Nová Baňa
mesto
Nová Baňa
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Žarnovica
Región	Tekov
Časti	Štále, Záhrb, Bukovina, Vršky, Chotár, Centrum, Stará Huta, Priemyselný park
Vodné toky	Hron, Novobanský potok
Nadmorská výška	442 m n. m.
Súradnice	48°25′28″S 18°38′21″V / 48,424444°S 18,639167°V / 48.424444; 18.639167
Najvyšší bod	Vojšín
- výška	819 m n. m.
Najnižší bod	Hladina rieky Hron
Rozloha	61,26 km² (6 126 ha) [1]
Obyvateľstvo	6 904 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	112,7 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1337
Primátor	Branislav Jaďuď[3] (SNS, SMER-SD, HLAS-SD)
PSČ	968 01
ŠÚJ	517097
EČV (do r. 2022)	ZC
Tel. predvoľba	+421-45
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Námestie Slobody 1 968 01 Nová Baňa
E-mailová adresa	msu@novabana.sk
Telefón	045 / 678 28 00
Fax	045 / 678 28 01
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Nová Baňa
Webová stránka: novabana.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Nová Baňa (nem. Königsberg, maď. Újbánya, lat. Regiomontum) je mesto ležiace v Banskobystrickom kraji v Žarnovickom okrese. Je zároveň najväčším mestom v okrese s počtom 7400 obyvateľov a rozlohou 61,26 km² ktoré nie je okresné. Žije v ňom približne 7 400 obyvateľov a je tak najväčším mestom okresu Žarnovica, väčším než Žarnovica samotná.

Polohopis

Mesto leží v údolí Hrona a Novobanského potoka, na východnom okraji Pohronského Inovca. Okrajom mesta vedú významné komunikácie nadregionálneho významu – rýchlostná cesta R1, cesta I/65 a železničná trať Nové Zámky – Zvolen.

Vodné toky

Juhovýchodným okrajom mesta Nová Baňa preteká Hron, do ktorého ústi Kyzový (Novobanský) potok, pretekajúci intravilánom mesta. Do neho sa ďalej v centre mesta vlieva Starohutský potok.

Vodné plochy

Asi 3,5 km severovýchodne od Námestia Slobody sa nachádza unikátna vodná nádrž Tajch.

Dejiny

Pohľad na centrum Novej Bane

Historický vývoj starobylého banského kráľovského mesta Nová Baňa odráža počiatky ťažby drahých kovov, jeho postupný rast a premeny.

Najstaršie stopy osídlenia tejto lokality vedú k neskorej dobe kamennej, na čo poukazujú archeologické nálezy kamenných sekeromlatov z „Mlynárovho vrchu“. Známy ojedinelý nález bronzového sekeromlatu z „Janíkových zemí“ je zo strednej doby bronzovej (okolo roku 1500 pred Kr.). Dokladom obchodných kontaktov tejto oblasti v dobe rímskej sú nálezy mincí, datovaných do 2. a 3. stor. po Kr. Súčasťou reťaze výšinných opevnených hradísk, chrániacich cestu Pohroním v nepokojnom poveľkomoravskom období a v intenciách vznikajúceho uhorského štátu je „Zámčisko“ neďaleko Novej Bane. Toto rozsiahle hradisko, majúce pravdepodobne charakter útočiska, bolo opevnené mohutným valom a priekopu, ktoré sú dodnes v teréne viditeľné.

Pred rokom 1337, z ktorého pochádza najstaršia písomná zmienka o osade Seunich – neskoršej Novej Bane, narazili na tomto území ťažiari z Pukanca na zlatonosné žily. Zo vzrastu počtu mlynov na drvenie rudy možno usudzovať, že boli veľmi výnosné, čo napomohlo pretvoreniu pôvodnej osady na aglomeráciu mestského typu. V roku 1345 získala postavenie slobodného kráľovského a banského mesta a postupne dostala i výsady: právo trhu, právo meča, míľové právo. Z hľadiska správnej organizácie sú dôkazom vlastnej samosprávy listiny z rokov 1345, 1346 a 1347. Členovia mestskej rady sú doložení v mandáte Ľudovíta I. z 8. septembra 1345. Metačná listina, v ktorej sú vyznačené hranice mesta, pochádza z roku 1355. Prvá listina s pečaťou vydaná mestom je z roku 1348.

Najväčší rozmach baníctva a stredovekého mesta je zaznamenaný v 2. polovici 14. storočia, kedy sa Nová Baňa zaradila medzi sedem hornouhorských banských miest. Po krátkej epoche rozkvetu, zažíva však mesto, vtiahnuté do víru vnútorných nepokojov v Uhorsku a protitureckých vojen jednu ranu osudu za druhou – zničenie mesta Turkami v roku 1664, stavovské povstania a morovú epidémiu, ktoré mesto v 17. storočí takmer vyľudnili. Problémy spodnej vody v baniach negatívne pôsobili i na ďalší rozvoj baníctva. Zatopené banské diela mal zachrániť atmosférický Newcomenov parný stroj, zostrojený v roku 1722 anglickým konštruktérom Izákom Potterom. Bol to prvý parný stroj na Európskom kontinente. V roku 1723 tu vzniká účastinná spoločnosť na ťažbu zlata. Striedajúc úspechy s neúspechmi pokračovali ťažiari v ťažbe do roku 1887, kedy boli tunajšie bane pre nerentabilnosť zatvorené.

Už od 14. storočia bolo mesto známe výrobou mlynských kameňov, zručnými remeselníkmi (vynikali hrnčiari, obuvníci, kováči, krajčíri), ľudovými rezbármi, výrobcami domáceho a poľnohospodárskeho náradia a bohatou úrodou kvalitného ovocia.

V neďalekej Starej Hute vznikla v roku 1630 jedna z najstarších uhorských sklární. Modernejší priemysel sa začal rozvíjať až v roku 1907, vybudovaním sklárne v Novej Bani. Starobylú minulosť mesta dodnes pripomínajú stavebné pamiatky – kostol Narodenia Panny Márie (farský) z 2. polovice 14. storočia, kostol sv. Alžbety a špitál z roku 1391. 19. storočie zanechalo mestu klasicistický kostol sv. Kríža na Kalvárii (1826), neskoroklasicistické súsošie najsv. Trojice (1847) a neogotickú pútnickú kaplnku Panny Márie v Kohútove (1863).

Kultúra a zaujímavosti

Trojičný stĺp

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, trojloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom bez veže z druhej polovice 14. storočia. Kostol bol prestavaný v 15. storočí a neskôr barokovo upravený v roku 1725. Poslednými úpravami prešiel v 19. a 20. storočí.^[4]

• 

  Kostol Narodenia Panny Márie

• 

  Hlavná fasáda

• 

  Presbytérium

• 

  Bočný portál

• 

  Epitafy na stene kostola

• Špitálsky kostol sv. Alžbety, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jeho hmoty z roku 1391. Kostolík bol súčasťou špitála pre vyslúžilých baníkov, ktorý v tomto období založil komorský gróf Henzmanus Izenrinkel. Interiér stavby je zaklenutý krížovou rebrovou klenbou. Kostol má hladké fasády, okná sú ukončené lomeným oblúkom. Malá vežička má barokovú hlemicu. Z gotických detailov sa zachovalo len málo, na hlavnej fasáde sa nachádza gotický portál, nad ním trojlístková rozeta a erb fundátora. V 16. a 17. storočí údajne istú dobu slúžil aj ako mešita pre Turkov, ktorí mesto ovládali. Do roku 1706 patril evanjelikom. Kstol bol obnovený v roku 1893.^[5]
• Radnica, pôvodne stredoveká stavba z obdobia okolo roku 1353. Ide o obdĺžnikovú dvojtraktovú trojpodlažnú stavbu s vežou tvoriacou súčasť jej hmoty. Bola barokovo prestavaná v roku 1730.^[6] Dnes tu sídli Pohronské múzeum Nová Baňa. Fasády radnice sú členené kamennými osteniami okien. Veža je ukončená barokovou helmicou.
• Súsošie sv. Trojice, neskoroklasicistické dielo z rokov 1843-1847. Súsošie bolo obnovované v roku 1927.^[7]

• 

  Kostol sv. Alžbety

• 
• 
• 

  Presbytérium

• 

  Rozeta a erb fundátora

• 

  Detail portálu

• 

  Bývalá radnica

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva

• Slováci – 89,63 %
• Ukrajinci – 0,69 %
• Česi – 0,21 %
• Maďari – 0,09 %
• Rómovia – 3 %
• Nemci – 0,04 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

• rímski katolíci – 82,53 %
• bez vyznania – 11,50 %
• pravoslávni – 1,00 %
• evanjelici a. v. – 0,96 %
• grécki katolíci – 0,33 %

a iní

Osobnosti mesta

Rodáci

• Eugen Dodek (* 1892 – † 1961), maliar
• Dávid Tencer (* 1963), kapucín a biskup diecézy Reykjavík na Islande
• Štefan Holý (* 1978), podpredseda vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie
• Marek Bakoš (* 1983), futbalový reprezentant

Pôsobili tu

• Izák Potter (* 1690 – † 1735), anglický konštruktér
• František Švantner (* 1912 – † 1950), prozaik

Partnerské mestá

• Mimoň, Česko
• Nin, Chorvátsko

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Novej Bani

Referencie

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

• ZREBENÝ, Alexander a kol.: Dejiny Novej Bane. Martin : Osveta, 1986. 440 s. + 16 s. farebná príloha bez čísla ISBN

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nová Baňa

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka mesta
• Špitálsky kostol na webe Apsida.sk