Brno - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Brno
Brno
štatutárne mesto
Logo Brno.svg
Brno View from Spilberk 128.JPG
Pohľad na Brno z hradu Špilberk.
Flag of Brno.svg
Brno (znak).svg
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Juhomoravský (CZ064)
Okres (LAU 1) Brno-mesto (CZ0642)
Obec {{{obec}}}
Historická krajina Morava
Rieky Svitava, Svratka
Nadmorská výška 237 m n. m.
Súradnice 49°12′00″S 16°37′00″V / 49,2°S 16,61667°V / 49.2; 16.61667
Najvyšší bod
 - výška 479 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 190 m n. m.
Rozloha 230,22 km² (23 022 ha)
 - súše 225,73 km² (22 573 ha)
 - vody 4,46 km² (446 ha)
Obyvateľstvo 377 508 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 1 672,39 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1243
Primátor Markéta Vaňková (ODS)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 600 00 - 640 00
Miestne časti 58
Zákl. síd. jednotky 278
Katastrálne územie 48
LAU 2 (obec) CZ0642 582786
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Vila Tugendhat v Brne
Rok 2001 (#25)
Číslo 1052
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ii, iv
Adresa mestského
úradu
Magistrát města Brna
Dominikánské nám. 1
601 67 Brno
E-mailová adresa informace@brno.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Brno
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.brno.cz
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Brno (slovenské prídavné meno znie brniansky[pozn 1]) je počtom obyvateľov najväčšie mesto Moravy a druhé najväčšie Česka. Je historickým hlavným mestom Moravy, v súčasnosti je správnym centrom Juhomoravského kraja s postavením štatutárneho mesta. Rozkladá sa na juhu Moravy na sútoku riek Svratka a Svitava. Má rozlohu 230,2 km², k 1. Januáru 2019 tu bolo na trvalý pobyt prihlásených 406 878 obyvateľov[7] a v celej metropolitnej oblasti na ploche 3 170 km² až 740 678 (2010)[8], čo je viac ako počet obyvateľov Bratislavského samosprávneho kraja.

Brno je významným administratívnym strediskom, centrom českej justície, sídlom orgánov s celoštátnou kontrolnou pôsobnosťou a ďalších dôležitých inštitúcií. Je tiež centrom vzdelania s 26 fakultami jedenástich univerzít a vysokých škôl. V meste sídli biskupstvo brnianskej diecézy. Od roku 1998 tu stojí prvá česká mešita. V Brne je zákonom zriadené štúdio Českého rozhlasu[9] (prvé vysielanie rozhlasu 1924) a Českej televízie[10] (vzniklo 1961 v rámci Česko-slovenskej televízie).

K najvýznamnejším dominantám mesta patrí hrad Špilberk a Katedrála svätého Petra a Pavla (známa skôr ako Petrov). Druhým zachovaným hradom na území Brna je hrad Veveří týčiaci sa nad brnianskou priehradou. Severovýchodne od mestského jadra, tvoreného pôvodným historickým jadrom a vyhláseného mestskou pamiatkovou rezerváciou, leží stavebná pamiatka vila Tugendhat od architekta Ludwiga Mies van der Roheho, zapísaná medzi Svetové dedičstvo UNESCO[11]) K turistickým lákadlám patrí aj začiatok chránenej krajinnej oblasti Moravský kras.

Dejiny

Najstarším dokladom ľudského osídlenia územia Brna je ručne opracovaný kameň nájdený na Červenom kopci starý približne 700 000 rokov.[12] V oblasti Brna žil taktiež človek kromaňonský. Významným náleziskom so stopami osídlenia staršej kamennej doby je Stránska skala, sú tu však aj stopy osídlenia z neskorších období (Eneolit). Počnúc mladšou kamennou dobou (neolit) bol priestor Brna osídlený nepretržite, pričom v niektorých obdobiach praveku a celý stredovek tu existovali sídelné útvary centrálneho významu. Počas stavebných prác v mestskej časti Bohunice boli v roku 2007 nájdené pozostatky pravdepodobne opevnenej osady z mladšej kamennej doby staré 6 - 8 tisíc rokov. Počas odborného archeologického prieskumu boli nájdené početné pozostatky dobovej keramiky, úlomky pazúrikov, kostí atď. Z toho sa usudzuje, že mohlo ísť o osadu kupcov a lovcov, ktorí ovplyvňovali dianie v širokom okolí. Existujú dohady, že osada mohla byť obohnaná i vodnou priekopou, na to však nie je dostatok dôkazov. Na území tzv. historického jadra Brna bolo zaznamenané eneolitické osídlenie, zo staršej až neskorej bronzovej doby a halštatskej doby. Pozornosť si zaslúžia zatiaľ ojedinelé hroby rámcovo z 9. storočia. Trvalé osídlenie tohto areálu začína v 12. storočí, a to v južnej časti - približne medzi dnešným námestím Slobody a ulicou Nádražní. V poslednej dobe boli získané aj doklady o využívaní južných svahov pri Pekařské ulici v tomto období.

V 2. storočí sa grécky geograf Klaudios Ptolemaios zmieňoval o osade Meliodunon zrejme na území dnešného Brna.[13] Prvé doklady slovanského osídlenia pochádzajú z 5. - 7. storočia.[14]

Stredovek

Rytina Brna v roku 1591

Počas 8. a 9. storočia plnilo centrálnu funkciu v brnianskom priestore hradisko Staré Zámky u Líšně (v súčasnosti Brno-Líšeň, mestská časť na východe Brna). Určitý význam malo už vtedy sídlisko pravdepodobne na ostrove v rieke Svratke na území dnešného Starého Brna (približne v priestore Krížovej, Křídlovickej a Ypsilantiho ulice), snáď už v 1. polovici 10. storočia opevnené. Osídlenie tu pokračuje nepretržite ďalej, ďalšie opevnenie pravdepodobne vzniklo v 1. polovici 11. storočia. Najskôr na prelome 10. a 11. storočia bola na ľavom brehu Svratky postavená rotunda, ktorej pozostatky boli zachytené v areáli augustiniánskeho kláštora na Mendlovom námestí. Až po ďalších dvoch prestavbách, v 12. (?) a 13. storočí tu založila roku 1324 Alžbeta Rejčka súčasný kostol Nanebovzatia Panny Márie slúžiaci však už novozaloženému cisterciánskemu kláštoru. Zdá sa, že v Starom Brne bolo aj významné centrum přemyslovského štátu po ovládnutí Moravy touto dynastiou roku 1019, v 2. polovici 11. a 1. polovici 12. storočia tu zrejme sídlili údelné kniežatá.

Z roku 1091 je prvá zaručená písomná zmienka v Kosmovej kronike. V 12. storočí sa ranne stredoveká aglomerácia, ktorá zahŕňala okrem hradu a osídlenia v areáli neskoršieho starobrnianského kláštora ešte hospodárske podhradie na pravom brehu Svratky, rozšírila na svahy južne od Pekařské ulice a najmä do južnej časti neskoršieho mesta. Vtedy bol tiež vybudovaný kostolík sv. Petra s kryptou; okolo bolo doložené súdobé osídlenie, ale nie opevnenie na prístupnej strane. Palisádový žľab v mieste domu Petrov 8 (biskupstvo) však nevylučuje existenciu hradeného dvorca. Existencia přemyslovského správneho hradu v 11. a 12. storočí na Petrove nie je vo svetle archeologických výskumov pravdepodobná. Osídlenie z 8. - 12. storočia, na ktoré nadviazalo v 13. storočí predmestie, bolo archeologicky preukázané aj v areáli ulíc Dornych a Spálená. Okolo roku 1200 prišli nemeckí, (rakúski) a valónski osídlenci, výrazne sa rozrástlo osídlenie zahŕňajúce do 30. rokov 13. storočia celé neskoršie historické jadro v hradbách. Tento vývoj vyvrcholil vznikom inštitucionálneho mesta asi v 30., možno už v 20. rokoch 13. storočia. Jeho právny poriadok bol odvodený od rakúskych miest Enns a Viedeň.

Roku 1243 Brnu kráľ Václav I. udelil mestské privilégiá.[14] Hrad Špilberk zrejme založil v 70. rokoch 13. storočia Přemysl Otakar II. Už pred polovicou 13. storočia boli postavené kamenné hradby. Roku 1292 dostalo mesto právo voliť richtára. V roku 1349 sa Brno stalo trvalým sídlom moravských markgrófov.[14] Popri Olomouci bolo Brno najvýznamnejším moravským mestom, zasadal tu aj zemský súd. Obvod zovretý hradbami dosahoval necelých 37 ha, počet obyvateľov sa pohyboval okolo 8 000.

Husitské vojny zasiahli Brno v rokoch 1428 a 1430. Brno zostalo po celú dobu pevnou katolíckou baštou, k čomu prispel jeho prevažne nemecký charakter. Husiti mesto nedobyli, ťažko však utrpelo Staré Brno a ďalšie blízke obce a predmestia. Už v 1. polovici 13. storočia vznikli v Brne prvé murované meštianske domy, aj keď ešte o niekoľko desaťročí neskôr bolo mesto prevažne drevené. Proces prechodu k murovanej architektúre sa v prostredí meštianskej zástavby výrazne urýchlil od 2. polovice 13. storočia, takže v 14. a 15. storočí už malo Brno v zásade murovaný charakter. Aj keď tehly sa používali už v 13. storočí, veľký rozmach tehlových stavieb možno zaznamenať v 15. storočí.

Novovek

V roku 1641 po dobytí Olomouca švédskymi vojskami sa Brno stalo faktickým hlavným mestom Moravy okrem iného preto, že sem boli z Olomouca narýchlo premiestnené Zemské dosky. Koniec sporu oboch miest urobil až roku 1782 markgróf a cisár Jozef II., ktorý priznal nárok na označenie hlavného mesta definitívne Brnu. V lete 1645 bolo samotné Brno neúspešne obliehané osemnásťtisícovým švédskym vojskom generála Torstensona, ktorý chcel Brno použiť ako základňu pre finálny útok na Viedeň. Neskôr sa k Torstensonovmu vojsku pridalo ešte desaťtisícové vojsko sedmohradského kniežaťa Juraja II. Rákociho, ktorého časť ale bola onedlho odvolaná k Ledniciam. Počas tohto obliehania mesto bránilo iba 1476 obyvateľov, pričom vojaci tvorili necelú polovicu.[15] Vďaka tvrdosti a nasadeniu obrancov a geniálnej organizácii obrany Raduitom de Souches [15] však Švédi neuspeli a s osemtisícovými stratami boli nútení obliehanie ukončiť. Takmer o sto rokov neskôr, roku 1742, bolo Brno bez úspechu obliehané pruskými vojskami. Priemysel sa začal rozvíjať už v roku 1763, kedy bola založená prvá textilná manufaktúra. Roku 1777 bolo založené brnianske biskupstvo podliehajúce však olomouckému arcibiskupstvu.

Dodnes existujúci brniansky železničný viadukt k dnešnému hlavnému nádražiu na trati z Břeclavi (polovica 19. storočia)

V roku 1805 v Brne nocoval Napoleon Bonaparte pred dôležitou bitkou pri Slavkove. Pobyt francúzskeho vojska bol pre mesto značnou príťažou, spotrebovalo množstvo potravinových zásob na úkor mešťanov a začali sa šíriť choroby. V roku 1817 bolo cisárskym dekrétom Františka I. založené Františkovo múzeum, dnešné Moravské zemské múzeum, druhé najväčšie a zároveň druhé najstaršie múzeum v Česku (po múzeu v Opave). V roku 1839 bolo mesto spojené s Viedňou železnicou.[16] Roku 1846 bolo zavedené verejné osvetlenie plynovými lampami, nasledujúci rok (1847) bol do Brna zavedený telegraf. 6. júla 1850 bolo k Brnu pripojených 20 ďalších katastrálnych území a jeho rozloha sa zväčšila na 1 732 ha a zhruba sa krylo s modernou mestskou časťou Brno-střed. Zároveň bolo Brno rozdelené na 4 samosprávne okresy, v ktorých čele stáli okresné výbory na čele s predstaveným a námestníkom. V rokoch 1859 - 1864 bolo postupne zbúrané takmer celé mestské opevnenie Brna, z ktorého sa do dnešnej doby zachovali spolu s prestavanou Měnínskou bránou len krátke úseky, priliehajúce k uliciam Husova, Bašty a na Denisovým sadom. Po zbúraní mestského opevnenia nastal prudký priemyselný rozvoj mesta. Dňa 17. augusta 1869 začala prevádzku Konská železnica.[17] Rok 1873 priniesol prvú vysokú školu v Brne, technický inštitút. V rokoch 1881 a 1882 bolo novo vybudované mestské divadlo osvetlené ako prvé európske divadlo elektrickými žiarovkami T. A. Edisona,[18] hneď ďalší rok založil Jozef Barvič prvé české kníhkupectvo v Brne. Roku 1899 bolo založené Vysoké učení technické v Brne.

20. storočie

Dňa 3. mája 1905 bol vydaný nový štatút mesta Brna, ktorý zrušil okresné výbory. Do čela každého okresu potom volilo mestské zastupiteľstvo len jedného predstaveného a dvoch námestníkov.

Nemecké nacistické jednotky vstupujúce 15. marca 1939 do Brna. Začiatok okupácie Čiech a Moravy.

Po vzniku prvej Česko-slovenskej republiky bolo 6. novembera 1918 prevzaté Brno do českých rúk. Ako prvá univerzita nového štátu vznikla už 12. decembera 1918 Vysoká škola zverolekárska v Brne, terajšia Veterinární a farmaceutická univerzita Brno. Ďalšie školy univerzitného typu nasledovali v roku 1919; 28. januára vznikla Masarykova univerzita a neskôr v tom istom roku tiež Mendelova poľnohospodárska a lesnícka univerzita v Brne. Na základe zákona č 213/1919 Zb. O zlúčení susedných obcí s Brnom boli 16. apríla 1919 k Brnu pripojené 2 mestá (Husovice a Královo Pole) a 21 ďalších obcí (Bohunice, Brněnské Ivanovice, Černovice, Dolní Heršpice, Horní Heršpice, Juliánov, Jundrov, Kamenný Mlýn, Kohoutovice, Komárov, Komín, Lískovec, Maloměřice, Medlánky, Obřany, Přízřenice, Řečkovice, Slatina, Tuřany, Žabovřesky a Židenice), čím vzniklo tzv Veľké Brno o rozlohe 12 379 ha, takmer o tri roky skôr ako Veľká Praha. 26. mája 1928 bolo výstavou súdobej kultúry v Československu otvorené novovybudované Brnianske výstavisko. V roku 1930 bola postavená funkcionalistická Vila Tugendhat a v rokoch 1936 - 1940 brnianska priehrada. 22. januára 1933 uskutočnili členovia Národní obce fašistickej tzv „Židenický puč,“ ktorý bol armádou potlačený.

V noci z 14. na 15. marca 1939 uskutočnili brnianski Nemci (v meste žilo cez 50 000 obyvateľov nemeckej národnosti), puč, pri ktorom obsadili ešte pred príchodom nemeckej okupačnej armády dôležité budovy v meste. Brniansky starosta Rudolf Spazier však odmietol vydať brnianským Nemcom radnicu a vo funkcii zostal až do 23. marca 1939. 17. novembra 1939 boli vysoké školy v Brne prepadnuté nacistami a študenti odvlečení do koncentračných táborov, nasledujúci rok sa z Kounicových internátov stala väznica, kde sa konali popravy a boli odtiaľ vypravované transporty do vyhladzovacích táborov. Roku 1944 bolo k Brnu pripojené mestečko Líšeň. Toho istého roku sa Brno niekoľkokrát stalo terčom spojeneckých náletov.

26. apríla 1945 oslobodila Brno Červená armáda. Nasledujúci deň sa uskutočnilo prvé rokovanie Revolučného národného výboru, zároveň vzniklo na predmestiach i vo vnútornom meste 26 miestnych národných výborov, ktoré však nemali presne vymedzené kompetencie. Na konci mája prebehlo vysídlenie Nemcov z Brna a tzv Brniansky pochod smrti, pri ktorom bolo 20 tisíc moravských Nemcov odvedených pešo na rakúske územie a 1691 z nich zahynulo. Jednotlivé národné výbory potom v Brne pôsobili do konca roku 1946, k 1. januáru 1947 boli nahradené obvodnými radami 10 novovzniknutých mestských obvodov, existujúcich do roku 1949, kedy došlo k ďalšej administratívnej reforme Brna. Počas komunizmu došlo ešte k niekoľkým administratívnym reformám Brna.

1. januára 1957 bola k Brnu pripojená rozsiahla oblasť Brnianskej priehrady (časti vtedajších katastrov obcí Bystrc, Kníničky, Rozdrojovice, Moravské Knínice, Chudčice a Veverská Bítýška) o rozlohe 31,8 km². V roku 1958 bolo vybudované medzinárodné letisko Brno-Tuřany.[14] Nasledujúceho roku sa začala v Černoviciach výstavba prvého brnianského panelového sídliska. Masívna výstavba panelových sídlisk potom pokračovala v 60., 70. a 80. rokoch a výrazne sa podpísala na vzhľade mnohých brnianskych štvrtí. 1. júla 1960 boli k Brnu pripojené obce Bystrc, Holásky, Kníničky, Mokrá Hora a časť katastra Moravan(tzv . Nové Moravany). Roku 1965 bolo vybudované aj nové divadlo, Janáčkova opera. V rokoch 1966 – 1969 sa na území Brna uskutočnila rozsiahla katastrálna reforma. 26. novembra 1971 boli k Brnu pripojené obce Bosonohy, Dvorska, Chrlice, Ivanovice u Brna, Jehnice, Ořešín, Soběšice a Žebětín. Ako posledný bol k Brnu 1. júla 1980 pripojený Útěchov. V roku 1987 bola vybudovaná pretekárska trať Masarykov okruh.[14]

Po nežnej revolúcii

Sídlo Ústavného súdu

Po nežnej revolúcii začala séria bývalých obcí požadovať samosprávu, niektoré štvrte (napríklad Kníničky) uvažovali aj o odtrhnutí od Brna. Roku 1990 bolo preto schválené nové členenie mesta na 29 samosprávnych mestských častí, ktoré nadobudlo účinnosť 24. novembera 1990, v deň komunálnych volieb. Brno sa stalo sídlom významných inštitúcií s celoštátnou pôsobnosťou, ako je Ústavný súd, Najvyšší súd, Najvyšší správny súd, Úrad na ochranu hospodárskej súťažealebo naposledy úrad verejného ochrancu práv - ombudsmana.

Po roku 1990 bola na území Brna postupne ukončená výstavba ďalších panelových domov. Do konca 20. storočia boli ukončené rekonštrukcie a opravy fasád veľkého množstvo dlhodobo zanedbávaných domov v historickom jadre mesta. Pritom došlo v mieste Velkého Špalíčku k zbúraniu historicky cenných domov (časť z nich bola zbombardovaná už počas 2. Svetovej vojny) a bolo tu vybudované obchodné centrum. V roku 2002 bola vila Tugendhat zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V rokoch 2006-7 prebehla často kritizovaná rekonštrukcia námestia Slobody, ktoré bolo vydláždené žulovými blokmi, bola pridaná fontána s veršami brnianského básnika Jána Skácela, malé napájatko a kvetinová výzdoba na stĺpy osvetlenia.

Obyvateľstvo

K 31. decembru 2009 malo Brno 371 399 obyvateľov[19], k 1. januáru 2019 to bolo 406 878 obyvateľov.[7] Najväčší prírastok obyvateľstva zažilo Brno v období rokov 1850 - 1919 (počas priemyselnej revolúcie), najmä pripojením okolitých obcí; do roku 1940 potom počet obyvateľov stagnoval, a od 50. rokov 20. storočia opäť rástol. Mierny pokles po roku 1989 kopíruje trend veľkých miest v celom Česku, ľudia sa sťahujú za administratívne hranice, v meste však naďalej pracujú a využívajú služby. Štatisticky tak v Brne ľudí ubúda, fakticky ich počet rastie, čo indikuje narastajúci počet obyvateľov okresu Brno-venkov, najmä v prstenci obcí susediacich s Brnom.

Vývoj počtu obyvateľstva

[19]

S Brnom je popri mnohých významných Čechoch spätý aj rad svetových osobností vedy a kultúry. Narodili sa a pôsobili tu napríklad Nemci fyzik Ernst Mach, logik Kurt Gödel alebo genetik Gregor Mendel, po ktorom je pomenovaná Mendelova zemědělská a lesnícka univerzita v Brne.

Kultúra

Brniansky magistrát vynakladá na oblasť kultúry ročne okolo troch štvrtín miliardy korún.[20] V meste pôsobí rad múzeí, divadiel a ďalších kultúrnych inštitúcií, usporadúva sa tu rad festivalov a najrôznejších kultúrnych podujatí. Okrem toho je v Brne je tiež zriadená Hvezdáreň a planetárium Brno, tri botanické záhrady, alebo napríklad Zoologická záhrada Brno v Bystrci.

Brno si aj napriek svojmu mestskému charakteru zachováva tradičnú moravskú ľudovú kultúru vrátane ľudových slávností, na ktorých nechýbajú moravskej kroje, moravské vína, moravská dychová hudba, ľudové tance a súťaže. Na rozdiel od menších obcí v Brne majú svoje hody lokálne jednotlivé mestské časti, avšak nie všetky.

Členenie Brna

Administratívne a katastrálne členenie štatutárneho mesta Brna prešlo vôbec najzložitejším vývojom zo všetkých miest na území Česka. Počas 20. storočia sa uskutočnilo na území Brna niekoľko reforiem administratívneho členenia a dve katastrálne reformy, z ktorých prvá prebehla v rokoch 1941 – 1942 a druhá v rokoch 1966 – 1969 . K 1. júlu 1979 bolo ešte zrušené katastrálne územie Lužánky a upravené hranice katastrálnych území Černá Pole, Královo Pole, Ponava, Veveří a Žabovřesky.

Katastrálne členenie

V súčasnosti sa mesto členení na 48 katastrálnych území:

  1. Bohunice*
  2. Bosonohy*
  3. Brněnské Ivanovice
  4. Bystrc*
  5. Černá Pole
  6. Černovice*
  7. Dolní Heršpice
  8. Dvorska
  9. Holásky
  10. Horní Heršpice
  11. Husovice
  12. Chrlice*
  13. Ivanovice*
  14. Jehnice*
  15. Jundrov
  16. Kníničky*
  17. Kohoutovice
  18. Komárov
  19. Komín*
  20. Královo Pole
  21. Lesná
  22. Líšeň*
  23. Maloměřice
  24. Medlánky*
Očíslované katastrálne územia Brna
  1. Město Brno
  2. Mokrá Hora
  3. Nový Lískovec*
  4. Obřany
  5. Ořešín*
  6. Pisárky
  7. Ponava
  8. Přízřenice
  9. Řečkovice
  10. Sadová
  11. Slatina*
  12. Soběšice
  13. Staré Brno
  14. Starý Lískovec*
  15. Stránice
  16. Štýřice
  17. Trnitá
  18. Tuřany
  19. Útěchov u Brna*
  20. Veveří
  21. Zábrdovice
  22. Žabovřesky*
  23. Žebětín*
  24. Židenice
* Katastrálne územie je totožné s mestskou časťou     † Katastrálne územie je rozdelené medzi 2 alebo 3 mestské časti

Mestské časti

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam mestských častí Brna

Od 24. novembera 1990 sa Brno člení na 29 samosprávnych mestských častí so zastupiteľstvom, radou a starostom a tiež vlastnou vlajkou a znakom.

  1. Brno-Bohunice
  2. Brno-Bosonohy
  3. Brno-Bystrc
  4. Brno-Černovice
  5. Brno-Chrlice
  6. Brno-Ivanovice
  7. Brno-Jehnice
  8. Brno-jih
  9. Brno-Jundrov
  10. Brno-Kníničky
  11. Brno-Kohoutovice
  12. Brno-Komín
  13. Brno-Královo Pole
  14. Brno-Líšeň
  15. Brno-Maloměřice a Obřany
Mestské časti Brna
  1. Brno-Medlánky
  2. Brno-Nový Lískovec
  3. Brno-Ořešín
  4. Brno-Řečkovice a Mokrá Hora
  5. Brno-sever
  6. Brno-Slatina
  7. Brno-Starý Lískovec
  8. Brno-střed
  9. Brno-Tuřany
  10. Brno-Útěchov
  11. Brno-Vinohrady
  12. Brno-Žabovřesky
  13. Brno-Žebětín
  14. Brno-Židenice

K 1. septembru 1995 došlo k úprave hraníc mestských častí Brno-Jundrov a Brno-Kohoutovice, 1. mája 1998 ešte k úprave hraníc mestských častí Brno-sever a Brno-střed.

Doprava

Brno je dôležitou križovatkou cestnej i železničnej dopravy. Dňa 7. júla 1839 sa príchodom prvého vlaku do Brna začala prevádzka na železničnej trati Brno - Viedeň. Dnes slúži Brniansky železničný uzol pre hlavné prepravné smery medzi Viedňou, Prahou a Bratislavou. Vychádza odtiaľto tiež veľa spojov na severnú Moravu i do zvyšku Česka. V roku 1967 bola zahájená výstavba diaľnice D1 z Prahy do Brna. Prvý úsek do Mirošovíc bol uvedený do prevádzky 12. júla 1971 ale k prepojeniu Prahy s Brnom došlo až v roku 1980. V súčasnosti vedú na južný okraj Brna dve diaľnice (diaľnica D1 z Prahy na strednú Moravu a diaľnica D2 do Bratislavy), rýchlostná cesta (R52 smerom na Viedeň) a mesto má tiež k dispozícii medzinárodné letisko Tuřany.

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava (prevádzkovaná Dopravným podnikom mesta Brna) je súčasťou Integrovaného dopravného systému Juhomoravského kraja.

Električková doprava

Bližšie informácie v hlavnom článku: Električková doprava v Brne
Parná električka z prelomu 19. a 20. storočia

História električkovej dopravy siaha až do 2. polovice 19. storočia, keď bola v roku 1869 po prvýkrát na území Česka sprevádzkovaná linka konskej železnice.[17] Po počiatočných neúspechoch v roku 1884 začala prevádzku parná električka, ktorá spoľahlivo slúžila až do roku 1900, potom bola celá jej sieť elektrifikovaná.[17] Vrcholný rozkvet zažili brnianske električky za prvej Československej republiky. V 70. a 80. rokoch 20. storočia boli stavané predovšetkým trate rýchlodrážneho charakteru do veľkých sídlisk na okraji mesta. Poslednou zmenou v koľajovej sieti bolo v roku 2008 predĺženie trate v samosprávnej mestskej časti Královo Pole na konečnú Technologický park. V súčasnej dobe je električková sieť v Brne najväčšia na Morave a druhá v celom Česku. K 1. januáru 2017 bolo v prevádzke 11 denných električkových liniek (čísla 1-6, 8-12).

Trolejbusová doprava

Prvé trolejbusy začali svoju prevádzku v brnianskych uliciach už v roku 1949, dlho však boli skôr "popoluškou" v brnianskej MHD. V 60. rokoch im dokonca hrozil zánik. Búrlivý rozvoj nastal v 70. rokoch 20. storočia, kedy bolo postavených veľa tratí najmä do menších sídlisk. V 90. rokoch nastalo upokojenie a prioritou sa stalo predovšetkým zabezpečenie prevádzky na už postavených tratiach najväčšej trolejbusovej siete v Česku.[21] K 1. januáru 2017 bolo v prevádzke 13 denných liniek (čísla 25-27, 30-39).

Autobusová doprava

Historický autobus Praga RND v Brně

Autobusová doprava v Brne začala prevádzku už v roku 1930. Spočiatku mala skôr doplnkový charakter. Za socializmu však bola sieť liniek výrazne rozšírená do celého mesta. V 90. rokoch bola pri reorganizácii mestskej hromadnej dopravy vylúčená prevádzka autobusov z centra. V súčasnej dobe by mali autobusy pôsobiť najmä ako napájače pre električkovú dopravu. K 1. januáru 2017 bolo v prevádzke 48 mestských autobusových liniek, z toho 34 denných (čísla 40-44, 46-55, 57-58, 60, 61, 63-65, 67-71, 73-75, 77-78, 81 , 82, 84), 11 nočných (čísla 89-99), 4 expresné (E50, E56, E75, E76). Nočné autobusy zabezpečujú celú hromadnú dopravu počas noci. Linky 81 a 82 sú primárne určené telesne postihnutým cestujúcim, obsluhujú ich špeciálne vybavené autobusy prechádzajúce celým mestom nezávisle od ostatných liniek.

Lodná doprava

Pohľad na hornú palubu lode Veveří pod rovnomenným hradom

Dopravný podnik mesta Brna prevádzkuje od roku 1946 po celej dĺžke Brnianskej priehrady elektrickú lodnú dopravu. Lode jazdia z prístaviska v mestskej casti Brno-Bystrc do obce Veverská Bítýška, nachádzajúcej sa už za hranicami Brna, v rozšírenej letnej sezóne (od konca apríla do polovice októbra). Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.


Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Brno

Ázerbájdžán
Újezd (Malá Strana)
Úmrtí v roce 2021
Úrodnost
Ústup ledovců od roku 1850
Úterý
Útok na Univerzitu v Garisse
Čáslav
Číslo
Čechy
Čeněk Junek
Černé moře
Černý uhlík
Červen
Červenec
Česká Wikipedie
České Budějovice
Český ježek
Český Krumlov
Český Těšín
Česko
Českobratrská církev evangelická
Československý svaz žen
Řád německých rytířů
Říšský sněm (Svatá říše římská)
Řím
Římské číslice
Řecko
Šestá hodnotící zpráva IPCC
Šetření energií
Španělé
Španělsko
Štýrské vévodství
Štýrský Hradec
Švédsko
Švýcarsko
Švališér
Železná opona
Železniční nehoda v Sekulích
Železniční trať Plzeň – Furth im Wald
Ženijní vojsko
Židé
Židovský kalendář
Životní prostředí
Žofie Dorotea Šlesvicko-Holštýnsko-Sonderbursko-Glücksburská
1. červenec
1. duben
1. listopad
1. prosinec
1. srpen
10. červenec
10. duben
10. pěší pluk
10. prosinec
10. srpen
1015
1099
11. červenec
11. duben
11. srpen
11. září
1103
1120
1199
12. únor
12. červen
12. červenec
12. říjen
12. březen
12. duben
12. květen
12. srpen
1240
1252
1276
13. únor
13. červen
13. červenec
13. říjen
13. březen
13. duben
13. květen
13. leden
13. srpen
1348
1385
14. červenec
14. říjen
14. duben
14. srpen
14. září
1410
1442
1453
1461
1473
1490
1496
1497
15. únor
15. červen
15. červenec
15. duben
15. prosinec
15. srpen
15. století
15. září
1504
1506
1521
1526
1553
1555
1559
1561
1562
1563
1564
1566
1567
1570
1579
1584
1593
1595
1597
16. únor
16. červenec
16. duben
16. listopad
16. prosinec
16. srpen
16. století
16. září
1606
1607
1615
1616
1618
1619
1623
1626
1632
1633
1634
1635
1636
1637
1638
1639
1640
1646
1647
1649
1651
1653
1656
1657
1663
1667
1669
1671
1672
1676
1679
1685
1689
1690
1694
1695
1697
1698
17. červenec
17. duben
17. květen
17. srpen
17. století
1701
1703
1706
1707
1708
1710
1711
1715
1716
1717
1718
1719
1725
1733
1737
1744
1745
1758
1762
1767
1772
1773
1775
1778
1779
1783
1789
1792
1793
1796
1797
1798
1799
18. únor
18. červenec
18. březen
18. duben
18. leden
18. pěší pluk
18. srpen
18. století
18. září
1800
1802
1803
1805
1806
1808
1810
1811
1813
1814
1815
1816
1817
1820
1821
1823
1824
1827
1828
1829
1833
1834
1835
1838
1840
1841
1844
1847
1849
1850
1857
1859
1862
1863
1864
1866
1867
1868
1869
1871
1872
1874
1875
1876
1877
1878
1879
1884
1885
1886
1888
1889
1890
1891
1892
1893
1895
1896
1897
1898
1899
19. únor
19. červenec
19. říjen
19. duben
19. květen
19. leden
19. srpen
19. století
19. září
1900
1902
1903
1904
1905
1906
1907
1909
1910
1912
1914
1915
1916
1917
1918
1919
1920
1921
1922
1923
1924
1925
1926
1927
1928
1929
1930
1932
1933
1934
1935
1937
1939
1940
1941
1943
1944
1945
1946
1947
1948
1949
1950
1952
1953
1958
1960
1961
1962
1963
1964
1966
1967
1968
1970
1973
1975
1977
1978
1979
1980
1981
1982
1983
1984
1985
1986
1987
1988
1989
1990
1992
1993
1994
1995
1997
1998
1999
2. únor
2. červenec
2. duben
2. prosinec
2. srpen
2. tisíciletí
20. červenec
20. říjen
20. duben
20. květen
20. srpen
2001
2002
2003
2004
2010
2012
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021
2022
2023
21. únor
21. červenec
21. duben
21. leden
21. prosinec
21. srpen
21. září
22. únor
22. červenec
22. říjen
22. duben
22. listopad
22. srpen
23. únor
23. červen
23. červenec
23. říjen
23. březen
23. duben
23. květen
23. leden
23. listopad
23. srpen
238
24. červenec
24. říjen
24. duben
24. květen
24. listopad
24. srpen
24. září
25. červen
25. červenec
25. duben
25. leden
25. listopad
25. srpen
25. září
26. únor
26. červen
26. červenec
26. březen
26. duben
26. květen
26. leden
26. srpen
27. červen
27. červenec
27. březen
27. duben
27. květen
27. srpen
28. červen
28. červenec
28. říjen
28. duben
28. květen
28. leden
28. listopad
28. prosinec
28. srpen
28. září
29. červenec
29. březen
29. duben
29. leden
29. srpen
29. září
3. červenec
3. březen
3. duben
3. květen
3. pěší pluk (Habsburská monarchie)
3. srpen
3. září
30. červen
30. červenec
30. březen
30. duben
30. květen
30. listopad
30. srpen
30. září
31. červenec
31. říjen
31. srpen
35. pěší pluk
4. únor
4. červen
4. červenec
4. březen
4. duben
4. květen
4. srpen
4. století
4. září
484 př. n. l.
5. únor
5. červenec
5. říjen
5. duben
5. srpen
5. září
6. červenec
6. duben
6. květen
6. listopad
6. srpen
7. únor
7. červenec
7. říjen
7. březen
7. duben
7. leden
7. srpen
7. září
70
748
8. únor
8. červenec
8. duben
8. květen
8. srpen
8. září
814
9. únor
9. červenec
9. říjen
9. březen
9. duben
9. květen
9. leden
9. listopad
9. srpen
9. září
972
988
Aš-Šabáb
Abatyše
Adam Benedikt Bavorovský
Adam Rodriguez
Adaptace na globální oteplování
Adolf Šimperský
Adolf Procházka
Adriaen van de Velde
Aerosol
Albánie
Albedo
Albrecht Fridrich Rakousko-Těšínský
Aleš Pikl
Aleš Svoboda (anglista)
Alexander Roslin
Alexandr Abaza
Alexandr I. Jagellonský
Alexandr Něvský
Alois Pravoslav Trojan
Amanda Gormanová
Ambroise Thomas
Americká válka za nezávislost
Amharsko
Andronikos IV.
Anglické království
Anna Stuartovna
Antarktida
Antonín Hardt
Antonio Barberini
Arad (Rumunsko)
Arcivévoda
Arcivévoda Ferdinand
Argentina
Argentinská invaze na Falklandy
Aristokrat
Arktida
Armádní sbor
Arménie
Arnošt Habsburský
Arnošt Okáč
Atlantská poledníková převratná cirkulace
Atmosféra Země
Atomové bombardování Hirošimy a Nagasaki
Atribuce probíhající klimatické změny
August Heinrich Hoffmann von Fallersleben
Automobilka
Autoritní kontrola
Aztécká říše
Bádensko-Württembersko
Bělení korálů
Bělorusko
Břežany (okres Znojmo)
Březen
Barbara Žofie Braniborská
Barokní architektura
Bazilika Svatého hrobu
Bazilika svatého Pavla za hradbami
Belgie
Berlín
Berlínská blokáda
Berlínská stěna
Berlínská zeď
Berlin Ostbahnhof
Berlin Wall
Beroun
Bertha Benzová
Beton
Bioenergie
Bitva na Něvě
Bitva u Castiglione
Bitva u Dolních Věstonic
Bitva u Grunwaldu
Bitva u Partizánské Ľupči
Bitva u Petrovaradína
Bitva u Wittstocku
Boček z Poděbrad
Body zvratu klimatického systému
Boeing B-29 Superfortress
Bohumír Kapoun ze Svojkova
Boleslav I.
Boleslav II.
Boris Hybner
Borys Antonenko-Davydovyč
Braniborská brána
Bratislava
Brno
Brusel
Budapešť
Burkina Faso
Císařská armáda (habsburská)
Císařský pěší pluk č. 28 (1769)
Cement
Chaluhy
Chauncey Delos Beadle
Cheb
Checkpoint Charlie
Chicago
Chile
Chlévský hnůj
Chorvatsko
Christianizace
Christian Knorr von Rosenroth
Chrudim
Cieszyn
Cilli
Cisterciáni
Cithara sanctorum
Citlivost klimatu
Clerfayt
CN Tower
Commons:Featured pictures/cs
Conquista
Conrad Aiken
Conrad Schumann
Covid-19
Cremona
Cyril Zapletal
Dělení Polska
Dělostřelectvo
Důlní neštěstí Copiapó 2010
Daimjó
Dalibor z Kozojed
Daniel Alexius z Květné
Daniel Speer
Daniel Stach
David Ferrer
Dengue
Dentista
Deodoro da Fonseca
Dezertifikace
De Ligne
Diecéze míšeňská
DIE ZEIT
Dionýz Štúr
Dioskúrové
Divize (vojenství)
Dlouhá turecká válka
Dobývání Aztécké říše
Doba meziledová
Dolar
Dolní Rakousy
Domažlice
Domenico Passignano
Dopady globálního oteplování
Doprava
Dragoun
Drahomíra Pithartová
Druhá světová válka
Duben
Dukla
Dusty Hill
East Side Gallery
Eduard Lederer
Eduard Orel
Egon Krenz
Egypt
Egyptské hieroglyfy
Ekonomické důsledky klimatických změn
Ekonomie globálního oteplování
Ekosystém
Elektřina
Elektromobil
Eliška Junková
El Niño – Jižní oscilace
Emilie Bednářová
Enže
Encyklopedie
Energetická účinnost
Environmentální migrace
Erich Honecker
Erich Mielke
Erika
Etiopie
Eutrofizace
Evžen Savojský
Evangelická církev
Evropa
Ewald Hering
Extrémy počasí
Fat Man
Ferdinand Bonaventura z Harrachu
Ferdinand II. Štýrský
Ferdinand III. Habsburský
Ferdinand III. Kastilský
Ferdinand IV. Habsburský
Ferdinand Maria Bavorský
Ferdinand z Ditrichštejna
Filip IV. Španělský
Film
Filozofická fakulta Jihočeské univerzity
Ford model A (1903)
Ford Motor Company
Forest Whitaker
Fosilní palivo
Francesco Maria Grimaldi
Francie
Francouzská národní knihovna
Francouzské království
Francouzsko-španělská válka
František Bernard Vaněk
František Buttula
František Harant
František Hošek
František Hochmann
František Jiří Mach
František Josef Kinský
František Minařík
František Pospíšil
František Svoboda (fotbalista)
František Taufer
František Vitásek (kněz)
František Vrbka
František z Ditrichštejna
Franz Anton Hillebrandt
Freiburg im Breisgau
Freon
Fytoplankton
Görlitz
Günter Schabowski
Gęsiówka
Gemeinsame Normdatei
Gent
Geoinženýrství
Georg Caspar Wecker
Giacomo Casanova
Giacomo Tritto
Gilbert du Motier, markýz de La Fayette
Globální ochlazování
Globální oteplování
Globální stmívání
Go-Momozono
Golfský proud
Google
Google+
Gorbačov
Gorice a Gradiška
Gotická architektura
Grónský ledovec
Grónsko
Grand Prix Německa
Gregoriánský kalendář
Gustave Lanson
Guy de Maupassant
Győr
Habsburská monarchie
Hans Christian Andersen
Harvardova univerzita
Hedvika Eleonora Holštýnsko-Gottorpská
Hegemonie
Herbert George Wells
Hernán Cortés
Hlavní strana
Hliník
Hnojivo
Hohenlohe
Horní Lužice
Horní Rakousy
Hospodářské zvíře
Hospodářský růst
Hovězí maso
Hradec Králové
Hugo Salus
Hulán
Husar
Hynek Albrecht
Ich bin ein Berliner
Igor Vsevoložskij
IHned.cz
Ilja Repin
Incident v Tonkinském zálivu
Indie
Infekční onemocnění
Infračervené záření
Innsbruck
Innviertel
Instrumentální záznamy teplot
International Standard Book Number
International Standard Serial Number
Internet Archive
Italská tažení francouzských revolučních válek
Italské království
Ivar Aasen
Jánoš Korvín
Ján Burius
Jaan Kaplinski
Jaderná energie
Jakub Antonín Zemek
Jaltská dohoda
James Hansen
Jana Andresíková
Jana Plodková
Jan Karel Hraše
Jan Karel Liebich
Jan Vanýsek
Japonsko
Jaromír Hořejš
Jaroslav Arnošt Trpák
Jaroslav Drobný (tenista)
Jaroslav Kladenský z Kladna
Jaroslav Volek
Jean-Baptiste Dumas
Jeruzalém
Jiří Adamíra
Jiří Dánský
Jiří Kovařík (historik)
Jiří Malenovský
Jiří Pavlov
Jiří z Poděbrad
Jiřina Hanušová
Jižní polokoule
Jihlava
Jihovýchodní Asie
Jindřiška Adéla Marie Savojská
Jindřiška Klímová
Jindřich
Jindřich Eckert
Jindřich Geisler
Jindřich I. Anglický
Jindřich IV.
Jindřich Ladislav Barvíř
Jindřich Mahelka
Jindřich Veselý
Jindřich Wankel
Jocelyn Bellová Burnellová
Johann Friedrich Struensee
Johann Joseph Würth
Johann Wilhelm Ludwig Gleim
John Fitzgerald Kennedy
Josef Šnejdárek
Josef Fischer (filosof)
Josef Hrnčíř
Josef Jaromír Štětka
Josef Kalousek
Josef Kovalčuk
Josef Obeth
Josef Patzel
Joseph Merrick
Judenburg
Jules Mazarin
Křesťanství
Křišťan
Kanada
Kancionál
Kapitulace u Világoše
Karel Škorpil
Karel Babánek
Karel I. Stuart
Karel Jiráček
Karel Nepraš
Karel Odstrčil
Karel starší ze Žerotína
Karel Veliký
Karel X. Gustav
Karola Vasa-Holstein-Gottorpská
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození 5. srpna
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kathrin Zettelová
Kaunitz
KDU-ČSL
Keelingova křivka
Khevenhüller
Klášter
Klimatická bezpečnost
Klimatická krize
Klimatická spravedlnost
Klimatická stagnace
Klimatické změny
Klimatický model
Klimatický systém
Kluž
Kníže
Knin
Košice
Koks
Kolín
Koloběh uhlíku
Komunismus
Kondenzační jádro
Konflikt v Tigraji 2020
Kongresové centrum Praha
Kopaničářství
Korál
Korálový útes
Korunní země
Korutany
Kosmodrom Bajkonur
Kostel svatého Petra a Pavla (Görlitz)
Kouřim
Kraňské vévodství
Kremže
Kristýna I. Švédská
Kristián
Kroměříž
Kryštof z Gendorfu
Kryscina Cimanouská
Kukuřice
Kunhuta ze Šternberka
Kurt Biedenkopf
Kutná Hora
Květen
Kyjev
Kyjevská Rus
Kyrysník
Kyslík
Lalibela
Landstreitkräfte
Latina
Laura Mancini
Ledový příkrov
Leoben
Leonardo Leo
Leonid Iljič Brežněv
Leon Max Lederman
Leopold Chalupa
Leopold I.
Les
Lesní požár
Letní olympijské hry 2020
Levoča
Libéral Bruant
Library of Congress Control Number
Linec
Linford Christie
Lipník nad Bečvou
Litoměřice
Litomyšl
Lombardie
Los Angeles
Lužice
Lužická Nisa
Lublaň
Ludvík Kolek
Ludvík XIII.
Ludvík XVI.
Ludvík XVIII.
Ludwig von Benedek
Ludwig Wokurek
Luisa Oranžsko-Nasavská
Luteránství
Lvov
Lyon
Mírný pás
Mühlviertel
Městské okresy v Německu
Maďarská revoluce 1848–1849
Malárie
Malá doba ledová
Maledivy
Mannheim
Mantova
Maršál
Maria Sibylla Merianová
Marie Antonie Habsburská
Marie Dostalová
Marie Medicejská
Marie Terezie
Marie Waltrová
Marilyn Monroe
Markéta Habsburská (1651–1673)
Markýz
Mars 6
Martin Antonín Lublinský
Mart Stam
Marvin Gaye
Masakry ve varšavské čtvrti Wola
Masamune Date
Massachusetts
Matyáš Korvín
Maurice Papon
Maxmilián II. Emanuel
Maxmilián II. Habsburský
Mayové
Melchiorre Cafà
Methan
Metro (deník)
Mezivládní panel pro změnu klimatu
Michail I. Fjodorovič
Michal Pavlata (herec)
Michal Sendivoj ze Skorska
Milán
Milankovičovy cykly
Milavče
Miloš Navrátil (muzikolog)
Miloslav Stehlík
Miroslav Štěpán
Miroslav Jindra
Miroslav Liberda
Mistrovství světa ve fotbale 2018
Mlži
Mladá Boleslav
Mořské ptactvo
Mořský led
Mořský proud
Mokřad
Mons
Monzun
Morava
Moravské markrabství
Moskva
Most
Murad IV.
Muslimové
Náhorně-karabašská republika
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní garda (Francie)
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Nürburgring
Němčina
Německá demokratická republika
Německo
Německo-polská státní hranice
Nadace Wikimedia
Nadmořská výška
Nagasaki
Namur
Napoleonovo tažení do Egypta a Sýrie
Napoleonské války
Napoleon Bonaparte
Natálie Kubištová
National Archives and Records Administration
Naum Gabo
Neil Armstrong
Nelson Mandela
Neugebauer
New York
Nicolas Boileau
Nicolas Malebranche
Niels Henrik Abel
Nikita Sergejevič Chruščov
Nikolaj Gavrilovič Spafarij
Nizozemská revoluce
Nizozemsko
Norsko
Nové Město na Moravě
Nový Bydžov
Nový Jičín
Nova Gorica
Novgorod
Novorossijsk
Oběžná dráha
Oblak
Obnovitelná energie
Ocel
Odlesňování
Odpadní voda
Okupační zóny Německa
Okyselování oceánů
Olomouc
Olympijské hry
Operace Bouře
Operace Bronse
Operace Pierce Arrow
Oradea
Organizace spojených národů
Organizace ukrajinských nacionalistů
Osijek
Osmanská říše
Osmansko-habsburské války
Osmdesátiletá válka
Ostřihom
Ostnatý drát
Oudenaarde
Oxford University Press
Oxid dusný
Oxid siřičitý
Oxid uhličitý
Ozbrojené síly Turecka
Ozon
Pád Berlínské zdi
Pád Konstantinopole
Pěchota
Přívalový déšť
Předměstí
Přemyšl
Přemysl Otakar II.
Přerov
Přimda (hrad)
Pšenice
Paříž
Pařížská dohoda
Pagekon obří
Palais du Luxembourg
Paleocenní–eocenní teplotní maximum
Palestina
Palmový olej
Památková rezervace
Památník Berlín-Hohenschönhausen
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Panoráma
Papež
Parní stroj
Patrick Ewing
Pavel Krbálek
Pavel Vízner
Pellegrini
Pequotská válka
Permafrost
Petra Faltýnová
Petr Štěpánek (pedagog)
Petr Lom
Petr Nováček
Petr Prouza
Petr Urbánek (básník)
Pevnina
Pforzheim
Piero Sraffa
Pierre-Esprit Radisson
Pierre Zaccone
Pietro Antonio Cesti
Pivovar
Ploutvonožci
Pluk
Plzeň
Počasí
Pošta
Požáry
Požáry v Austrálii (2019–2020)
Poddanství
Podvýživa
Pohoří
Pokus o vojenský převrat v Turecku 2016
Polární zesílení
Polština
Polní maršál
Polní myslivec
Polní zbrojmistr
Polské království
Polsko
Polsko-litevská unie (1569–1795)
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Německo
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Rakousko
Portál:Sport
Portál:Válka
Port Stanley
Posádka
Postupimské náměstí
Potenciál globálního oteplování
Poušť
Povodeň
Průjem
Průmysl
Průmyslová revoluce
Praha
Prapor (jednotka)
Prapor Zośka
Prešov
Prevét
Program OSN pro životní prostředí
Propad uhlíku
Prostějov
Proxy data
Pruské Slezsko
Prusko
Prusko-rakouská válka
První křížová výprava
První světová válka
Q5086#identifiers
Q5086#identifiers|Editovat na Wikidatech
Rámcová úmluva OSN o změně klimatu
Rýže
Radiační působení
Rafail Levickij
Raimund Montecuccoli
Rakouské arcivévodství
Rakouské císařství
Rakouské Slezsko
Rakouské vévodství
Rakousko
Rakousko-uherská armáda
Rakousko-uherské vyrovnání
Rakousko-Uhersko
Rakovník
Referendum
Rembrandt
Renesanční architektura
Republika Srbská Krajina
Robotní patent (1775)
Rok
Roman Pokorný
Ronald Reagan
Ropa
Ropná skvrna
Rosetta
Rosettská deska
Rozdělení Berlína
Rozvojová země
Rudolf Štrubl
Rudolf Bergman
Rudolf I. Habsburský
Rudolf z Thunu
Ruské carství
Rusko
Sémiotika
Sírany
Sója (rod)
Safíovci
Safí I.
Sahara
Sakrální stavba
Sambir
Sankt Pölten
Sanok
Santorio Santorio
Sapér
SARS-CoV-2
Sasko
Scénáře socioekonomického vývoje
Scénáře socioekonomického vývoje#SSP1: Udržitelný vývoj (zelená cesta)
Scénáře socioekonomického vývoje#SSP3: Regionální rivalita (kamenitá cesta)
Scénáře socioekonomického vývoje#SSP5: Rozvoj založený na fosilních palivech (cesta po dálnici)
Schutzstaffel
Sedmihradsko
Segedín
Sekule
Senát Spojených států amerických
Sergej Adamovič Kovaljov
Severní Amerika
Severní polokoule
Seznam římských králů
Seznam olomouckých biskupů a arcibiskupů
Seznam pěších pluků císařsko-habsburské armády
Seznam světového dědictví v Africe#Etiopie
Skládka
Skleníkové plyny
Skleníkový efekt
Slaný
Slezská kuchyně
Slezsko
Slovo roku
Sluneční aktivita
Sluneční energie
Sluneční zářivost
Sníh
Socha Svobody
Sociální nerovnost
Solární panel
Songgotu
Sopečná erupce
Soubor:09 September - Percent of global area at temperature records - Global warming - NOAA cs.svg
Soubor:20210331 Global tree cover loss - World Resources Institute.svg
Soubor:Adamrodriguez05.JPG
Soubor:Battaillon – Parade-Ordnung 1749.png
Soubor:Battaillon – Schlacht-Ordnung 1749.png
Soubor:Berlin-wall-map en.svg
Soubor:Berlinermauer.jpg
Soubor:Berliner Mauer.jpg
Soubor:BerlinWall01b.jpg
Soubor:Berlin Wall (13-8-2006).jpg
Soubor:Berlin Wall 1961-11-20.jpg
Soubor:Berlin Wall death strip, 1977.jpg
Soubor:Berlin wall street sign crossed on bicycle 2011.jpg
Soubor:Berlin Wall victims monument.jpg
Soubor:Bleachedcoral.jpg
Soubor:BrandenburgerTorDezember1989.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 173-1321, Berlin, Mauerbau.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-1990-0325-012, Berlin, East Side Gallery.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-87605-0002, Berlin, Mauerbau, US-Soldaten, Volkspolizisten.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-88574-0004, Berlin, Mauerbau, Bauarbeiten.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild B 145 Bild-P061246.jpg
Soubor:Change in Average Temperature With Fahrenheit.svg
Soubor:CO2 Emissions by Source Since 1880.svg
Soubor:Daniel Stach (2016).jpg
Soubor:David Ferrer - Roland-Garros 2013 - 014.jpg
Soubor:Di05.jpg
Soubor:East German Guard - Flickr - The Central Intelligence Agency (cropped).jpg
Soubor:Endangered arctic - starving polar bear edit.jpg
Soubor:Fenster-des-Gedenkens-Berlin.jpg
Soubor:Ferdinand Maria of Bavaria.jpg
Soubor:Forest Whitaker.jpg
Soubor:František Pospíšil 2015.JPG
Soubor:GDMaupassant.jpg
Soubor:Globalni emise sklenikovych plynu a moznosti jejich snizeni CS.svg
Soubor:Globalni toky energie cs.svg
Soubor:Global Energy Consumption-cs.svg
Soubor:Greenhouse Gas Emissions by Economic Sector-cs.svg
Soubor:Greenhouse gas emission scenarios 01-cs.svg
Soubor:Guy de Maupassant fotograferad av Félix Nadar 1888.jpg
Soubor:Ilya Repin (1909).jpg
Soubor:Jana Plodková 2015.JPG
Soubor:Kaiserliches Kürassierregiment K 2 1734 Gudenushandschrift.jpg
Soubor:Karel starší ze Žerotína.png
Soubor:Kathrin Zettel.jpg
Soubor:Kennedy in Berlin.jpg
Soubor:Lambiel at the 2010 European Championships.jpg
Soubor:Launch of IYA 2009, Paris - Grygar, Bell Burnell cropped.jpg
Soubor:Lederer Eduard (1859-1944).jpg
Soubor:Leon M. Lederman.jpg
Soubor:Linford Christie 2009.png
Soubor:Mapa-zmeny-teploty.svg
Soubor:Marvin Gaye (1965).png
Soubor:Mauerrest an der Niederkirchnerstraße 2009.JPG
Soubor:Mauna Loa CO2 monthly mean concentrationCS.svg
Soubor:Mountain Pine Beetle damage in the Fraser Experimental Forest 2007.jpg
Soubor:Nagasakibomb.jpg
Soubor:National Park Service Thawing permafrost (27759123542).jpg
Soubor:Neil Armstrong pose.jpg
Soubor:NORTH POLE Ice (19626661335).jpg
Soubor:Orroral Valley Fire viewed from Tuggeranong January 2020.jpg
Soubor:Patrick Ewing Magic cropped.jpg
Soubor:Physical Drivers of climate change-cs.svg
Soubor:Projected Change in Temperatures-cs.svg
Soubor:Rembrandt Harmensz. van Rijn 141.jpg
Soubor:Sea level history and projections-cs.svg
Soubor:Soil moisture and climate change-cs.svg
Soubor:Structure of Berlin Wall-info-de.svg
Soubor:Svět knihy 2009 - Boris Hybner.jpg
Soubor:Teddy Sheringham 2012.jpg
Soubor:Thilafushi1.jpg
Soubor:Vývoj koncentrace CO2 v atmosféře.svg
Soubor:Vývoj průměrné světové teplotní anomálie.svg
Soubor:Vitus Bering.jpg
Soubor:West and East Berlin.svg
Soubor:Woodbridge Wimbledon 2004.jpg
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7185-172-8
Speciální:Zdroje knih/9788090274556
Spojené státy americké
Spréva
Srážka vlaků u Milavčí
Srážky
Srpen
Státní hranice
Stéphane Lambiel
Střední Evropa
Středověké klimatické optimum
Staré Brno
Status quo
Stratosféra
Stryj
Studená válka
Subsaharská Afrika
Subtropický pás
Sucho
Světová banka
Světová zdravotnická organizace
Světskost
Svatá říše římská
Svijonožci
Sydney Camm
Těšín
Těžba uhlí
Třicetiletá válka
Tamuz
Tarnów
Teddy Sheringham
Tenis
Tenochtitlán
Teorie černé labutě
Tepelná kapacita
Tepelné čerpadlo
Teresa Pola
Ternopil
Terry Cooper
The Guardian
Thilafushi
Thurn
Tigrajská lidově osvobozenecká fronta
Titus
Tobiáš Jan Becker
Todd Woodbridge
Tokio
Toky uhlíku
Tomáš Hoskovec
Tomáš Koutný
Tony Esposito (lední hokejista)
Toronto
Tramvaj
Tropická cyklóna
Tropické cyklóny a změna klimatu
Tropický pás
Troposféra
Tung Čchi-čchang
Tuvalu
Tyrolské hrabství
Užhorod
Udržitelná doprava
Udržitelná energie
Uherské Hradiště
Uherské království
Uhersko
Uhlí
Uhlíková neutralita
Uhlíkový rozpočet
Ukončování využívání fosilních paliv
UNESCO
Univerzitní systém dokumentace
Urban VIII.
Václav Fiala (ilustrátor)
Václav Havel
Václav Kotrba
Václav Vojtěch Červenka z Věžňova
Válka
Válka o Falklandy
Válka o polské následnictví
Válka ve Vietnamu
Vídeň
Vídeňská operace
Vídeňský les
Vídeňský mír
Východní Asie
Východní blok
Východní Evropa
Východní Germáni
Vědecký konsenzus o změně klimatu
Věra Beranová
Větrná energie
Vakcína proti covidu-19
Varšavská smlouva
Varšavské povstání
Variabilita klimatu
Veřejná doprava
Vegetace
Velké okresní město
Velký bariérový útes
Vesmír
Viktor Hájek
Vilém Aetheling
Vilém Kropp
Vincenzo Legrenzio Ciampi
Virtual International Authority File
Vital Šyšov
Vitus Bering
Vladimír Černík
Vladimír Šlechta
Vladimír Špidla
Vladimír I.
Vladimír Novák (voják)
Vladimír Vavřínek
Vladislav II. Jagello
Vladislav II. Jagellonský
Vladislav IV. Vasa
Vlastimil Letošník
Vlhkost vzduchu
Vliv globálního oteplování na člověka
Vlna veder
Vodní energie
Vodní pára
Vojtěch Kryšpín (pedagog)
Volkspolizei
Vrchlabí
Vymírání
Vypařování
Vytápění
Vzestup hladiny oceánů
Walter Ulbricht
Wieselburg
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2021
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2021
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/srpen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2021
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Holman Hunt
Willi Stoph
Woodrow Wilson
WorldCat
Yucatánský poloostrov
Září
Západní Antarktida
Západní Berlín
Západní blok
Západní Německo
Západní Slované
Zatmění Slunce
Zdeněk Novák (generál)
Zeměbrana
Zemědělství
Země Koruny české
Zemní plyn
Zemský okres Zhořelec
Zgorzelec
Zmírňování změny klimatu
Znečištění ovzduší
Znečištění vody
Znojmo
Zpětná vazba
Zpětné vazby klimatických změn
Zpravodajská služba




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk