počas celého 10. stor. boli pápeži závislí od nemeckých cisárov a až reformátorské hnutia 11. storočia, najmä clunyjské, dostali pápežstvo opäť na „výslnie“. Táto emancipácia vyvrcholila panovaním pápeža Gregora VII. (1073 – 1085). Gregor VII. veľmi rozhodne vystúpil s názorom o nadradenosti duchovnej vlády nad svetskou (víťazný boj rímskych pápežov s nemeckými cisármi – boj o investitúru). Vrcholným obdobím politického významu pápežov bol pontifikát Inocenta III. (1198 – 1216), ktorý donútil k lénnej poslušnosti mnohé krajiny (napr. Anglicko, Írsko, Poľsko, Aragónsko, Sicíliu, Nórsko). Vláda pápežov nad západným kresťanstvom sa v tomto období prejavila najmä v jeho vedúcej úlohe pri organizovaní križiackych výprav. V tomto období vznikol aj široko rozvetvený úradnícky aparát rímskej pápežskej kúrie.
Rozvoj centralistickej vlády v 13. a 14. stor., ako aj kryštalizácia národných štruktúr v jej rozvoji spôsobili, že sa prestali uznávať politické nároky pápežov. Ukázalo sa to najmä počas sporu Bonifáca VIII. s Filipom IV., francúzskym kráľom, na prelome 13. a 14. stor., po ktorom nastalo pre pápežstvo ťažké obdobie tzv. avignonského zajatia pápežov. Rozrastala sa aj kríza v samotnej cirkvi, vyvolaná vystúpením známych reformátorov J. Wycliffa, J. Husa a ďalších, najmä ľudových reformných hnutí. Počas 15. stor. sa pápežom podarilo prekonať západnú schizmu a poraziť stúpencov teórie nadradenosti cirkevných koncilov nad pápežom.
Novovek
Rastúca vlna kritiky inštitúcie pápežov, spojená s kritikou spoločensko-politickej situácie, ako aj s morálnym úpadkom kúrie, vytvorila v 16. stor. podmienky pre vznik reformácie. Snaha Katolíckej cirkvi pomocou protireformácie zvrátiť tento vývoj sa podarila len čiastočne.
V 17. a 18. stor. pokračoval proces laicizácie duchovného života a ďalšie osamostatňovanie sa národných štátov spod hegemónie pápežov. Na území Slovenska citeľne zasiahli Katolícku cirkev reformy Jozefa II. (tolerančný patent, zrušenie jezuitského rádu a kláštorov).
Reakcia pápežov proti reformám zosilnela najmä po Viedenskom kongrese roku 1814. Bol obnovený pápežský štát (ktorý predtým nahradil Rímskou republikou Napoleon I.), jezuitský rád a obnovili sa centralistické tendencie spolu so snahou navrátiť pápežom absolútnu duchovnú vládu v celej cirkvi. Svedčia o tom pápežské encykliky 19. stor. a najmä l. vatikánsky koncil (1870), na ktorom bola napriek silnej opozícii prijatá doktrína o neomylnosti pápeža, ktorou sa opäť zmenšil význam koncilov.
Moderné dejiny
Z pápežov modernej doby vošli do povedomia svetovej verejnosti najmä Lev XIII. a Pius XI. svojimi encyklikami o riešení sociálnej otázky (Rerum Novarum a Quadragesimo Anno). Katolícka cirkev zaujala v nich stanovisko podporujúce nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva. Pius X. ako veľký reformátor a jeden z posledných pápežov, ktorých Katolícka cirkev vyhlásila za svätého.
Postoj Pia XII. k nacistickému režimu v Nemecku, predovšetkým vo vojnových rokoch, vyvolal už počas jeho pôsobenia veľa kritických hlasov, a podľa mnohých zanedbal tento pápež v kritických rokoch nacistickej genocídy veľa aj zo všeobecných kresťanských humanistických zásad. Mal v sebe hlboko zakorenenú obavu, že otvorenými slovami by vyvolal nepredvídateľné následky. Svoj pre Osservatore Romano (oficiálne vatikánske noviny) napísaný protest nenechal uverejniť vo svetle následkov otvoreného protestu holandských biskupov, s možnosťou Hitlerovej reakcie po pápežovom proteste. Povedal vraj: „Ak pre slová holandských biskupov išlo do táborov 40 000 nevinných, pre pápežove slová Hitler internuje najmenej 200 000 ľudí. To nemôžem dopustiť.“ Doteraz zostáva otvorenou otázka, aký vplyv by malo, ak by konal inak.
Po Jánovi XXIII. (1958 – 1963), Pavlovi VI. (1963 – 1978) a Jánovi Pavlovi l. (26. august – 28. september 1978) sa na všeobecné prekvapenie celého katolíckeho sveta na dlhé roky stal pápežom krakovský arcibiskup kardinál Karol Wojtyla pod menom Ján Pavol II. (1978 – 2005), čím sa po vyše 500-ročnej vláde pápežov talianskeho pôvodu sa dostal na čelo Katolíckej cirkvi po prvý raz občan netalianskeho (slovanského) pôvodu. Rok 1978 sa označuje ako „rok troch pápežov“. Voľba Jána Pavla II. bola zrejme okrem iného dôsledkom snahy získať stratené pozície v komunistickej strednej a východnej Európe. Ján Pavol II. zotrval v doterajších konzervatívnych postojoch Cirkvi v otázkach vnútrocirkevných, v sociálnej oblasti a najmä v oblasti všeobecnej morálky (potraty, postavenie žien v Katolíckej cirkvi, homosexualita atď.), čo vyvolalo rôzne negatívne i pozitívne reakcie. Predposledným pápežom bol teraz už emeritný pápež Benedikt XVI. (vlastným menom Joseph Alois Ratzinger), pôvodom Nemec z Bavorska. V konkláve bol za pápeža zvolený dňa 19. apríla 2005 vo veku 78 rokov. Pred svojím zvolením pôsobil ako prefekt Kongregácie pre náuku viery. 28. februára 2013 začalo vo Vatikáne Sede vacante. 13. marca 2013 bol v konkláve zvolený jezuita Jorge Mario Bergoglio, ktorý prijal meno František. 8. mája 2025 bol v poradí 267. rímskym pápežom zvolený pápež Lev XIV.

Pápeži v iných cirkvách
Titul pápež vznikol na Východe – v Alexandrijskej cirkvi. Od 3. storočia sa alexandrijskí biskupi označujú titulom pápež.[12] Z Alexandrie sa tento titul neskôr (asi v 5. storočí) dostal do Ríma. Pápež Koptskej pravoslávnej cirkvi nesie titul pápež a patriarcha celej Afriky na svätom pravoslávnom a apoštolskom tróne svätého Marka evanjelistu a svätého apoštola. Aktuálnym koptským pápežom je Teodor (Tawadros) II. Pápež Alexandrijskej pravoslávnej cirkvi nesie titul pápež a patriarcha Alexandrie a celej Afriky.
Poznámky
Referencie
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu 2000 a 2013
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu 1998 a 2000
- ↑ otec. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu 1931, 1940, 1953
- ↑ Prečo titul „patriarcha Západu“ nefiguruje v Pápežskej ročenke 2006
- ↑ Symboly sprevádzajúce pápeža
- ↑ a b Církevní historie (katolická) - Vatikán - Papežské insignie online. cirkevnihistorie.estranky.cz, cit. 2024-07-09. Dostupné online.
- ↑ Čo je to pálium?[nefunkčný odkaz
- ↑ Oblečení kněze a ministranta online. Cit. 2008-08-12. Dostupné online. Archivované 2008-02-19 z originálu.
- ↑ Liturgická roucha – významný liturgický symbol či výsada hierarchů?
- ↑ TAKÁČ, Adam. Františkovi sa v Sarajeve zlomil pápežský kríž. Museli ho zalepiť online. svetkrestanstva.postoj.sk, cit. 2024-07-09. Dostupné online.
- ↑ BECK, Hans-Georg. Kirche und theologische Literatur im byzantinischen Reich. München : C. H. Beck'sche Verlagsbuchhandlung, 1959. 835 s. S. 94.
Pozri aj
upraviť | upraviť zdroj- Zoznam rímskych pápežov
- Zoznam koptských alexandrijských pápežov
- Zoznam alexandrijských pravoslávnych patriarchov (pápežov)
- Pontifikát
- Vatikán
- Synoda s mŕtvolou
Iné projekty
upraviť | upraviť zdrojText je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Číňané
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Časová osa války Izraele s Hamásem
Černá Hora
Česká a Slovenská Federativní Republika
Česká společnost chemická
Česká televize
Česká Wikipedie
Český rozhlas
Český zemský sněm
Česko
Československá socialistická republika
Československá televize
Ču Jou-sung
Ďábelské líbánky
Říše Čching
Říše Ming
Říjen
Šárka Musilová
Španělsko
1. květen
1. září
10. srpen
10. září
1024
11. září
12. září
1260
1282
13. červen
13. září
1359
14. září
1414
1479
15. únor
15. září
1504
1584
1585
16. březen
16. srpen
16. září
1609
1653
1673
1674
1682
1696
17. červen
17. březen
17. září
1763
1774
1781
1782
1784
1791
18. červenec
18. září
1800
1807
1821
1824
1830
1835
1837
1849
1862
1868
1870
1874
1875
1878
1881
1883
1884
1886
1888
1890
1892
1893
1894
1895
19. červen
19. duben
19. září
1900
1902
1904
1905
1906
1909
1912
1914
1918
1922
1924
1930
1933
1934
1939
1941
1942
1943
1944
1948
1951
1953
1954
1957
1962
1964
1970
1975
1976
1977
1980
1984
1985
1986
1987
1988
1990
1991
1992
1996
1997
1998
2. září
20. únor
20. duben
20. srpen
20. září
2000
2003
2004
2006
2014
2016
2019
2020
2023
2024
21. říjen
21. leden
21. září
22. září
23. duben
23. září
24. duben
24. prosinec
24. srpen
24. září
25. září
26. duben
26. leden
26. září
27. září
28. únor
28. říjen
28. duben
28. září
29. březen
29. srpen
29. září
3. listopad
3. září
30. srpen
30. září
31. leden
31. srpen
4. leden
4. září
422
476
5. květen
5. září
6. září
626
7. říjen
7. září
8. duben
8. leden
8. září
9. listopad
9. září
929
Albany (New York)
Alcázar v Madridu
Alexandr Medveď
Alfons V. Portugalský
Alma mater
Alternativa pro Německo
Amerigo Vespucci
Amerika
Aneta Vignerová
Angličtina
Anglie
Anhaltsko
Anton Bruckner
Apačové
Apple II
Aragonské království
Arizona
Armáda Spojených států amerických
Armagnac
Asyl
Atlas.cz
Automobilový závod
Bílý kruh bezpečí
Barbar
Baroko
Bedřich Horák
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Montaperti
Bitva u Puebly
Bodyguard
Bonifác I.
Brazílie
Brno
Bzenecká lípa
Celestýn I.
Chalino Sánchez
Chemické sjezdy
Chile
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
Dějiny umění
Daniela Hodrová
David Drahonínský
David Křížek
David Kratochvíl
Diana Kobzanová
Diego Velázquez
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Druhá plavba Jamese Cooka
Druhá světová válka
Durynsko
Dvorní dáma
Dvorní dámy
Dynastie Jižní Ming
Edmond Halley
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Ekvádor
Emil Hula
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Evropský parlament
Filip IV. Španělský
Filip Jánský
Finsko
First-person shooter
Firth of Forth
Florencie
Florentská republika
Forth Road Bridge
Francie
Francouzská intervence v Mexiku
František (papež)
František Bass
František Kysela
František Müller (geodet)
František Pelcner
Galaxie Jižní větrník
Gdaňsk
Gejša
George Eastman
George W. Bush
Geronimo
Gregoriánský kalendář
Guelfové a ghibellini
Guy Lafleur
Halleyova kometa
Helena Houdová
Henry Hudson
Hermann Födisch
Hlavní strana
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Hospodářský růst
Hubbleův vesmírný dalekohled
IDNES.cz
Ignacio Zaragoza
Iluze
Imrich Parák
Ingenuity
Internet Archive
Isabela Kastilská
Itálie
Ivana Christová
Iveta Maurerová
Ivo Novák (režisér)
James Brown
Jana Brejchová
Jana Doleželová
Janez Janša
Jan Švankmajer
Jan Bervida
Jan II. Portugalský
Jan Kostrhun
Jan Nebojácný
Jan Prokopec
Jan Sonnevend
Jan Svatopluk Presl
Jaroslav Augusta
Jerzy Ficowski
Jiří Kunert
Jindřich Václav Richter
Joe Hloucha
Johnny Gaudreau
Josef Šimek
Josef Bartončík
Josef Dostál (kajakář)
Josef Niederle (politik)
Juan Izquierdo
Křesťanskodemokratická unie
Kalifornie
Kaligrafie
Karel Boromejský Hanl
Karel Kavina
Karlův most
Karlovy Vary
Kasárna
Kastilie
Kateřina Průšová
Kateřina Sokolová
Kateřina Stočesová
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kaufland
Klaus Schulze
Kodak
Konrád II.
Královopolský klášter
Krupka
Kuo-c’-ťien
Lanškroun
Letecká puma
Letiště Paříž – Le Bourget
Letní paralympijské hry 2024
Libor Rouček
Lidové noviny
Litvínov
Londýn
Los Angeles
Luca Giordano
Lucie Křížková
Lucie Králová (modelka)
Madagaskar
Madrid
Maia Sanduová
Maine
Main Page/cs
Malta
Maltský protektorát
Manfréd Sicilský
Manhattan
Manuel Estiarte
Man (ostrov)
Mariupol
Markéta Habsburská (1346–1366)
Markéta Habsburská (1651–1673)
Martin Waldseemüller
Marxista
Matka Tereza
Meda Mládková
MediaWiki
Menhard Bavorský
Metr#Centimetr
Mezinárodní měnový fond
Michaela Bakala
Mihaela Peneșová
Ministerstvo vnitra České republiky
Miroslav Bázlik
Miroslav Lacký
Miss České republiky
Miss ČR
Miss Europe
Miss Universe
Miss World
Mittelbau-Dora
Mořeplavec
Modeling
Moderátor (profese)
Moldavsko
Momentka
Monika Žídková
Morseova abeceda
Moskva
Museo del Prado
Mwai Kibaki
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Německo
Nacismus
Nadace Wikimedia
Nanking
Navigátor
New York
Nikola Kokyová
Nová Kaledonie (ostrov)
Obchodní právo
Odoacer
Oldřich Meduna
Olympijské hry
Opilost
Orlen Unipetrol RPA
Příbram
Paříž
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Panovnický dvůr
Papež
Parník
Pavel Durov
Pavlína Kratochvílová
Pavol Mešťan
Pečeť
Perseverance
Petongtán Šinavatrová
Petra Minářová
Petr III. Aragonský
Petr Král
Podněstří
Pokračovací válka
Polabští Slované
Policie České republiky
Portál:Česko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portál:Televize
Portugalsko
Povodeň na Vltavě (1890)
Právo
Praha
Prasatka
Pravda (noviny)
Prezident
Primabalerína
Protiva (rapper)
Prusko
První vláda Mirka Topolánka
Pyrotechnická služba
Q12034168
Quito
Radek Ptáček
Radim Uzel
Radka Kocurová
Reflexivita (sociologie)
Reinhard Heydrich
Renáta Gorecká
Robertas Žulpa
Robert Fico
Robert Fulton
Robert Golob
Robert Kaliňák
Romulus Augustus
Rozálie Hajníková
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Sálská dynastie
Sýrie
Salvador Allende
Samuel F. B. Morse
Sasko
Sasové
Separátní mír
Seznam českých kněžen a královen
Seznam panovníků Svaté říše římské
Sicílie
Sid Eudy
Sienská republika
Skotsko
Skutečnost
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Sokol (spolek)
Sol Bamba
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Bb-forthroadbridge.jpg
Soubor:Doctor.susan.la.flesche.picotte.jpg
Soubor:El búcaro de arcilla.jpg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:Jan Svankmajer Crystal Globe.jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Messier83 - Heic1403a.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Souhvězdí Hydry
Sovětský svaz
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spirální galaxie
Spojené státy americké
Sportovní gymnastika
Srpen
Stanislav Bruder
Stanislav Klecandr
Stanislav Mach
Staroměstské náměstí
Susan La Flesche Picotte
Světelný rok
Světová ekonomika
Svatý Gorazd II.
Sven-Göran Eriksson
Třída T 47
Třetí Francouzská republika
Taťána Kuchařová
Tchaj-cung
Telegraf
Telegram (software)
Teologie
Terezie Dobrovolná
Thajsko
Thomas Lawrence
Tiskař
Tomáš Vaněk (herec)
Trenér
Tuchlov
Turecko
TV Nova
Ukrajina
US Open 2024
Utrecht
Václav Čikl
Václav Klaus
Válka Izraele s Hamásem
V-2
Valletta
Valois
Velká Británie
Vichistická Francie
Viktor Zvjahincev
Vilémov (okres Havlíčkův Brod)
Vinohrady (Praha)
VK (sociální síť)
Vláda Černé Hory
Vladimír Guma Kulhánek
Vlasta Prachatická
Vlastimil Brodský
Volby prezidenta Francie 2022
Vuelta a España 2024
Vzdušný prostor
Wiki
Wikicesty:Hlavní strana
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikidata:Main Page
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/září
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wolfenstein 3D
X (sociální síť)
Září
Zákonný zástupce
Záluží (Litvínov)
Západočeská univerzita v Plzni
Západořímská říše
Zřícení silničního mostu ve Vilémově
Zatčení Pavla Durova v Paříži
Zdeněk Fiala
Zdeněk Podskalský
Zdeněk Pohlreich
Zemské volby v Sasku 2024
Znak (plavání)
Zuzana Jandová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
