Čierny Balog
obec
Železničná stanica Čiernohronskej železnice
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Brezno
Región	Horehronie
Vodné toky	Čierny Hron, Vydrovo
Nadmorská výška	555 m n. m.
Súradnice	48°44′50″S 19°39′22″V / 48,747222°S 19,656111°V / 48.747222; 19.656111
Rozloha	147,1 km² (14 710 ha)
Obyvateľstvo	4 916 (31. 12. 2024)
Hustota	33,42 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1607
Starosta	Michal Vetrák (nezávislý)
PSČ	976 52
ŠÚJ	508527
EČV (do r. 2022)	BR
Tel. predvoľba	+421-48
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Závodie 2/2 976 52 Čierny Balog
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	048 / 630 43 10
Fax	048/630 43 29
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Čierny Balog
Webová stránka: ciernybalog.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Čierny Balog je obec na Slovensku v okrese Brezno.

Rozľahlá obec sa nachádza v srdci Veporských vrchov, asi 4 km južne od Brezna. Tvorí ju 13 osád, situovaných pozdĺž toku Čierneho Hrona a v priľahlých údoliach, obkolesených hustými lesmi. Rieka tvorí os územia a pokračuje severozápadným smerom k Hroncu, kde sa vlieva do Hrona.

Z Hronca až po osadu Dobroč rieku lemuje úzkorozchodná Čiernohronská železnica, ktorá v čase najväčšieho rozmachu dosahovala dĺžku takmer 132 km. Obcou prechádza cestná spojnica II/529 z Brezna cez sedlo Tlstý javor do Hriňovej.

Obec má 13 osád: Krám, Jergov, Balog, Závodie, Vydrovo, Medveďovo, Dolina, Fajtov, Komov, Látky, Jánošovka, Pustô a Dobroč.

Osídľovanie okolia Čierneho Balogu vo väčšom rozsahu nastalo v 15. storočí, kedy do oblasti Horehronia prišli valašskí pastieri. O storočie neskôr sa tu začali usadzovať drevorubači, ktorí tu už okolo roku 1550 ťažili drevo pre potreby baní a hút. Prvá písomná zmienka o osade v údolí pochádza z 11. júna 1607.

Najstaršou osadou obce je Krám (z nem. obchod, sklad), ktorá vznikla okolo roku 1563 ako základňa drevorubačov so sídlom ich majstra a skladmi náradia i potravín. Okrem ťažby dreva a jeho splavovania sa obyvatelia venovali i poľnohospodárstvu a chovu dobytka a oviec. Postupne začali vznikať nové pasienky a časom aj osady, ktoré využívali novovzniknuté plochy na vznik obydlí, bližšie pri zdrojoch dreva a železnej rudy.

Osada Jergov v blízkostí štôlní na železnú rudu sa spomína v roku 1615, následne vznikla osada Balog, ktorá sa časom stala centrom drevorubačov. Rozširovanie pokračovalo Závodím, Medveďovom, Fajtovom, Komovom a ďalšími. Podľa tmavých usadenín v rieke dostala názov Čierny Hron a osadám sa v 18. storočí začalo podľa vtedy najväčšej osady hovoriť Čiernohronský Balog. Postupne s rozmachom drevorubačstva, ťažby rudy, no aj poľnohospodárstva, pastierstva a remesiel rástol aj počet obyvateľov a v 70. rokoch minulého storočia dosahoval počet 6400. Populácia Čierneho Balogu poklesom ťažby a zánikom pracovných príležitostí postupne klesla na terajších približne 5100 obyvateľov.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Boj o Čierny Balog

Obyvatelia obce sa v roku 1944 vo veľkom počte zapojili do Slovenského národného povstania a obec bola v októbri – novembri terčom nacistických represálií. V okolí obce operovali oddiely 1. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina, partizánskeho zväzku Chruščov a jednotky 2. čs. paradesantnej brigády. Dňa 28. januára popoludní ustupovalo po rozbití v Klenovci smerom na obec asi 700 nemeckých vojakov 309. streleckého pluku 208. divízie. Obecná milícia a partizáni boli zalarmovaní horárom Jánom Danišom hlásiacim asi 100 Nemcov. Napriek zisteniu, že Nemci sú v prevahe, sa miestna milícia a partizáni postavili na odpor a podarilo sa im 28. januára Nemcov pri osade Dobroč odraziť. To povzbudilo celú obec, ktorej občania sa masovo zapojili buď do obrany, alebo do spriechodňovania cestu dolinou Šaling, kadiaľ sa očakával postup Červenej armády. Vhodným manévrovaním sa obrancom pod velením rodáka por. Antona Kupca – Múranicu podarilo odraziť viacero nemeckých útokov, vrátane útoku dolinou Hronca, kadiaľ útočila ďalšia nemecká rota na balockú osadu Krám. 29. januára 1945 okolo 11. hod. do Čierneho Balogu vstúpili prvé oddiely Červenej armády a do večera bola oslobodená celá obec.

• Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej v osade Čierny Balog, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1804. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1753.
• Rímskokatolícky kostol premenenia Pána v osade Dobroč, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1936.
• Úzkorozchodná Čiernohronská železnica, ktorú začali budovať v roku 1908. Na prelome tisícročí začali Lesy SR vo Vydrovskej doline budovať Lesnícky skanzen s expozíciami zameranými na ťažbu a spracovanie dreva, obhospodarovanie lesa a život drevorubačov.

• 
  Kostol Panny Márie Nanebovzatej
• 
  Kostol premenenia Pána
• 
  Čiernohorská železnica
• 
• 

• Jozef Dekret-Matejovie (* 1774 – † 1841), priekopník v obnove lesov, zakladateľ moderného lesného hospodárstva
• Róbert Albert Gottier (* 1897 – † 1968), Organizátor triednych bojov, protifašistického hnutia a SNP na Horehroní. Podpredseda Národného zhromaždenia (1945 - 1954)
• Gustáv Papp (* 1919 – † 1997), operný spevák
• Ladislav Ťažký (* 1924 – † 2011), prozaik, publicista, dramatik a scenárista
• Jozef Kliment (* 1928 – † 2007), poľnohospodársky odborník, vysokoškolský profesor
• Anton Auxt (* 1931 – † 1987), pedagóg a matematik
• Anton Dekrét (* 1932), matematik a vysokoškolský pedagóg
• Peter Kováčik (* 1936), prozaik, dramatik a filmový scenárista
• Tibor Šagát, (* 1942), lekár a politik
• Viktor Pečovský (* 1983), reprezentant Slovenska vo futbale a v súčasnosti hráč MŠK Žilina
• Paulína Bátovská Fialková (* 1992), biatlonistka
• Ivona Fialková (* 1994), biatlonistka

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“ ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.

1. Týniště nad Orlicí, Česko (1973)

• Čiernohronská železnica
• Lesnícky skanzen Vydrovo

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierny Balog

• Oficiálny web
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci