A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bitka pri Slavkove | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť Napoleonských vojen | |||||||
Napoleon počas bitky pri Slavkove | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Francúzsko | Rakúsko Rusko | ||||||
Velitelia | |||||||
Napoleon Bonaparte | M.I. Kutuzov Alexander I. František I. (II.) | ||||||
Sila | |||||||
65 000 – 75 000 mužov | 73 000 – 85 000 mužov | ||||||
Straty | |||||||
1305 mŕtvych 6940 ranených 573 zajatých 1 stratená zástava |
15 000 mŕtvych alebo ranených 12 000 zajatých 180 stratených diel 50 stratených zástav |
Bitky Trojkoalície |
---|
Wertingen – Haslach-Jungingen – Elchingen – Ulm – Trafalgar – Caldiero – Amstetten – Dürenstein – Schöngrabern – Slavkov |
Bitka pri Slavkove alebo bitka troch cisárov sa odohrala 2. decembra 1805 blízko Slavkova u Brna (po nemecky Austerlitz), v ktorej stáli proti sebe francúzsky cisár Napoleon Bonaparte a ruský cár Alexander I. spolu s rímskonemeckým cisárom Františkom I. Bitku vyhral Napoleon, ktorý ju až do konca svojho života považoval za svoje najväčšie víťazstvo.
Toto víťazstvo viedlo k podpísaniu tzv. Bratislavského mieru a zrušeniu rímskonemeckej ríše.
Predohra bitky
V roku 1804 sa Napoleon korunoval za cisára. V Európe mal však mnoho nepriateľov. Vojská proti Napoleonovi chystali Rakúšania a Rusi. Prusov si cisár kúpil za Hannoversko. Napoleona ohrozoval aj arcivojvoda Karol so silami v Taliansku. Spočiatku Napoleon sústredil svoje vojsko o sile asi 200 000 mužov v Boulogne, kde sa pripravoval na vpád do Anglicka. Celých 6 mesiacov využil pre každodenný výcvik. Po Napoleonovom rozhodnutí zaútočiť na východ hnal svojich vojakov rýchlosťou až 40 kilometrov denne, a tak už za 3 týždne bola jeho armáda v Nemecku. Následne prekročila rakúske hranice. Zvíťazil v bitke pri Ulme a vstúpil do Viedne. Zápas medzi tromi cisármi sa mal odohrať pri českom Slavkove.
Vojská, velitelia, rozostavenie vojsk
Spojenci mali k dispozícii asi 85 tisíc vojakov, kým Napoleon iba 67 tisíc. Spojenci obsadili Pracký kopec (pri obci Prace nemecky: Pratzen, v súčasnosti je na ňom Mohyla mieru), lebo očakávali, že z kopca sa bude lepšie útočiť. (Pracký kopec je s výškou 324 m n. m. najvyššou kótou tamojšieho Prackého návršia). Na kopci rozmiestnili aj 250 diel. Na pravom krídle kopca ostal generál Bagration a v zálohe vyčkávali cárske gardové jednotky. Napoleon rozmiestnil svoje delostrelectvo na výšinách Santon a Žuráň. Hlavné francúzske sily boli za riekou, ukryté hmlou.
Bitka
Bitka sa začala tým, že sa o 7. hodine ráno ľavé krídlo a stred zostavy spojencov (2/3 mužstva) vydali v štyroch kolónach z Prackého kopca na slabšie Francúzske pravé krídlo k obci Telnice. Hlavné francúzske sily vyčkávali. O 9. hodine sa celý francúzsky stred pod velením maršala Soulta pohol proti tej časti zostavy spojencov, ktorá ostala na Prackom kopci. Ľavé krídlo spojencov sa tak muselo znovu otočiť a podniknúť protiútok na kopec, nad ktorým pomaly získavali kontrolu francúzske oddiely. Ale bolo už neskoro. Stred Francúzov sa stáčal ku rybníku a pomaly obkľučoval spojencov. Ťažké boje boli aj na ľavom spojeneckom krídle, kde Bagrationove jednotky utrpeli porážku. Francúzsky útok na Pratcký kopec bol úspešný, zmocnili sa mnohých diel a vytlačili nepriateľa k obciam Sokolnice a Telnice. Kde chaos v ustupujúcom spojeneckom vojsku dovŕšil úspešný útok vojsk maršala Davouta.[1][2]
Výsledok
Bitka sa skončila veľkým víťazstvom Francúzov. V bitke Napoleon stratil asi 7 000 vojakov, jeho nepriatelia prišli o 27 000 vojakov, čím stratili 37% svojej bojovej sily. Francúzsko a Rakúsko podpísalo v Pressburgu (Bratislave) 26. decembra 1805 (24 dní po bitke) mierovú dohodu, stratilo mnohé územia a muselo navyše platiť reparácie. Rímskonemecká ríša fakticky prestala existovať. Nemecké krajiny boli rozdelené medzi Francúzsko a Rusko. Vojna medzi týmito dvoma krajinami sa začala v roku 1806 a skončila až v roku 1815. Ruské vojsko sa stiahlo späť na svoje územie.
Napoleon bol svojím skvelým víťazstvom veľmi potešený. Verejne vzdal vďaku svojim vojakom. A začal rozdávať vysoké odmeny. 2 milióny frankov dal vyšším veliteľom a po 200 frankov každému vojakovi. Pre vdovy po padlých vojakoch zabezpečil vysoké dôchodky. Údajne tiež adoptoval osirotené deti, ktorým dovolil k ich pôvodnému krstnému menu pridať i meno Napoleon.
Referencie
- ↑ ŽIAROVSKÝ, Andrej. História / Napoleonov prešporský mier . www.postoj.sk, . Dostupné online.
- ↑ ŽIAROVSKÝ, Andrej. Obrázok Wikipedia Situácia na bojišti kolem 9.00 hod, upravil Andrej Žiarovský (ozaj vylepšené so slovenskou legendou). . . Dostupné online.
Literatúra
- VYSKOČIL, Aleš. bitva u Slavkova. In: Akademická encyklopedie českých dějin. Ed. Jaroslav Pánek. Zväzok 1 A – C. Praha : Historický ústav AV ČR, 2009. 384 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7286-147-7. S. 226 – 227.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk