Bacúch
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Brezno
Región	Horehronie
Nadmorská výška	605 m n. m.
Súradnice	48°51′26″S 19°48′27″V / 48,857222°S 19,807500°V / 48.857222; 19.807500
Rozloha	38,19 km² (3 819 ha) [1]
Obyvateľstvo	902 (31. 12. 2021) [2]
Hustota	23,62 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1274[3]/1563[4]
Starosta	Michal Chovanec[5] (nezávislý)
PSČ	976 64 (pošta Beňuš)
ŠÚJ	508446
EČV (do 2022)	BR
Tel. predvoľba	+421-48
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Hlavná 279 Bacúch 976 64  Beňuš
E-mailová adresa	obecnyurad@bacuch.sk
Telefón	618 83 01
Fax	618 83 83
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Bacúch
Webová stránka: Bacuch.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Bacúch je obec na Slovensku v okrese Brezno.

Polohopis

Obec Bacúch sa nachádza v severnej časti Banskobystrického kraja, v okrese Brezno. Katastrálne územie obce Bacúch spadá do geomorfologického celku Horehronské podolie. Sever územia obce patrí do geomorfologického celku Nízke Tatry a južná časť oddelená riekou Hron je súčasťou Veporských vrchov. Bacúch na východe susedí s obcou Polomka a na západe s obcou Beňuš. Najsevernejším bodom je vrch Jánov Grúň (1 393 m n. m.) a najjužnejšou časťou je územie medzi vrchmi Blato (1 195 m n. m.) a Lešník (1 312 m n. m.). Najvyšším bodom je vrch Končisté (1 474 m n. m.) v severnej časti územia. Samotná obec sa nachádza vo výške v rozmedzí 590 – 630 m n. m.

Dejiny

Existenciu Bacúcha ako najstaršej dediny na Horehroní možno dokázať archeologicky aj písomne už od 13. storočia. Prvá písomná zmienka o území Bacúcha je v listine z roku 1274 ktorá zaručovala Bogomírovi z Liptovského rodu ryžovať zlato v tejto oblasti. Oblasť spomínali ako silva Wazuch čo v preklade znamená les Bacúch. Vďaka tejto výsade na tomto území vznikla osada Wazych, ktorá však mala charakter sezónneho osídlenia. Po vyťažení zlata osada s najväčšou pravdepodobnosťou zanikla. Až do 16. storočia sú dôkazy o existencii stáleho osídlenia na tomto území nejasné. V 15. storočí sa objavujú dôkazy o osídlení Bacúšskej doliny a to prevažne slovenským etnikom. Postupne sa tu začali usídľovať Nemci za účelom ťažby a Valasi s poľským alebo rusínskym etnikom.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa, jednoloďová neskoroklasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1863. Kostol prešiel stavebnými úpravami v roku 1936. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou, autorom vnútornej výmaľby z roku 1949 je Š. Enhof. Hlavný oltár sv. Jozefa pochádza z doby vzniku kostola. Oltárny obraz je dielom banskobystrického maliara J. Jonáša.^[6] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie je členené pilastrami s centrýlnym rizalitom, z ktorého vyrastá veža členená lizénovým rámom a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a subtílnou barokovou helmicou.

Osobnosti obce

Rodáci

• Jozef Cesnak (* 1936), maliar a ilustrátor

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bacúch

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.