Marutea Nord (Taunga tauranga-e-havana)
Marutea, Furneaux
atol
Snímka atolu od NASA
Štát	Francúzsko
Zámorská korporácia	Francúzska Polynézia
Región	Tuamotu
Súradnice	17°02′00″J 143°10′01″Z / 17,0333°J 143,167°Z / -17.0333; -143.167
Najvyšší bod
- výška	1,5 m n. m.
Dĺžka	44 km
Šírka	8,5 – 19 km
Rozloha	524,1 km² (52 410 ha)
- súše	2,7 km² (270 ha)
Obyvateľstvo	neobývaný
Pre verejnosť	Voľný
Prístup	iba loďou
Objaviteľ	James Cook
- dátum	12. august 1773
Lagúna	polootvorená
Vstup do lagúny	1 splavný pre menšie lode
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Marutea Nord (alebo skrátene Marutea, pôvodný názov Taunga tauranga-e-havana)^[1] je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.

Nachádza sa v strede súostrovia a jeho najbližším susedom je komunitný atol Makemo, vzdialený 26 km na juhovýchod. Z ďalších je to atol Nihiru (32 km na severovýchod) alebo Haraiki (44 km na juhozápad). Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 625 km smerom na západo-juhozápad.

Atol má približne trojuholníkový tvar, v najdlhšom rozmere meria 44 km a na šírku medzi 8,5 – 19 km. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva ponad útes zo všetkých strán. Atol je až na niekoľko malých a nízkych ostrovčekov s vegetáciou úplne ponorený a z tohto dôvodu je bariérový útes viditeľný len v poslednej chvíli z bezprostrednej vzdialenosti. Predstavuje tak pomerne veľké nebezpečenstvo pre lode, plaviace sa v tej oblasti, na čo upozorňujú viaceré navigačné príručky pre jachtárov.^[2]

Jediný splavný vstup do lagúny je umelo vytvorený pri jednom z ostrovčekov na severovýchodnom cípe atolu. Pomerne úzky a plytký prieliv je bez oficiálneho navigačného označenia, splavný len pre lode a jachty s menším ponorom. Lagúna má celkovú rozlohu 458,2 km², pričom na mnohých miestach sa dvíha v podobe stovák koralových hláv, siahajúcich z dna až k hladine.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky. Sopka z oceánskeho dna meria na výšku 1,9 km, jej vrchol je ponorený 50 m pod hladinou mora a vek sa odhaduje na 47,8 až 50,1 mil. rokov.^[3]

Pôvodný domorodý názov „Taung-Tauranga-e-havana“ znamená v preklade "priateľský vták, ktorý odpočíva a zdobí náš stožiar". K atolu sa viaže legenda, z ktorej sú dnes dostupné už len fragmenty.

Podľa informácií zo serveru tahitiheritage bol prvým objaviteľom Pedro Fernandes de Queirós v roku 1606 bez bližších upresnení. Prvú návštevu atolu vykonal anglický moreplavec a objaviteľ James Cook 12. augusta 1773^[4][5], ktorý sa plavil na lodi Adventure. Atol v jeho mapách nesie názov „Furneaux“, ako pocta kapitánovi a navigátorovi Tobiasovi Furneauxovi.^[1]

Atol bol kedysi trvale obývaný, na ostrovčeku pri umelo vybudovanom prieplave do lagúny sa dodnes nachádza niekoľko budov a malé prístavné mólo.

Atol je dnes prakticky neobývaný, ale často navštevovaný obyvateľmi atolu Makemo, jachtármi a rybármi kvôli rybolovu a potápaniu. Prístup na ostrov je voľný, ale v dôsledku zložitosti miestnych prúdov a navigácie sa vstup do vôd atolu a na súš odporúča len za prítomnosti skúsených domorodých obyvateľov, ktorí poznajú miestne pomery a podmienky.

Geograficky patrí atol Marutea k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Taenga, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.

Administratívne patrí atol do komunity Makemo, do ktorej patria okrem rovnomenného atolu ešte atoly Haraiki, Taenga, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Takume, Raroia a Nihiru.

• Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
• Marutea Nord na tahitiheritage Archivované 2014-07-14 na Wayback Machine

• Tahiti Heritage
• National Geospatial-Intelligence Agency, navigačná príručka „Pacific Islands“
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marutea Nord na anglickej Wikipédii.