Anaa

	Anaa; (Ara-ura)
	Nganaa-nui
	atol
	Snímka atolu od NASA
Štát	Francúzsko
Zámorská korporácia	Francúzska Polynézia
Región	Tuamotu
Súradnice	17°24′32″J 145°29′42″Z / 17,409°J 145,495°Z
Komunitné centrum	Tukuhora
Najvyšší bod
- výška	3 m n. m.
Dĺžka	28,5 km
Šírka	5,5 – 9,5 km
Hĺbka	5 m
Rozloha	172,44 km² (17 244 ha)
- súše	38 km² (3 800 ha)
Obyvateľstvo	497 (2012)
Hustota	13,08 obyv./km²
Pre verejnosť	Voľný
Prístup	loďou alebo lietadlom
Objaviteľ	Pedro Fernandes de Queirós
- dátum	10. február 1606
Lagúna	polouzatvorená
Vstupy do lagúny	iba plytké a nesplavné
	Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
	Wikimedia Commons: Anaa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 17°24′32″J 145°29′42″Z / 17,409°J 145,495°Z

Anaa (iné názvy Nganaa-nui alebo Ara-ura)^[1] je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie.

Nachádza sa v strede súostrovia na južnej strane a najbližším susedom je atol Faaite, vzdialený približne 66 km na sever. Centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 376 km na západ.

Geografia atolu

Atol má dosť nezvyklý pretiahnutý tvar s pomerne širokým prstencom súše lemujúci veľmi plytkú lagúnu. Pozostáva z necelej desiatky väčších a množstva drobných ostrovčekov (tzv. „motu“) rôznej veľkosti.

Atol má približne 29 km na dĺžku a v najširšom mieste má 7 km. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva množstvom plytkých prieplavov prakticky zo všetkých strán atolu, ale žiaden nie je splavný niečím väčším, ako malým člnom. Hĺbka lagúny v najhlbšom mieste nepresahuje 6 m, s priemernou hĺbkou 3 m. Lagúna o rozlohe 106 km² je navyše koralovým porastom rozdelená na tri bazény.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej 105 m pod hladinou mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 3,4 km a jej vek sa odhaduje na 52,5 až 59,6 mil. rokov.^[2]

Dejiny

Pôvodná kultúra

Atol je známy z obdobia okolo 17. – 18. storočia tým, že ho obývali výbojní a krutí bojovníci kmeňa parata. Kvôli neexistencii písomných záznamov nie je známa staršia história, ale záznamy približne z roku 1770 hovoria o agresívnej výprave bojovníkov na iné atoly, čo viedlo k spustošeniu viacerých ostrovov a atolov. Celé dediny a kolektívne stavby boli zničené a obyvateľstvo zväčša zmasakrované. Rozsiahle kultivované územia sa vyľudnili.^[3]

Tí, ktorí prežili, utiekli na Tikehau, Makateu alebo Tahiti, kde im bola poskytnutá ochrana od vládnuceho kmeňa Pomare.

Európska kultúra

Prvá písomná zmienka o návšteve atolu je od španielskeho moreplavca Pedra Fernandesa de Queirósa z roku 1606. Nazval ho „Conversión de San Pablo“.^[4] Ďalší záznam je od francúzskeho objaviteľa Louisa Antoinea de Bougainvilleho z roku 1768.^[5] James Cook zazrel atol v roku 1769. Kvôli tvaru ho nazval Chain Island (reťazový ostrov).^[6] Neskôr ho ešte 1. novembra 1772 navštívil španiel Domingo de Boenechea, ktorý ho nazval Isla de Todos los Santos (Island Všetkých svätých) pretože k nemu dorazil na sviatok Všetkých svätých.

Prví Európania sa v oblasti začali trvalejšie objavovať a usadzovať až v roku 1851. Zväčša to boli katolícki misionári, ktorí podporovali rozvoj komunít a ekonomiky výsadbou kokosových paliem, najmä okolo roku 1865. V tom čase Francúzska Polynézia prešla z vlády Pomare pod koloniálnu správu Francúzska. Na atole neskôr dochádzalo k súpereniu kresťanských misií medzi mormónmi zo Severnej Ameriky a francúzskymi kresťanmi, čo viedlo v roku 1852 k revolte a vynúteniu zásahu francúzskymi koloniálnymi jednotkami.

Keď sa Arutua stala francúzskym územím, bola najľudnatejším zo všetkých atolov (cca 2000 obyvateľov) a produkovala približne 200 ton kokosového oleja (1860) a perlete.

Atol bol v histórii niekoľkokrát zasiahnutý a ťažko poškodený hurikánmi. V rokoch 1878 a 1906 navyše aj kompletne zaplavený. Po hurikáne v roku 1983 bola jediná osada presťahovaná a rekonštruovaná. Zároveň bolo vybudované betónové útočisko v prípade ďalšieho hurikánu s kapacitou pre celú populáciu ostrova.

V súčasnosti je najobývanejšou osadou Tukuhora, ktorá je zároveň aj centrom komunity Anaa a je situovaná na severnom ostrove prstenca atolu.

Súčasnosť a ekonomika

Klasickým spôsobom obživy je rybolov a produkcia kopry. Jedným z najtradičnejších spôsobov rybolovu je tzv. prílivová/odlivová pasca. Na plytkom mieste prstenca útesu, najmä v miestach prieplavov medzi oceánom a lagúnou (v tahitčine Hoa) je zo skál, koralov alebo tyčí vybudovaný lievik. Na najužšom konci lievika je priechod o šírke iba niekoľkých desiatok centimetrov, ktorý ústi do oválneho bazénika s priemerom niekoľko metrov. Prúd vody pri prílive (alebo odlive) ženie ryby do lieviku. So zužujúcim sa priestorom rýchlosť a sila prúdu narastá a ryba má len jedinú šancu – poddať sa a plávať s prúdom. Po prekonaní najužšieho miesta sa prúd stratí, ale ryba je v pasci v oválnej ohrade. Jej odlov harpúnou alebo sieťou je už ľahký. Týmto spôsobom sa získava až 80% úlovkov rýb. Nie je to však úplne bezrizikový spôsob lovu, čo dokladá aj množstvo rybárov, zasiahnutých ostňom veľmi jedovatej ryby „Stonefish“ (Odranec pravý, lat. Synanceia verrucosa).^[7]

Tradičné spôsoby obživy obyvateľov atolu v poslednom čase nahrádza najmä turizmus a iné lukratívnejšie zdroje obživy, najmä vďaka letisku a relatívne blízkej polohe k Tahiti.

K výraznému ekonomickému a demografickému rastu prispelo moderné letisko, postavené v roku 1976, ktorého asfaltová pristávacia dráha je dlhá 1 500 m. Lety tu prevádzkuje domáca letecká spoločnosť Air Tahiti z hlavného ostrova Tahiti.^[8]^[9]

Demografia

Demografický vývoj:

Rok	1977	1983	1988	1996	2002	2007	2012
Počet obyvateľov	327	400	426	411	435	461	497
Zdroj ISPF,^[10] Sčítanie obyvateľstva

Fauna a flóra

Z vtáctva sa tu okrem bežných vodných a morských vtákov vyskytuje endemický druh spevavého vtáka z čeľade trsteniarikovitých (lat. Acrocephalus caffer) a lagúnu obýva ojedinelý lastúrnik lat. Cardium fragum.^[11]

Bežnou vegetáciou na atole je kokosová palma, ktorá bola intenzívne vysádzaná po celej Francúzskej Polynézii v prvej polovici 19. storočia s cieľom ťažiť kopru. Z vzácnych druhov sa tu vyskytuje endemická lat. Sesbania coccinea^[12], ktorá je ohrozenou rastlinou podľa IUCN.^[13]

Administratívne a geografické členenie

Geograficky patrí atol Anaa k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.

Administratívne patrí atol do rovnomennej komunity, do ktorej patria ešte atol Faaite a neobývané atoly Tahanea a Motutunga.

Referencie

↑ Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu . . Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
↑ Anaa Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
↑ DOUMENGE, François. L'homme dans le Pacifique Sud: étude géographique. : Société des Océanistes, 1966. 633 s. (francúzsky)
↑ Langdon, Robert The Lost Caravel Sidney, 1975, p.47.
↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
↑ Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
↑ Tradičné spôsoby lovu na atoloch . . Dostupné online. Archivované 2014-04-26 z originálu.
↑ Air Tahiti
↑ Mapa destinácií Air Tahiti . . Dostupné online. Archivované 2014-04-26 z originálu.
↑ ISPF, Sčítanie obyvateľstva Archivované 2014-03-28 na Wayback Machine
↑ Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.205.
↑ Marae o Te Kofai na tahitiheritage.pf . . Dostupné online. Archivované 2014-04-26 z originálu.
↑ Kofai, Sesbania coccinea na IUCN

Pozri aj

Zoznam letísk vo Francúzskej Polynézii

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anaa na anglickej Wikipédii.
Tahiti Heritage

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[atollname-1] Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu . . Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.

[2] Anaa Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org

[3] DOUMENGE, François. L'homme dans le Pacifique Sud: étude géographique. : Société des Océanistes, 1966. 633 s. (francúzsky)

[4] Langdon, Robert The Lost Caravel Sidney, 1975, p.47.

[5] Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.

[Bonvallot-6] Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.

[7] Tradičné spôsoby lovu na atoloch . . Dostupné online. Archivované 2014-04-26 z originálu.

[8] Air Tahiti

[9] Mapa destinácií Air Tahiti . . Dostupné online. Archivované 2014-04-26 z originálu.

[10] ISPF, Sčítanie obyvateľstva Archivované 2014-03-28 na Wayback Machine

[Dahl-11] Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.205.

[12] Marae o Te Kofai na tahitiheritage.pf . . Dostupné online. Archivované 2014-04-26 z originálu.

[13] Kofai, Sesbania coccinea na IUCN

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

z d u Tuamotu
Atoly Tuamotu	Ostrovy Sklamania Puka-Puka Napuka Tepoto Nord Skupina ostrovov Vojvodu z Gloucesteru Hereheretue Anuanuraro Anuanurunga Nukutepipi Skupina Ďalekovýchodných Tuamotu Fangatau Fakahina Tatakoto Akiaki Vahitahi Nukutavake Vairaatea Pinaki Reao Pukarua Vanavana Tureia Tematangi Mururoa Fangataufa Skupina Hao Rekareka (Tehuata) Tauere Amanu Hao Paraoa Nengonengo Manuhangi Ahunui Skupina Hikueru Tekokota Hikueru Reitoru Marokau Ravahere Ostrovy kráľa Georga Ahe Manihi Takaroa Takapoto Tikei Ostrovy Palliser Fakarava Niau Toau Arutua Apataki Kaukura Mataiva Tikehau Rangiroa Makatea Ostrovy Raeffsky Anaa Faaite Tahanea Motutunga Takume Raroia Taenga Nihiru Makemo Katiu Tuanake Hiti Tepoto Sud Marutea Nord Haraiki Aratika Kauehi Taiaro Raraka
Oblasti Francúzskej Polynézie	Gambiéry Markézy Ostrovy Spoločnosti Tuamotu Tubuai Rapa a Marotiri

z d u Štáty a závislé územia v Austrálii a Oceánii
Australázia	Austrália Kokosové ostrovy Norfolk Nový Zéland¹ Vianočný ostrov
Melanézia	Fidži Indonézia (Moluky) Nová Kaledónia Papua-Nová Guinea² Šalamúnove ostrovy Vanuatu Východný Timor³
Mikronézia	Guam Kiribati Marshallove ostrovy Mikronézske federatívne štáty Nauru Palau Severné Mariány
Polynézia	Americká Samoa Cookove ostrovy Francúzska Polynézia Niue Pitcairnove ostrovy Samoa Tokelau Tonga Tuvalu Wallis a Futuna
¹ Nový Zéland býva často započítavaný do Polynézie. ² Papua-Nová Guinea býva často započítavaná ako časť Australázie. ³ Východný Timor býva často započítavaný ako časť Ázie.