Municipálne mesto (iné názvy: municipiálne mesto, mesto s municip(i)álnym právom, mesto s municip(i)álnou správou, mesto s municip(i)álnou právomocou; maď. törvényhatósági jogú város – "mesto s municipálnym právom" alebo törvényhatósági joggal felruházott város – "mesto obdarené municipálnym právom"; nem. Stadt mit Munizipium – "mesto s municípiom") bolo v rokoch 1870 – 1918 v Uhorsku, 1918 – 1950 v Maďarsku a 1918 – 1922 prechodne v slovenskej časti Česko-Slovenska samosprávne mesto s právomocou župy, nepodliehajúce župe a podliehajúce priamo ministerstvu vnútra.

Municipálne mestá fakticky nahradili slobodné kráľovské mestá. Na Slovensku boli municipálnym mestom v rokoch 1870 – 1876 Gelnica a potom v rokoch 1886 – 1922 Bratislava, Košice, Komárno a Banská Štiavnica (spolu s Banskou Belou).

Municipálne mestá patrili medzi tzv. municípiá (maď. törvényhatóságok). Municípiá boli v Uhorsku jednotky na úrovni župy – teda municipálne mestá, samotné župy a niektoré ďalšie zvláštne samosprávne obvody.

Municipálne mestá vykonávali samosprávu, sprostredkúvali štátnu administratívu, vydávali štatúty a predkladali politické petície. Na čele mesta stál (hlavný) župan – zástupca vlády. Administratívu viedol mešťanosta predsedajúci mestskej rade, ktorá bola výkonným orgánom municipálneho výboru a spravovala ekonomiku. Municipálny výbor bol spolovice volený, spolovice tvorený najbohatšími mešťanmi; volil časť mestských úradníkov.

Dejiny

Municipálne mestá boli vytvorené zákonnými článkami XLII/1870 ako ďalšia kategória municípia popri slobodných kráľovských mestách. Od roku 1870 bolo municipálnymi mestami 20 miest (z toho na Slovensku len Gelnica), v roku 1873 pribudlo 5 ďalších (z toho na Slovensku žiadne).

Zákonným článkom XX/1876 (účinným k 1.1. 1877) 28 z dovtedajších slobodných kráľovských miest a 19 z dovtedajších municipálnych miest prestalo byť municípiami a bolo zmenených na tzv. mestá so zriadeným magistrátom (teda boli podriadené župám a klesli akoby na úroveň okresu). Presnejšie:
Z dovtedajších 47 slobodných kráľovských miest:

• 19 (z toho na Slovensku Bratislava, Košice, Komárno a Banská Štiavnica) zostalo slobodnými kráľovskými mestami, a
• ostaných 28 (z toho na Slovensku Bardejov, Banská Bystrica, Brezno, Kežmarok, Kremnica, Krupina, Levoča, Ľubietová, Modra, Nová Baňa, Pezinok, Prešov, Pukanec, Sabinov, Skalica, Svätý Jur, Trenčín, Trnava a Zvolen) sa stalo mestami so zriadeným magistrátom. Formálne si (akékoľvek) mestá, ktoré predtým boli slobodnými kráľovskými mestami, ponechali titul „slobodné kráľovské mesto“.

Z dovtedajších 25 municipálnych miest:

• 6 (Vršac, Oradea, Kecskemét, Hódmezővásárhely, Pančevo, Baja, teda na Slovensku žiadne) ostalo municipálnymi mestami, a
• ostatných 19 (z toho na Slovensku Gelnica) bolo premenených na mestá so zriadeným magistrátom.

Zákonným článkom XXI/1886 boli slobodné kráľovské mestá, ktoré ostali z roku 1876, zrušené (ostali len ako formálny titul) a zaradené medzi municipálne mestá. Okrem toho bola Budapešť ako hlavné mesto preradená do zvláštnej kategórie. Celkovo teda od roku 1886 existovali v Uhorsku (bez Chorvátska-Slavónska) tieto municipálne mestá: Arad, Baja, Banská Štiavnica (a Banská Belá), Bratislava, Debrecín, Győr (Ráb), Hódmezővásárhely, Kecskemét, Kluž, Komárno, Košice, Nový Sad, Oradea (Veľký Varadín), Pančevo, Pécs (Päťkostolie), Šopron, Subotica, Satu Mare, Segedín, Sombor, Székesfehérvár (Stoličný Belehrad), Târgu Mureş, Temešvár, Vršac. V roku 1907 pribudol ešte Miškovec.

Ďalšie zmeny nastali na území Maďarska až v 20. rokoch 20. storočia. Na území Slovenska boli municipálne mestá s účinnosťou od 1.1.1923 zrušené.

Externé odkazy

• XLII/1870
• XX/1876
• XXI/1886
• Törvényhatóság in: Pallas Nagy Lexikon
• Encyklopédia Slovenska. 1977 - 1982. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.