Franská ríša ←  ←  ←  5. storočie – 843  →  →  →
Geografia
Hlavné mesto	Tournai (431 - 508), Paríž (508 - 768)
Rozloha	1 000 000 km²
Obyvateľstvo
Jazyky	germánske, slovanské, taliančina
Štátny útvar
Štátne zriadenie	monarchia
Mena	Byzantské mince, denár
Vznik	5. storočie
Zánik	843 Verdunská zmluva
Predchádzajúce štáty: Západorímska ríša Neustria Syagriova ríša Nástupnícke štáty: Západofranská ríša Stredofranská ríša Východofranská ríša

Franská ríša (regnum Francorum) bol včasnostredoveký štát, ktorý vznikol koncom 5. storočia po obsadení rímskej provincie Galie germánskym kmeňom salických Frankov (nazývaných aj sálski Frankovia).

Dejiny

Za vlastného zakladateľa Franskej ríše (486) sa považuje Chlodovik I. (481—511), súčasne zakladateľ dynastie Merovejovcov. Po jeho smrti si ríšu rozdelili medzi sebou jeho synovia (Neustria, severozápadná časť Galie s Parížom; Austrázia, severovýchodná časť Francúzska; Burgundsko).

V prvej polovici 6. storočia sa Franská ríša rozprestierala už na celom území dnešného Francúzska a západnej časti Nemecka. V 7. storočí stratili franskí králi (z rodu Merovejovcov) faktickú moc a skutočnými vládcami sa stali Majordómovia.

V roku 687 majordóm Austrázie Pipin II. opäť trvalo zjednotil celú ríšu a stal sa zakladateľom dynastie Karolovcov, ktorá však ešte nemala kráľovský titul. Dobyl aj pre pápeža územie Ravenského exarchátu. Majordóm Karol Martel (714 - 741) porazil moslimov v bitke medzi mestami Poitiers a Tours, a (732), tak zastavil ich prenikanie do vnútrozemia Európy z Pyrenejského polostrova. Jeho syn Pipin III. Mladší, Krátky poslal pápežovi Zachariášovi list, v ktorom sa spytoval, či môže byť kráľ bez moci, alebo má byť kráľom ten, kto vládne. Prinútil merovejovského kráľa Childericha III., aby vstúpil do kláštora a sám sa stal kráľom; predstavitelia dynastie tak od roku 751 získali kráľovský titul. Najvýznamnejším franským panovníkom bol Karol Veľký (768 - 814), ktorý od r. 800 prijal titul cisára. Súdna reforma Karola Veľkého kodifikovala vývoj feudalizmu, lebo ňou sa vyššia právomoc vo vojenstve a súdnictve stala atribútom pozemkového vlastníctva. Takisto prispel ku kultúre reformou písma - mních Alkunín zaviedol latinskú minuskulu. Vo Franskej ríši najlepšie možno sledovať vznik feudalizmu.

Po smrti Karolovho syna a nástupcu Ľudovíta Pobožného (840) sa verdunskou zmluvou rozdelila (r. 843) Franská ríša na Východofranskú (Ľudovít Nemec; Nemecko) a Západofranskú ríšu (Karol Holý; Francúzsko) a na Talianske kráľovstvo (Lothar; spolu s Burgundskom).

K prvým priamym bojovým kontaktom našich predkov s Franskou ríšou došlo v prvej polovici 7. storočia, keď kráľ Austrázie Dagobert I. († 638) prenikol až na územie naddunajských Slovanov, kde vtedy vládol Samo, ktorý bol franským kupcom. Stretli sa v bitke pri Vogastisburgu v roku 631. Z Franskej ríše pochádza jediný písomný doklad o existencii Samovej ríše: Fredegarova kronika.

Pozri aj

• Frankovia

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.