Mýto pod Ďumbierom
obec
Mýto pod Ďumbierom z balóna
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Brezno
Región	Horehronie
Vodný tok	Štiavnička
Nadmorská výška	630 m n. m.
Súradnice	48°51′09″S 19°37′56″V / 48,8524°S 19,6323°V / 48.8524; 19.6323
Rozloha	10,39 km² (1 039 ha) [1]
Obyvateľstvo	502 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	48,32 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1260/1696
Starosta	Roman Švantner[3] (STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI)
PSČ	976 44
ŠÚJ	508811
EČV (do r. 2022)	BR
Tel. predvoľba	+421-48
Adresa obecného úradu	Mýto pod Ďumbierom 64
E-mailová adresa	ou@mytopoddumbierom.sk
Telefón	048/619 51 06
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Mýto pod Ďumbierom
Webová stránka: mytopoddumbierom.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Mýto pod Ďumbierom (nem. Mauth, maď. Vámos, ang. Toll)^[4] je obec na Slovensku v okrese Brezno. Leží na južnom svahu strednej časti Nízkych Tatier v doline Štiavničky. Na severovýchode a východe hraničí obec s katastrom mesta Brezno, na juhu s obcou Valaská a na západe s obcou Bystrá.

Polohopis

Mýto pod Ďumbierom sa nachádza pod Ďumbierom (2 043 m n. m.), zo severnej strany, smerom k Mýtu, vybieha z nízkotatranského hrebeňa lesnatý Veľký Gápeľ, ktorý nad obcou klesá na výšku 936 m n. m. (Stupka). Zo západnej strany sa k Mýtu skláňa Horný Diel (842 m n. m.). Južným smerom je to Malý Gápeľ, ktorý končí zalesneným povrchom Zingoty (1 170 m n. m.). Pod vrchom Šánske (847 m n. m.), ktorý patrí do Kráľovohoľských Tatier, sa nachádza najrovinatejšia časť celého chotára – Pohansko. Na juhu ešte treba spomenúť zalesnený Diel (900 m n. m.), ktorý úzkou Frlajzovou dolinou ústi do obce a cez lúčnaté svahy sa dvíha až ku Skalke (946 m n. m.) s televíznym vysielačom. V doline Štiavničky je minerálny prameň so zvýšeným obsahom železa.

Dejiny

Osadu založili baníci, ktorí pre kráľovské mesto Brezno a pre kremnickú mincovňu ťažili drahé kovy a pre huty železo. Obec sa v písomných pamiatkach spomína ako osada, ktorá patrila Breznu. To dalo v úzkom údolí okolo potoka Štiavnička postaviť drevený domček, kde sa ľudia zastavili, oddýchli si a mestskému mýtnikovi zaplatili poplatok za vstup do chotára. Chodili sa sem občerstvovať aj miestni baníci, ktorí v Žlebe vymývali potočné zlato, alebo pálili uhlie v Uhlisku. Títo osadníci si postupne začali pripravovať podmienky aj pre svoje trvalé bývanie. Postavili si domy a okolo nich začali obrábať pôdu a stávali sa tak aj roľníkmi. Hoci sa história obce datuje od roku 1696, už 40 rokov pred týmto dátumom sa uvádzalo, že osada má „40 duší“. Aj viacero iných dôkazov potvrdzuje, že Mýto tu bolo skôr, ako sa stalo obcou. Napríklad v roku 1683, keď sa uprostred zimy z vyhnanstva vracali rektor breznianskeho gymnázia Ján Simonides a básnik Ján Milchovský, tu boli vľúdne a priateľsky privítaní. Ešte o rok skôr sa cez Mýto valili Tököliho vojská. Na tráme domu, ktorý v roku 1956 zvalili, sa nachádzal letopočet 1694. Takže obyvatelia tu už boli skutočne dávno pred oficiálnym uznaním obce.

Najväčší počet obyvateľov bol v roku 1940, takmer 1200. Po vojne obec zaznamenala najmarkantnejší rozmach, keď sa zrekonštruovalo takmer 88 percent rodinných domov. Postavila sa škola, požiarna zbrojnica, 8 penziónov, 2 hotely, 8 rekreačných zariadení a vyrástlo množstvo chát. V súčasnosti žije v obci 536 obyvateľov.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1823-1825. Stavba prešla obnovou v roku 1932, veža pochádza z 20. storočia. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Oltár je neoklasicistický s obrazom Ježiš v Getsemanskej záhrade z roku 1905 od A. Štollmanna^[5] Pamiatkovo chránený je aj objekt evanjelickej fary a evanjelickej školy.
• Rímskokatolícky kostol sv. Matúša, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým uzáverom presbytéria a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1840.^[6] Veža kostola, členená lizénovými pásmi, je ukončená ihlancovou helmicou. Nad portálom sa nachádza termálne okno. Kostol je zaklenutý pruskými klenbami.
• Kaplnka v časti Bystrá z roku 1816.
• Kováčska vyhňa, jednopriestorový ľudový objekt zo začiatku 20. storočia.^[7]

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
  Kostol sv. Matúša

Osobnosti obce

Rodáci

• Eduard Ličko (* 1821 – † 1890), pedagóg a publicista
• Jozef Ľupták (* 1916 – † 1944), učiteľ, účastník SNP
• Ľubomír Dropčo (* 1928 – † 1991), vysokoškolský pedagóg, športový funkcionár a tréner.
• Božena Bobáková (* 1929), spisovateľka
• Peter Habovčík (* 1929 – † 2005), vysokoškolský pedagóg, technik.
• Ján Števček (* 1929 – † 1996), literárny vedec, teoretik, historik, prekladateľ, pedagóg.

Pôsobili tu

• Štefan Kátlovský (* 1906 – † 1968), evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ a cirkevný hodnostár.
• František Švantner (* 1912 – † 1950), prozaik
• Vladimír Kozlík (* 1917 – † 1969), hydrológ
• Tibor Andrašovan (* 1917 – † 2001), hudobný skladateľ a dirigent.

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mýto pod Ďumbierom