B-24 Liberator
Bombardéry B-24D Liberator 93. bombardovacej skupiny počas letu vo formácii. Najbližšie letiace lietadlo je B-24D-25-CO Liberator s menom „JOISEY BOUNCE“, cca 1943
Typ	ťažký bombardér
Výrobca	Consolidated Aircraft
Prvý let	29. decembra 1939
Zavedený	jún 1941
Vyradený	1968 (India)
Hlavný používateľ	United States Army Air Forces United States Navy Royal Air Force Royal Canadian Air Force
Výroba	1940 – 1945
Vyrobených	18 482
Cena za kus	297 627 USD (4,7 milióna v dnešných dolároch)
Varianty	PB4Y Privateer XB-41 C-87 Liberator Express Consolidated R2Y Consolidated Liberator I
Portál letectvo

Consolidated B-24 Liberator („Osloboditeľ“) bolo americké bombardovacie lietadlo, ktoré sa stalo významnou zbraňou druhej svetovej vojny. Na tomto type lietali od mája 1943 aj letci 311. (česko-slovenskej) perute RAF. V rokoch 1944 a 1945 sa bombardéry B-24 Liberator spolu s B-17 Flying Fortress zúčastňovali aj leteckej vojny nad Slovenskom.

Vznik a vývoj

XB-24 počas letu

V roku 1935 bol v USA zadaný vývoj nového štvormotorového bombardovacieho lietadla s veľkým doletom. Kalifornská firma Consolidated Aircraft Corporation pripravila projekt bombardéra, ktorý bol označený ako Model 32. V marci 1939 si americké letectvo objednalo stavbu jedného prototypu XB-24 s dodaním koncom roka, neskôr nasledovala objednávka na sedem skúšobných strojov YB-24 a 38 B-24A, čo bola prvá sériová verzia. Vývoj bombardéru prebiehal celkom rýchlo. Detaily konštrukcie sa podarilo dokončiť za pomerne krátky čas, a tak už dokončený prototyp XB-24 po prvýkrát vzlietol 29. decembra 1939. Stroj však nepodal očakávané výkony – za požadovanými výkonmi zaostávala najmä rýchlosť. Lietadlo bolo potom prepracované na štandard XB-24B s motormi Pratt & Whitney R-1830-41 (S4C4G) s turbokompresormi, ktoré udržiavali výkon motorov 895 kW (1 200 k) aj vo výške 7 625 metrov. V tejto podobe bolo lietadlo prijaté USAAC (United States Army Air Corps – Letecký zbor Armády Spojených štátov) v auguste 1940.

LB-30A (YB-24) v službách RAF

Medzitým vzbudil Model 32 v zahraničí značnú pozornosť. Francúzsko si objednalo 175 lietadiel verzie LB-30MF (LB = Land Bomber (pozemný bombardér), MF = Mission Français (francúzska misia)), lenže než mohla byť táto objednávka uskutočnená, Francúzsko v júni 1940 kapitulovalo, a tak bolo 135 strojov z pôvodnej francúzskej objednávky presmerovaných do Veľkej Británie, ktorá si v nasledujúcich rokoch pripojila ďalšiu výraznú objednávku (niektoré z týchto strojov boli predmetom zmluvy o pôžičke a prenájme). Bombardér dostal bojové meno Liberator (Osloboditeľ). Prvé stroje, ktoré boli dodané do Británie, boli označované ako LB-30 alebo LB-30A. Niektoré z týchto strojov používala aj britská letecká spoločnosť BOAC, pretože lietadlá mali veľký dolet, ktorý sa dal využiť aj na transatlantických letoch. Iné, z lietadiel dodaných do Británie, boli pridelené k pobrežnému letectvu RAF po označením Liberator Mk.I, ktoré boli vybavené prvými modelmi pátracieho radaru ASV.

B-24A Liberator v službách Armádnych vzdušných síl USA počas letu, 1941

Výroba lietadiel B-24 Liberator vo Willow Run v Michigane

Američania využívali LB-30 a B-24 prevažne k dopravným účelom. Americké letectvo dostalo po prototype XB-24 sedmich skúšobných YB-24 deväť sériových B-24A a deväť B-24C. Prvé lietadlá boli dodané v lete roku 1941. Stroje slúžili prevažne k overovaniu vhodných pohonných jednotiek a skúškam výzbroje pred príchodom prvého veľkosériového prevedenia B-24D. B-24D bola prvá americká verzia lietadla B-24, ktorá trvalo slúžila k skutočne bombardovacím účelom. Stroj bol v podstate podobný ako B-24C, ale s výkonnejšími motormi R-1830-43 alebo -65 a zvýšenou maximálnou vzletovou hmotnosťou. Prvé B-24D začali vychádzať z výrobných liniek v januári 1942. Celkovo bolo vyrobených 2 728 kusov B-24D. Väčšina z nich bola vyrobená firmou Consolidated a 10 kusov bolo vyrobených firmou Douglas. Niektoré z týchto lietadiel boli pod označením Liberator Mk.III a Mk.IIIA dodané do Británie a väčšinou vybavené britskými streleckými vežami Boulton Paul. Väčšina B-24D americkej armády zapojených do námorného prieskumu bola v priebehu roku 1943 stiahnutá z prevádzky a touto činnosťou bolo poverené United States Navy (Vojenské námorníctvo Spojených štátov) používajúce pre tieto účely lietadlá PBD4Y-1 (ekvivalent B-24D). Niektoré z týchto lietadiel mali v prednej časti trupu strelecké kupole Erco.

Vývojom z B-24D vznikla verzia B-24E, ktorá sa od B-24D odlišovala predovšetkým inými vrtuľami. Firmy Convair (tak sa od roku 1943 nazývala firma Consolidated), Douglas a Ford vyrobili celkovo 801 lietadiel B-24E, ktoré boli dodávané od septembra 1942. Stroje boli zastarané už v čase, keď prišli do služby. Preto boli používané prevažne ako cvičné lietadlá na kontinentálnych základniach v USA.

Štandard verzie B-24G sa od B-24D príliš neodlišoval. Lietadlo bolo vybavené motormi R-1830-43, dostalo motoricky poháňanú vežu Emerson v prednej časti trupu s dvojicou guľometov Browning kalibru 12,7 mm v snahe zvýšiť obranyschopnosť bombardéru proti čelným útokom nemeckých a japonských stíhačiek, ktoré si tento manéver obľúbili ako úspešný pri súbojoch s prvými verziami Liberatoru. Novšie prevedenie tejto verzie bolo opäť vybavené guľovou brušnou vežou Briggs-Sperry. Súčasne boli zavedené motory R-1830-65. North American Aviation vyrobil celkovo 430 kusov verzie B-24G.

B-24H-10-DT Liberator (výr. č. 41-28678) 755. bombardovacej letky 458. bombardovacej skupiny 8. leteckej armády USA, 1944

V júni 1943 bola zavedená verzia B-24H, ktorá bola podobná B-24G novšieho prevedenia s čelnou veržou Emerson a zaťahovacou brušnou guľovou vežou Sperry (bola zavedená už na niektorých strojoch B-24D z konca série). Prvé stroje poháňali motory R-1830-43, ktoré boli neskôr nahradené motormi R-1830-65. Bočné streliská dostali lepšie aerodynamické prekryty a celkovo boli upravené tak, aby práca strelcov bola menej namáhavá. Firmy Convair, Douglas a Ford vyrobili celkovo 3 100 kusov B-24H.

B-24M-20-CO Liberator (výr. č. 44-42151; pomenovaný „BOLIVAR JR.“) 431. bombardovacej letky 11. bombardovacej skupiny počas letu

Úplne rovnako ako B-17 aj B-24 začal svoju kariéru s nedostatočnou frontovou výzbrojou, ktorá nedokázala odvrátiť čelné útoky nepriateľských stíhačov, takže bolo nutné vybaviť lietadlá (od verzie B-24E a ďalej) streleckou vežou so zastavaným voľne uloženým guľometom. Vznikla tak verzia B-24J, ktorá sa stala najrozšírenejšou verziou Liberatoru. B-24J bol vlastne vylepšený B-24H s hydraulicky poháňanými vežami (v prednej časti a na chvoste trupu) navrhnutými u Consolidated, avšak vyrábanými u Motor Products. B-24J boli vybavené autopilotom C-1, novým zameriavačom bômb série M a elektronickými regulátormi turbokompresorov. Vo všetkých piatich výrobných závodoch bolo celkovo vyrobených 6 678 kusov B-24J.

Ďalšie úpravy výzbroje sa objavili u verzií B-24L a B-24M.

B-24L vznikol ďalším vývojom strojov B-24J. Pre verziu B-24L bolo charakteristické odľahčenie chvostového streliska Consolidated s dvoma ručne ovládanými pohyblivými guľometmi Browning kalibru 12,7 mm. Celkovo bolo vyrobených 1 667 kusov B-24L.

B-24M bola poslednou verziou bombardéru Liberator. B-24M vychádzal z prevedenia B-24L. Od verzie B-24L sa však odlišoval inštaláciou odľahčenej chvostovej streleckej veže Motor Products. Rozmerovo boli stroje verzie B-24M podobné štandardu B-24L. Vyrobených bolo celkovo 2 593 kusov B-24M.

Ďalšie kontrakty na lietadlá B-24 boli v roku 1945 skrátené, na čo mali najväčší vplyv novo sa objavujúce a čím ďalej úspešnejšie bombardéry B-29.

Ďalší vývoj však už medzitým vyústil do lietadiel PB4Y-2 Privateer pre United States Navy. Tieto stroje mali jednoduchú zvislú chvostovú plochu, výrazne predĺžený trup a veľa ďalších úprav. Tento diaľkový bombardér a hliadkové lietadlo znamenalo pravdepodobne najväčší vývojový počin línie B-24. Prototyp po prvýkrát vzlietol 20. septembra 1943. Firma Consolidated/Convair vyrobila v San Diegu celkovo približne 739 kusov. Vyrábala sa aj nákladná/transportná Privateeru, RY-3, avšak v oveľa menšej miere.

O význame lietadiel B-24 svedčí aj počet vyrobených kusov, ktorý do roku 1945 dosiahol úctyhodných 18 482, čo robí z Liberatoru najmasovejšie vyrábané americké vojnové lietadlo druhej svetovej vojny.

Nasadenie

Bombardéry B-24 Liberator 458. bombardovacej skupiny v sprievode stíhačiek P-51 Mustang 352. stíhacej skupiny, 1944

Formácia lietadiel B-24 Liberator 15. leteckej armády USA nad rumunskou rafinériou Concordia Vega v Ploješti, 31. máj 1944

Lietadlá B-24 Liberator sa vďaka svojmu veľkému doletu stali významnými na tichomorskom bojisku, v Európe tvorili spolu s B-17 Flying Fortress významnú súčasť dennej bombardovacej kampane 8. a 15. leteckej armády USA nad územím okupovanej Európy a Nemecka. Samostatne sa navyše 1. augusta 1943 zúčastnili slávneho nízkeho náletu na ropné ciele Osi v rumunskej Ploješti – bola to jedna z najslávnejších vojnových operácií.

Liberator GR. Mk.V 86. perute pobrežného letectva RAF počas letu, cca 1943

B-24 boli používané aj britskou RAF, pričom najmä Liberatory pobrežného letectva zohrali významnú úlohu, keď pomohli uzatvoriť „atlantickú medzeru“ a vyhlásili vojnu nemeckým ponorkám. Bola nimi vyzbrojená aj 311. (česko-slovenská) peruť v rámci česko-slovenských perutí v RAF. Tá počas pôsobenia v rámci Veliteľstva pobrežného letectva potopila jednu veľkú nákladnú loď (Alsterufer), poškodila štyri hladinové plavidlá a niekoľko menších. Ďalej zaútočila na 35 ponoriek, z ktorých štyri potopila a vyradila z boja približne 17 nepriateľských stíhačov. Po skončení vojny, od júla 1945, bola typom B-24 311. (česko-slovenskej) perute RAF uskutočňovaná pravidelná letecká preprava osôb a materiálu z londýnského exilu na letisko Praha-Ruzyně.

Skupina lietadiel B-24 Liberator 15. leteckej armády USA nad Bratislavou dňa 16. júna 1944

V rokoch 1944 – 1945 sa bombardéry B-24 Liberator spolu s B-17 Flying Fortress 15. leteckej armády USA objavovali aj nad Slovenskom, keď bombardovali dôležité strategické ciele. Keďže bola nemecká armáda silne mechanizovaná, tak bombardéry útočili najmä na rafinérie, závody a rôzne továrne, ktoré vyrábali produkty určené pre nemeckú armádu. Medzi najznámejšie nálety patria nálety na rafinériu minerálnych olejov Apollo v Bratislave. Celkovo boli na Apollku uskutočnené štyri nálety (16. júna 1944, 20. septembra 1944, 14. októbra 1944 a 7. februára 1945). Na objekty rafinérie bolo zhodených celkovo 595,5 ton bômb.^[1]

Niekoľko členov posádok Liberatorov bolo vyznamenaných Čestnou medailou, najvyšším americkým vojenským vyznamenaním za statočnosť. Jeden člen posádky bol vyznamenaný Krížom kráľovnej Viktórie, najvyšším britským vyznamenaním za statočnosť.

B-24 významne poslúžil aj ako transportné lietadlo. Na tieto účely sa používali predovšetkým lietadlá C-87, ktoré boli odvodené od B-24D. Britský ministerský predseda Winston Churchill používal špeciálne upravený Liberator pomenovaný „Commando“ ako svoje osobné lietadlo.

Ďalšou významnou odvodeninou Liberatoru bolo fotoprieskumné lietadlo F-7. Iné stroje sa používali ako nákladné a tankovacie lietadlá C-109 a aj pre meteorologické pozorovania. B-24 používali okrem amerických vojsk a RAF aj jednotky ostatných Spojencov. Na konci vojny už Liberatory rýchlo opúšťali bombardovaciu flotilu a novým hlavným strategickým bombardérom amerického letectva sa stal B-29 Superfortress.

V prevádzke po vojne nejaký čas vydržal aj Privateer, pričom nie veľa exemplárov prevádzkovaných Američanmi lietalo ako špionážne elektronické lietadlá (Elint) počas studenej vojny, zatiaľ čo normálne Privateery slúžili v niekoľkých krajinách, vrátane Francúzska.

Špecifikácie (B-24D Liberator)

Technické údaje

B-24D Liberator

• Posádka: 10
• Dĺžka: 20,22 m
• Rozpätie: 33,53 m
• Výška: 5,46 m
• Nosná plocha: 97,36 m²
• Hmotnosť prázdneho lietadla: 14 790 kg
• Vzletová hmotnosť: 27 216 kg
• Pohonná jednotka: 4 × dvojhviezdicový vzduchom chladený štrnásťvalec Pratt & Whitney R-1830-43 Twin Wasp, každý s výkonom 895 kW (1 200 k) pri vzlete

Výkony

• Maximálna rýchlosť: 487 km/h (vo výške 7 620 m)
• Cestovná rýchlosť: 322 km/h
• Maximálny dolet: 5 632 km
• Dostup: 9 753 m
• Stúpavosť: 274 m/min

Výzbroj

• 8 – 11× guľomet M2 Browning kalibru 12,7 mm (so zásobou 4 700 až 5 200 nábojov)
• bomby do hmotnosti 3 992 kg, stroje novšieho prevedenia mohli niesť až 5 715 kg

B-24J Liberator

Technické údaje

B-24J-180-CO Liberator (výr. č. 44-40757; pomenovaný „Big Time Operator“) 864. bombardovacej letky 494. bombardovacej skupiny počas letu, 1944

• Posádka: 10
• Dĺžka: 20,47 m
• Rozpätie: 33,53 m
• Výška: 5,49 m
• Nosná plocha: 97,36 m²
• Hmotnosť prázdneho lietadla: 16 556 kg
• Vzletová hmotnosť: 25 402 kg
• Maximálna vzletová hmotnosť: 29 484 kg
• Pohonná jednotka: 4 × dvojhviezdicový vzduchom chladený štrnásťvalec Pratt & Whitney R-1830-65 Twin Wasp s turbokompresorom, každý s výkonom 895 kW (1 200 k) pri vzlete

Výkony

• Maximálna rýchlosť: 483 km/h (vo výške 9 145 m)
• Cestovná rýchlosť: 346 km/h (v optimálnej výške)
• Dolet: maximálny dolet 5 311 km; bežný dolet 3 379,5 km s nákladom 2 268 kg bômb
• Dostup: 9 145 m
• Čas vystúpania do určitej výšky: 25 minút do výšky 6 095 m

Výzbroj

• 10× pohyblivý guľomet M2 Browning kalibru 12,7 mm
• náklad bômb až 5 443 kg v dvoch vedľa seba umiestnených trupových bombovniciach (každá s nosnosťou 1 814 kg) a na dvoch závesníkoch pod krídlom (každý s nosnosťou 1 814 kg); spravidla dve 1 814 kg bomby alebo štyri 907 kg bomby, alebo osem 454 kg bômb, alebo šestnásť 227 kg bômb vnútri a bomby až do 1 814 kg mimo

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Consolidated B-24 Liberator

Zdroje

• Chris Chant – Nejslavnější bombardéry od roku 1914 do současnosti (z anglického originálu THE WORLD'S GREAT BOMBERS) ISBN 80-7352-394-9 (str. 118, 119 a 120).
• Malcolm V. Lowe – Encyklopedie letectví II (1939–1945) (z anglického originálu The Complete Encyclopedia of Flight 1939–1945) ISBN 80-7234-455-2 (str. 228, 229, 230 a 231).

Portál letectvo