Kosmova kronika česká - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Kosmova kronika česká
Chronica Boemorum

Kosm(as)ova kronika alebo Kosm(as)ova kronika česká (lat. orig. Chronica Boemorum, v presnom preklade Kronika Čechov) je najstaršia česká kronika týkajúca sa dejín Čechov. Pôvodný text bol napísaný po latinsky a jeho autorom bol Kosmas, dekan pražskej svätovítskej kapituly.

Obsah kroniky

Kronika je rozdelená do troch kníh; začína stavbou Babylonskej veže a vznikom Čechov a chronologicky postupuje až do Kosmasovej súčasnosti.

  • Prvá kniha je faktograficky vágna a nepresná, napriek tomu je z ideologického hľadiska zásadná, pretože ponúka informácie o počiatkoch budovania Českého kniežatstva. Končí smrťou kniežaťa Jaromíra v roku 1035 a obsahuje tak aj prijatie kresťanstva za kniežaťa Bořivoja, stručné správy zo života sv. Václava a sv. Vojtecha, a najmä z obdobia vlády Boleslava II.

Opis udalostí týkajúcich sa Slovenska

Roku od narození Páně 894

Bořivoj, první křesťanský kníže svaté víry, přijal křest.Téhož roku moravský král Svatopluk, jak se všeobecně vypravuje, zmizel uprostřed svého vojska a nikde se již neobjevil. Pravda však je, že když přišel sám k sobě, uznal, že zapomněl na prokázaná dobrodiní a nespravedlivě pozdvihl zbraně proti svému pánu, císaři Arnulfovi, jehož synu byl kmotrem a jenž mu podrobil nejen Čechy, ale i jiné země odtud až k Odře a odtamtud do Uher a k řece Hronu. Zmocnila se jej lítost, a tak za půlnočního temna a nikým nepozorován vsedl na koně. Projel svým táborem a uchýlil se na jedno místo na stráni hory Zobor, kde kdysi s jeho podporou a pomocí vystavěli tři poustevníci ve velikém a nepřístupném lese kostel. Když tam dojel, na skrytém místě v tomto lese zabil koně a svůj meč zahrabal do země. Na úsvitu přišel k poustevníkům, aniž poznali, kdo je. Byl i po mnišsku oholen a oblečen v poustevnické roucho. A pokud žil, nedal se nikým poznat, a teprve když již poznal, že se blíží smrt, zjevil mnichům, kdo je, a potom hned zemřel. Království po něm drželi krátký čas jeho synové,121 ale méně šťastně. Neboť jednak bylo od Uhrů rozchváceno, jednak od východních Němců a Poláků až do základů nepřátelsky zpustošeno.

– '[1]:50
Roku od narození Páně 996

Když slavný Kristův praporečník, biskup Vojtěch, ulovil sítěmi víry Panonii (pozn. Uhorsko) a s ní i Polsko, nakonec, rozsévaje slovo Boží v Prusích, tento vezdejší život pro Krista šťastně zaměnil za mučednickou smrt v pátek dne 23. dubna.

– '[1]:66
Roku od narození Páně 1030

Toho roku kníže Břetislav způsobil Uhrům velkou porážku a poplenil jejich zemi až k hradu Ostřihomi.

– '[1]:81
Roku od narození Páně 1109

Když uhodil veliký mráz a všechny vody silně zamrzly, kníže Svatopluk, jemuž se již zahojila rána ve vyraženém oku, bez prodlení opět sebral vojsko. Tři dny a tři noci bez přerušení spěchal a dne 14. února vpadl do Uher. A aniž tam kdo co tušil, přitrhl znenadání s vojskem k hradu Nitře a byl by do něho vpadl, kdyby posádka, jež tam stále je na stráži, nezavřela bránu. Vyplenili tedy a vypálili podhradí, a když se vraceli, potkali zástupy četných uprchlíků, kteří na vozech a na koních prchali do řečeného hradu. Sebrali je všechny jako snopy na polích, zapálili jejich vsi, zpustošili celou tu krajinu a s obrovskou kořistí na dobytku i ostatních statcích se radostně vrátili do svých domovů.

– '[1]:168

Najvýznamnejšie rukopisy Kosmasovej kroniky

Pôvodný rukopis Kosmasovej kroniky sa nedochoval a dnes je známych celkom 15 rukopisov.

  • Lipský rukopis (koniec 12. stor.) – bol dlho najstarším rukopisom; stratil sa počas 2. svetovej vojny a dnes je považovaný za zničený
  • Budyšínsky rukopis (prelom 12. a 13. stor.) – je uložený v Národnom múzeu v Prahe
  • Drážďanský rukopis
  • Štrasburský rukopis (dnes zničený)
  • Viedenský rukopis

Pokračovatelia Kosmovi a další vplyv kroniky

Kosmova kronika sa stala známou čoskoro po svojm vzniku, bola často opisovaná a stala sa predlohou pre dalšie pokusy spracovať české dejiny po roku 1125. Týmto kronikárom, ktorí na Kosmovu kroniku nadviazali, sa hovorí pokračovatelia Kosmovi a patrí sem Kanovník vyšehradský, Mnich sázavský alebo Vincentius a Jarloch. Kroniku ak svoj zdroj popri tom používala väčšina neskorších českých stredovekých kronikárov (výrazne např. Dalimil, Přibík Pulkava z Radenína) alebo i Václava Hájek z Libočan.

Referencie

  1. a b c d KOSMAS. Kronika Čechů. Preklad Karel Hrdina, Marie Bláhová, Magdalena Moravová. 8. vyd. Praha : Argo. 285 s. Predhovor napísal Martin Wihoda, dostupné online. ISBN 978-80-257-0465-3.

Ďalšia literatúra

Zdroj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Kosmova kronika česká





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk