Motutunga

	Motutunga
	atol
	Snímka atolu od NASA
Štát	Francúzsko
Zámorská korporácia	Francúzska Polynézia
Región	Tuamotu
Súradnice	17°06′J 144°22′Z / 17,1°J 144,37°Z
Najvyšší bod
- výška	2 m n. m.
Dĺžka	15 km
Šírka	15 km
Hĺbka	15 m
Rozloha	150 km² (15 000 ha)
- súše	1,4 km² (140 ha)
Obyvateľstvo	neobývaný
Pre verejnosť	Voľný
Prístup	iba loďou
Objaviteľ	James Cook
- dátum	13. august 1773
Lagúna	polootvorená
Vstupy do lagúny	2 splavné menšími loďami
	Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
	Vyznačenie atolov komunity Anaa v súostroví Tuamotu
	Geografický portál

Súradnice: 17°06′J 144°22′Z / 17,1°J 144,37°Z

Motutunga (iný názov Adventure)^[1] je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.

Nachádza sa v strede súostrovia na južnej strane a jeho najbližším susedom je atol Tahanea vo vzdialenosti necelých 20 km na severozápad. Centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 504 km na západ.

Geografia atolu

Atol má zvonovitý tvar, s prstencom okolo lagúny len tesne nad hladinou vody a s malou plochou súše s vegetáciou. Tá je podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Fakarava, Arutua, Toau, Kaukura, Faaite a i.) iba na severnej strane prstenca, ktorý je z južnej strany tvorený koralovým útesom, umiestneným tesne na úrovni hladiny oceánu.

Atol má v najdlhšom rozmere približne 15 km. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva ponad útes zo všetkých strán. Na severnej strane sú dva úzke a plytké prielivy, splavné len pre menšie lode a dva najväčšie pásy súše s vegetáciou, dlhé 4,2 km a 1,8 km. Lagúna má celkovú rozlohu 126 km², pričom jej hĺbka neklesá pod 15 m a na mnohých miestach sa dvíha v podobe desiatok koralových hláv, siahajúcich z dna až k hladine.

Prstenec atolu vyniká jednou zvláštnosťou, a tou je dvojité ohraničenie. Obzvlášť na západe a juhozápade je prstenec, široký priemerne 800 m, ohraničený z vonkajšej strany koralovým útesom a z vnútornej úzkou kľukatou piesočnou dunou, tiahnúcou sa neprerušene aj stovky metrov.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej iba tesne pod hladinou mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 2,97 km a jej vek sa odhaduje na 51,3 až 53,0 mil. rokov.^[2]

Dejiny

Prvú návštevu atolu vykonal anglický moreplavec a objaviteľ James Cook 13. augusta 1773^[3]^[4], ktorý sa plavil na lodi Adventure. Atol v jeho mapách nesie tento názov.^[1]

Po ňom ešte atol navštívil španielsky moreplavec Domingo de Bonechea Andonaegui 9. novembra 1774, ktorý sa plavil na lodi Aguila. Atol pomenoval „San Blas“.^[5]^[6] Iné zdroje uvádzajú názov „San Julian“.^[3]

V 19. storočí, keď sa atol stal francúzskym územím, tu žilo približne 100 obyvateľov.^[7]

Aj keď pri oboch prieplavoch sú na ostrovčekoch zachovalé budovy po osadách Tepupahea a Marukupeega z minulosti, je atol v súčasnosti oficiálne neobývaný, ale vyhľadávaný jachtármi pre skvelé podmienky na šnorchlovanie alebo rybolov.

Práve tradičný spôsob rybolovu je pri bývalej osade Tepupahea dobre viditeľný dodnes. Ide o tzv. prílivové/odlivové pasce. Na plytkom mieste prstenca útesu, v miestach prieplavov medzi oceánom a lagúnou (v tahitčine Hoa) je z koralov, skál alebo tyčí vybudovaný lievik. Na najužšom konci lievika je prieplav so šírkou iba niekoľkých desiatok centimetrov, ktorý ústi do oválneho bazénika s priemerom niekoľko metrov. Prúd vody pri prílive (alebo odlive) ženie ryby do zužujúceho sa priestoru, pričom rýchlosť a sila prúdu narastá a ryba nemá inú šancu len sa poddať a plávať s prúdom. Po vplávaní do oválnej ohrady sa prúd stratí, ale ryba je v pasci. Jej odlov harpúnou alebo sieťou je už ľahký. Týmto spôsobom sa získava až 80% úlovkov rýb obyvateľstva atolov. Nie je to však úplne bezrizikový spôsob lovu, čo dokladá aj množstvo rybárov, zasiahnutých ostňom veľmi jedovatej ryby „Stonefish“ (Odranec pravý, lat. Synanceia verrucosa).^[8]

Administratívne a geografické členenie

Geograficky patrí atol Motutunga k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.

Administratívne patrí atol do komunity Anaa, do ktorej patria okrem rovnomenného atolu ešte atoly Faaite a Tahanea.

Referencie

↑ ^a ^b J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 264 – 268 . . Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
↑ Motutunga Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
↑ ^a ^b Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany.275 – 282.
↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, éditions Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
↑ Langdon, Robert. The lost caravel Sidney, 1975 p.129.
↑ Sharp, Andrew, The discovery of the Pacific Islands, Oxford 1960 p.125
↑ Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.637.
↑ Tradičný spôsob rybolovu . . Dostupné online. Archivované 2014-05-21 z originálu.

Externé odkazy

Zdroj

Tahiti Heritage
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Motutunga na francúzskej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[atollname-1] J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 264 – 268 . . Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.

[2] Motutunga Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org

[Bonvallot-3] Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany.275 – 282.

[4] Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, éditions Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.

[5] Langdon, Robert. The lost caravel Sidney, 1975 p.129.

[6] Sharp, Andrew, The discovery of the Pacific Islands, Oxford 1960 p.125

[7] Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.637.

[8] Tradičný spôsob rybolovu . . Dostupné online. Archivované 2014-05-21 z originálu.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

z d u Tuamotu
Atoly Tuamotu	Ostrovy Sklamania Puka-Puka Napuka Tepoto Nord Skupina ostrovov Vojvodu z Gloucesteru Hereheretue Anuanuraro Anuanurunga Nukutepipi Skupina Ďalekovýchodných Tuamotu Fangatau Fakahina Tatakoto Akiaki Vahitahi Nukutavake Vairaatea Pinaki Reao Pukarua Vanavana Tureia Tematangi Mururoa Fangataufa Skupina Hao Rekareka (Tehuata) Tauere Amanu Hao Paraoa Nengonengo Manuhangi Ahunui Skupina Hikueru Tekokota Hikueru Reitoru Marokau Ravahere Ostrovy kráľa Georga Ahe Manihi Takaroa Takapoto Tikei Ostrovy Palliser Fakarava Niau Toau Arutua Apataki Kaukura Mataiva Tikehau Rangiroa Makatea Ostrovy Raeffsky Anaa Faaite Tahanea Motutunga Takume Raroia Taenga Nihiru Makemo Katiu Tuanake Hiti Tepoto Sud Marutea Nord Haraiki Aratika Kauehi Taiaro Raraka
Oblasti Francúzskej Polynézie	Gambiéry Markézy Ostrovy Spoločnosti Tuamotu Tubuai Rapa a Marotiri

z d u Štáty a závislé územia v Austrálii a Oceánii
Australázia	Austrália Kokosové ostrovy Norfolk Nový Zéland¹ Vianočný ostrov
Melanézia	Fidži Indonézia (Moluky) Nová Kaledónia Papua-Nová Guinea² Šalamúnove ostrovy Vanuatu Východný Timor³
Mikronézia	Guam Kiribati Marshallove ostrovy Mikronézske federatívne štáty Nauru Palau Severné Mariány
Polynézia	Americká Samoa Cookove ostrovy Francúzska Polynézia Niue Pitcairnove ostrovy Samoa Tokelau Tonga Tuvalu Wallis a Futuna
¹ Nový Zéland býva často započítavaný do Polynézie. ² Papua-Nová Guinea býva často započítavaná ako časť Australázie. ³ Východný Timor býva často započítavaný ako časť Ázie.