Kauehi (Putake)
Vincennes
atol
Snímka atolu od NASA
Štát	Francúzsko
Zámorská korporácia	Francúzska Polynézia
Región	Tuamotu
Súradnice	15°50′00″J 145°07′01″Z / 15,8333°J 145,117°Z / -15.8333; -145.117
Miestna osada	Tearavero
Najvyšší bod
- výška	4 m n. m.
Dĺžka	24 km
Šírka	19 km
Rozloha	343,4 km² (34 340 ha)
- súše	15,18 km² (1 518 ha)
Obyvateľstvo	531 (2012[1])
Hustota	34,98 obyv./km²
Pre verejnosť	Voľný
Prístup	loďou alebo lietadlom
Objaviteľ	Robert FitzRoy
- dátum	13. november 1835
Lagúna	polootvorená
Vstup do lagúny	splavný, s navigáciou podľa IALA
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Mapa komunity Fakarava
Wikimedia Commons: Kauehi
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Kauehi (pôvodný názov Putake, alebo známy aj ako Vincennes)^[2] je malý atol v západnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.

Jeho najbližšími susedmi sú atoly Raraka (necelých 19 km na juhovýchod), komunitný atol Fakarava (43 km na juhozápad) a na severozápad, približne 35 km, atol Aratika. Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 463 km na juhozápad.

Atol má hruškovitý tvar, na dĺžku meria približne 24 km a na šírku 19 km. Lagúna má celkovú rozlohu 315,12 km². Voda sa do a z lagúny z okolitého oceánu dostáva ponad prerušenú súš prstenca z južnej a severozápadnej strany, inak tvorí prstenec atolu takmer súvislý pás súše s vegetáciou.

Do lagúny vedie jediný splavný prieplav Arikitamiro na juhozápade, široký 200 m a hlboký 9 – 11 m. Je vybavený svetelnou navigáciou, ale v dôsledku silných miestnych prúdov sa vstup do vôd atolu odporúča s pomocou skúsených domorodých obyvateľov alebo lodivodov, ktorí poznajú miestne pomery a podmienky.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej 95 m pod hladinou mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 1,5 km a jej vek sa odhaduje na 52,5 až 58,1 mil. rokov.^[3]

Prvým Európanom, ktorý na atol vystúpil, bol 13. novembra 1835 kapitán Robert FitzRoy.^[4][5][6]

Následne atol navštívil Charles Wilkes pri jeho námornej objaviteľskej výprave Spojených štátov do Južného oceánu 31. augusta 1839. Atolu dal názov „Vincennes“.^[2][5]

V 19. storočí, keď sa Kauehi stal francúzskym územím, mal asi 30 obyvateľov.^[7]

Väčšina populácie atolu žije v severovýchodnej oblasti výbežku súše prstenca, asi 6 km od letiska, v osade Tearavero. V osade je veľký kostol a niekoľko budov, postavených na začiatku 19. storočia z koralových blokov.^[4]

Obyvatelia sa živia rybolovom, produkciou kopry a perál. Na severnej čati atolu bolo v roku 2001 postavené moderné letisko s asfaltovou dráhou, dlhou 1 200 m.

Atol je zároveň súčasťou „biosférickej rezervácie“ podľa programu UNESCO MAB (Človek a biosféra). Znamená to, že pre dané územie platia zvláštne predpisy, ktorými sa riadi prístup na atol a využívanie jeho zdrojov.^[9]

Geograficky patrí atol Kauehi k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Katiu, Aratika, Taiaro a Raraka.

Administratívne je atol súčasťou komunity Fakarava, kde patria ešte atoly Aratika, Niau, Raraka, Taiaro a Toau.

• Zoznam letísk vo Francúzskej Polynézii

• Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
• Kauehi na tahitiheritage.pf^{[nefunkčný odkaz}

• Tahiti Heritage
• National Geospatial-Intelligence Agency, navigačná príručka „Pacific Islands“
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aratika na francúzskej Wikipédii.