Katiu (Taungataki, Atina)
atol
Snímka atolu od NASA
Štát	Francúzsko
Zámorská korporácia	Francúzska Polynézia
Región	Tuamotu
Súradnice	16°26′00″J 144°22′01″Z / 16,43333°J 144,367°Z / -16.43333; -144.367
Miestna osada	Hitianau
Najvyšší bod
- výška	2 m n. m.
Dĺžka	26 km
Šírka	13 km
Rozloha	265 km² (26 500 ha)
- súše	10 km² (1 000 ha)
Obyvateľstvo	250 (2012[1])
Hustota	25 obyv./km²
Pre verejnosť	Voľný
Prístup	loďou alebo lietadlom
Objaviteľ	Faddej F. Bellinsgauzen
- dátum	15. júl 1820
Lagúna	polootvorená
Vstup do lagúny	splavný s navigáciou podľa IALA
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Katiu (pôvodný názov Taungataki alebo Atina)^[2] je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.

Nachádza sa v strede súostrovia a jeho najbližšími susedmi sú atoly Tuanake (necelých 20 km na juhovýchod), komunitný atol Makemo (26 km na východ) a na západ, približne 40 km, atol Raraka. Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 520 km smerom na západo-juhozápad.

Atol na dĺžku nepresahuje 26 km a na šírku má 13 km. Lagúna má celkovú rozlohu 235 km², pričom na mnohých miestach sa dno dvíha v podobe koralových hláv, siahajúcich z dna až tesne k hladine. Voda sa do a z lagúny z okolitého oceánu dostáva ponad útes z juhu a cez úzky splavný prieplav z juhozápadnej strany. Podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Taenga, Makemo, Tahanea, Tuanake, Arutua, Hiti a i.), je jeho južná časť prstenca umiestnená iba tesne na úrovni hladiny oceánu, ale severná je tvorená vyšším a často takmer súvislým pásom súše s veľkým zastúpením vegetácie.

Do lagúny vedie jediný, 30 m úzky a iba 3,3 m hlboký prieplav pre menšie lode. Je však vybavený osvetlenou námornou navigáciou podľa IALA.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, na ktorej ležia aj atoly Hiti, Tuanake, Makemo a Tepoto.

Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol 15. júla 1820 Faddej Faddejevič Bellinsgauzen,^[3][4] ktorý mu dal názov „Saken“, resp. „Osten-Saken“.^[2]

Po ňom to bol 20. decembra 1840 Charles Wilkes so svojou veľkou americkou expedíciou z rokov 1838 – 1842.^{[3] [5]}

V 19. storočí, keď sa Katiu stal francúzskym územím, mal asi 50 obyvateľov.^[6]

Atol je veľmi nízko situovaný, bez výraznejších geomorfologických zaujímavostí. Na väčšine súše, kde je vegetácia schopná rásť a udržať sa, je vysadený kokosovník.

Väčšina populácie atolu žije v osadách Hitianau a Toini.

Obyvatelia sa živia rybolovom, produkciou perál a kopry. V roku 2001 bolo postavené moderné letisko s asfaltovou dráhou, dlhou 1 180 m.

Ostrov je domovom vzácneho endemického vtáka Chevalier des Tuamotu (Prosobonia parvirostris).^[8]

Bežnou vegetáciou na atole je kokosová palma, ktorá bola intenzívne vysádzaná po celej Francúzskej Polynézii v prvej polovici 19. storočia s cieľom ťažiť kopru. Z tých vzácnejších je to parazitná Cassytha filiformis ^[9] z rodiny Lauraceae alebo tráva Achyranthes aspera z rodiny Amaranthaceae.^[10]

Geograficky patrí atol Katiu k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.

Administratívne je atol súčasťou komunity Makemo, do ktorej patria ešte atoly Haraiki, Marutea Nord, Nihiru, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Takume, Raroia a Taenga.

• Zoznam letísk vo Francúzskej Polynézii

• Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
• Katiu na tahitiheritage.pf Archivované 2014-06-06 na Wayback Machine

• Tahiti Heritage
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Katiu na francúzskej Wikipédii.