Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie Военно-воздушные силы Российской Федерации Vojenno-vozdušnyje sily Rossijskoj Federacii
Emblém VVS Ruskej federácie
Krajina	Rusko
Existencia	1992 – súčasnosť
Vznik	7. máj 1992
Typ	vzdušné sily
Funkcia	udržanie vzdušnej nadvlády, prieskum, priama letecká podpora pozemných vojsk
Veľkosť	~180 000 príslušníkov ~2 450 lietadiel
Velitelia	generálporučík Sergej Dronov
Nadradené jednotky	Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie
Účasť
Vojny	prvá vojna v Čečensku vojna v Dagestane druhá čečenská vojna vojna v Južnom Osetsku povstanie na Severnom Kaukaze občianska vojna v Sýrii ruská vojenská intervencia v sýrskej občianskej vojne
Insígnie
Vlajka
Znak	Znak Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou Malý emblém
Vojenská letka
Útočné lietadlá	Su-24, Su-25, Su-34
Bombardovacie lietadlá	Tu-22M, Tu-95, Tu-160
Prieskumné lietadlá	An-30, A-50, Il-20, Tu-214R
Stíhacie lietadlá	Su-27, Su-30, Su-35, Su-57, MiG-29, MiG-31
Výcvikové lietadlá	DA42, Jak-130, L-39, Tu-134Š/UBL/UBKM
Dopravné lietadlá	An-12, An-22, An-26, An-72, An-124, An-140, An-148, Il-18, Il-62, Il-76, L-410, Tu-134, Tu-154
Vrtuľníky	Ka-28, Ka-29, Ka-226
Bojové vrtuľníky	Ka-50, Ka-52, Mi-24, Mi-35, Mi-28
Dopravné vrtuľníky	Mi-8, Mi-17, Mi-171, Mi-26
Výcvikové vrtuľníky	Ansat

Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie (rus. Военно-воздушные силы Российской Федерации – Vojenno-vozdušnyje sily Rossijskoj Federacii; skratka: rus. ВВС РФ – VVS RF) sú leteckou zložkou Vzdušno-kozmických síl Ruskej federácie. S vyše 2 450 lietadlami a 1 600 vrtuľníkmi ide o druhé najväčšie vzdušné sily na svete. V súčasnosti sú pod vedením generálporučíka Sergeja Dronova.

Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie boli vytvorené z častí bývalých sovietskych vojenských vzdušných síl po rozpade Sovietskeho zväzu v rokoch 1991 – 1992. Ustanovenie ruského ministerstva obrany Borisom Jeľcinom dňa 7. mája 1992 môže byť prakticky považované ako deň založenia „nových“ vojenských vzdušných síl.

Vojenské námorníctvo Ruskej federácie má svoju vlastnú leteckú odnož – ruské námorné letectvo, čo je nasledovník bývalého sovietskeho námorného letectva.

História

1991 – 2000

Po rozpade Sovietskeho zväzu na pätnásť republík v decembri 1991 boli lietadlá a personál Vojenských vzdušných síl ZSSR (VVS ZSSR) rozdelené medzi nové nezávislé štáty. Generál Piotr Dejnekin, bývalý zástupca veliteľa VVS ZSSR, sa dňa 24. augusta 1991 stal prvým veliteľom novej organizácie. Rusko získalo väčšinu najmodernejších lietadiel a 65% pracovných síl. Najvýznamnejšie veliteľstvá bývalých VVS ZSSR – diaľkové letectvo, vojenské transportné letectvo a frontové letectvo boli s niekoľkými zmenami premenované na ruské veliteľstvá VVS. Mnohé pluky, lietadlá a personál však boli nárokované republikami, na území ktorých sa nachádzali, tvoriac tým jadro vzdušných síl nových republík. Niektoré lietadlá v Bielorusku a na Ukrajine (ako napríklad strategické bombardéry Tupolev Tu-160) boli vrátené do Ruska, niekedy aj výmenou za znižovanie dlhu ako divízia diaľkového letectva, ktorá bola dislokovaná na základni Dolon-Čagan v Kazachstane.

Počas deväťdesiatych rokov 20. storočia bol značný nedostatok finančných prostriedkov vo všetkých zložkách ruských ozbrojených síl. Piloti a ostatný personál niekedy nemohli dostať svoje mzdy po celé mesiace a príležitostne sa uchýlili k zúfalým opatreniam, napríklad štyria piloti stíhačiek MiG-31 na základni Jelizovo na Kamčatke prešli v roku 1996 na hladovku, aby si vyžiadali svoje o niekoľko mesiacov oneskorené príjmy. Problém bol vyriešený iba presmerovaním jednotiek peňazí určených pre iné úlohy. V dôsledku znižovania nákladov došlo aj k degradácii infraštruktúry a v roku 1998 bolo potrebné opraviť 40% vojenských letísk.

Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie sa zúčastnili prvej čečenskej vojny (1994 – 1996) a aj druhej čečenskej vojny (1999 – 2002). Tieto kampane predstavovali aj významné ťažkosti pre VVS vrátane terénu, nedostatku významných pevných cieľov a povstalcov ozbrojených prenosnými protilietadlovými raketovými kompletmi Stinger a Strela-2M.

Bývalé Vojsko protivzdušnej obrany ZSSR zostalo ešte niekoľko rokov nezávislé pod ruskou kontrolou, pričom v roku 1998 bolo iba zlúčené so vzdušnými silami. Dekrét zlúčenia týchto dvoch zložiek ozbrojených síl vydal prezident Boris Jeľcin dňa 16. júla 1997. V priebehu roku 1998 bolo rozpustených celkovo 580 jednotiek a útvarov, 134 bolo reorganizovaných a viac ako 600 dostalo novú právomoc. Prerozdelenie síl postihlo 95% lietadiel, 98% vrtuľníkov, 93% protilietadlových raketových kompletov, 95% zariadení rádiotechnických jednotiek, 100% protilietadlových rakiet a viac ako 60% leteckej výzbroje. Viac ako 600 000 ton materiálu zmenilo miesto a 3 500 lietadiel zmenilo letiská. Lietadlá vojenského transportného letectva vzali do nových rezidenčných oblastí viac ako 40 000 rodín.

Krátkodobé operačné veliteľstvá boli zrušené. Dve letecké armády, 37. letecká armáda (diaľkové letectvo) a 61. letecká armáda (bývalé vojenské transportné letectvo) boli založené priamo pod najvyšším velením. Bývalé frontové letectvo a protilietadlové jednotky boli zorganizované ako armády vzdušných síl a armády protivzdušnej obrany pod velením vojenských okruhov. Spočiatku existovali štyri také armády so sídlom v Petrohrade (Leningradský vojenský okruh), Rostove nad Donom (Severokaukazský vojenský okruh), Chabarovsku (Ďalekovýchodný vojenský okruh) a Čite (Sibírsky vojenský okruh). Dva vojenské okruhy mali samostatný zbor vzdušných síl a protivzdušnej obrany. Keď boli Zabajkalský vojenský okruh a Sibírsky vojenský okruh zlúčené, bola 14. letecká armáda opätovne aktivovaná, aby slúžila ako formácia vzdušných síl v tejto oblasti.

Počet vojakov vo vzdušných silách sa znížil na približne 185 000 z pôvodného kombinovaného počtu 318 000. Zrušilo sa 123 500 pozícií vrátane takmer 1 000 pozícií plukovníkov. Odstúpenie 3 000 ďalších vojakov zahŕňalo 46 generálov, z ktorých 15 boli generálplukovníci. Dňa 29. decembra 1998 generálplukovník Anatolij Kornukov, bývalý dôstojník vojska protivzdušnej obrany a nový veliteľ zlúčených síl, nasledovník Dejnekina, oznámil ruskému ministrovi obrany, že úloha bola „v zásade dosiahnutá“. Generál Kornukov založil nové sídlo síl v meste Balašicha, 20 kilometrov východne od centra Moskvy, v bývalom centrálnom veliteľskom stanovišti protivzdušnej obrany, kde je riadený spoločný systém protivzdušnej obrany SNŠ.

2001 – 2010

V decembri 2003 boli letecké aktíva ruského pozemného vojska – najmä vrtuľníky – prevedené do VVS potom, čo 19. augusta 2002 bol v Čečensku zostrelený vrtuľník Mi-26, pričom zahynulo 19 ľudí. Bývalé armádne letectvo bolo vo svojej predchádzajúcej podobe určené na priamu podporu pozemného vojska tým, že poskytovalo taktickú leteckú podporu, vykonávalo taktické letecké prieskumy, prepravovalo výsadkové jednotky, poskytovalo palebnú podporu ich akcií, elektronický boj a iné úlohy. Bývalé armádne letectvo bolo následne riadené vedúcim oddelenia armádneho letectva. V roku 2010 však bolo oznámené, že rozhodnutie z roku 2003 o prevedení armádneho letectva do vzdušných síl bolo zrušené a armádne letectvo bude spätne prevedené k pozemnému vojsku.

Po roku 2000 bol vo VVS aj naďalej nedostatok zdrojov na pilotný výcvik. V 90. rokoch dosiahli ruskí piloti približne 10% letových hodín pilotov United States Air Force. V roku 2007 ruské vzdušné sily obnovili praktiky z čias sovietskej éry, ktoré spočívajú v nasadzovaní strategických bombardovacích lietadiel na diaľkové hliadkové lety. Týmto bolo ukončené 15-ročné jednostranné pozastavenie kvôli nákladom na pohonné hmoty a ďalším ekonomickým problémom po rozpade Sovietskeho zväzu.^[1] Hliadkové lety smerom k severnému pólu, Atlantickému oceánu a Tichému oceánu boli obnovené, pričom sa lietadlá často dostávajú do blízkosti územia členských štátov NATO, vrátane jedného prípadu, kedy ruské lietadlá letia nad Írske more medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom.^[2]

Počas vojny v Južnom Osetsku v roku 2008 utrpeli ruské vzdušné sily stratu približne štyroch až siedmich lietadiel v dôsledku gruzínskej protilietadlovej paľby. Po vojne boli ešte v tom istom roku oznámené vojenské reformy, čo bolo podľa západných odborníkov určené na riešenie mnohých nedostatkov, ktoré sa objavili počas vojny. Reformy sa začali začiatkom roku 2009, pričom letecké armády boli reorganizované na veliteľstvá a mnohé pluky na letecké základne.

Vo februári 2009 ruské noviny Kommersant oznámili, že 200 z 291 prevádzkovaných stíhačiek MiG-29 nie je bezpečných na ďalšiu prevádzku a mali by byť trvalo uzemnené.^[3] Táto akcia by v tom čase vyradila zo služby približne tretinu celkového počtu stíhacích lietadiel ruských vzdušných síl.

V júli 2010 uskutočnili ruské stíhacie lietadlá prvé nonstop lety z európskeho Ruska na ruský Ďaleký východ.^[4] Podľa vtedajšieho vedúceho veliteľa ruských vzdušných síl, Alexandra Zelina, dosiahli do augusta 2010 priemerné letové hodiny pilota v taktickom letectve 80 hodín ročne, zatiaľ čo v armádnom a vojenskom transportnom letectve prekročili 100 hodín ročne.^[5] Dňa 15. augusta 2010 ruské vzdušné sily dočasne uzemnili bojové lietadlá Su-25 kvôli vyšetrovaniu havárie, ku ktorej došlo počas výcvikovej misie. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že lietadlo sa zrútilo 6. augusta 2010, približne 60 kilometrov severozápadne od leteckej základne Step v Zabajkalskom kraji, podľa agentúry RIA Novosti.

2011 – súčasnosť

Podľa pokynov generálneho štábu ozbrojených síl z 1. septembra 2011 sa bezpilotné lietadlo ruských vzdušných síl a personál, ktorý ich prevádzkuje, presunul pod veliteľskú štruktúru ruského pozemného vojska.^[6]

Od roku 2012 ruské vzdušné sily prevádzkovali 61 leteckých základní, vrátane 26 základní taktického letectva, z ktorých 14 bolo vybavených stíhacími lietadlami. Pokiaľ ide o letové hodiny, piloti v Západnom vojenskom okruhu nalietali priemerne 125 letových hodín počas výcvikového roku 2012. Piloti zo základne Kursk/Vostočnyj dosiahli v priemere 150 hodín, pričom vojenské transportné letectvo v priemere 170 hodín.^[7]

Dňa 1. augusta 2015 sa vojenské vzdušné sily spolu s vojskom protivzdušnej a protiraketovej obrany a takzvaným kozmickým vojskom zlúčili do jednej armádnej zložky, nazvanej Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie.^[8]

Dňa 30. septembra 2015 ruské vzdušné sily začali vojenskú intervenciu v Sýrii, počas ktorej boli niektoré typy lietadiel a vrtuľníkov prvýkrát nasadené v boji.^[9] V rámci pokračujúcej modernizácie lietadlového parku boli 17. júna 2019 VVS Ruskej federácie dodané prvé dva kusy viacúčelových stíhačiek MiG-35.^[10][11]

Štruktúra leteckých jednotiek

Tento zoznam zobrazuje rozsah pôsobnosti leteckých jednotiek VVS RF v roku 2019:^[12]

Západný vojenský okruh (Petrohrad)

6. armáda vojenských vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Petrohrad)

• 105. zmiešaná letecká divízia (105. SAD) (Voronež):
  • 4. zmiešaný letecký pluk (4. SAP) – Su-34, Su-24MR, An-30 (Šatalovo, Smolenská oblasť)
  • 14. gardový stíhací letecký pluk (14. GvIAP) – Su-30SM, MiG-29SMT, MiG-29UBT (Kursk/Vostočnyj)
  • 47. bombardovací letecký pluk (47. BAP) – Su-34 (Voronež/Baltimor, dočasne dislokovaný na základni Buturlinovka, Voronežská oblasť)
  • 159. gardový stíhací letecký pluk (159. GvIAP) – Su-35S, Su-27SM, Su-30M2, Su-30SM (Petrozavodsk, Karelsko)
  • 790. stíhací letecký pluk (790. IAP) – MiG-31BM, Su-35S, Su-27, Su-27P, Su-27SM, Su-27UB, Su-27UBP (Chotilovo, Tverská oblasť)
• 15. brigáda armádneho letectva (15. BrAA) – Mi-28N, Mi-24P, Mi-35M, Ka-52, Mi-26, Mi-8MTPR-1, Mi-8MTV-5 (Ostrov, Pskovská oblasť)
• 440. samostatný vrtuľníkový pluk (440. OVP) – Ka-52, Mi-24P, Mi-8MTPR-1, Mi-8MTV-5 (Viazma/Dvojevka, Smolenská oblasť)
• 549. samostatný vrtuľníkový pluk (549. OVP) – Mi-28N, Mi-35M, Mi-8MTV-5 (Petrohrad/Puškin)
  • armádna letecká skupina (AAG) – Mi-24P, Mi-8MT, Mi-8MTV-5 (kontingent OSN) (Pribylovo, Leningradská oblasť)
• 33. samostatný transportný zmiešaný letecký pluk (33. OTSAP) – An-12BK, An-26, An-72, Tu-134AK, Mi-8MTV-2, Mi-26 (Petrohrad/Levašovo)
  • 98. zmiešaná letka (98. SAE) – An-26, Mi-8MTV-5 (Vladimír/Semiazino)
  • 1080. letecká základňa (1080. AvB) – An-148-100E, An-26, L-410 Turbolet, Mi-8MTV-2 (Gromovo, Leningradská oblasť)
• letecká komandatúra letiska Siverskij (Siverskij, Leningradská oblasť)

Južný vojenský okruh (Rostov nad Donom)

4. armáda vojenských vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Rostov nad Donom)

• 1. gardová zmiešaná letecká divízia (1. GvSAD) (Krymsk, Krasnodarský kraj):
  • 3. gardový stíhací letecký pluk (3. GvIAP) – Su-27, Su-27P, Su-27SM3, Su-27UP, Su-27UB, Su-30M2 (Krymsk, Krasnodarský kraj)
  • 31. gardový stíhací letecký pluk (31. GvIAP) – Su-30SM (Millerovo, Rostovská oblasť)
  • 559. bombardovací letecký pluk (559. BAP) – Su-34^[13] (Morozovsk, Rostovská oblasť)
  • letecká komandatúra letiska Soči (Soči, Krasnodarský kraj)
• 4. zmiešaná letecká divízia (4. SAD) (Marinovka, Volgogradská oblasť):
  • 11. zmiešaný letecký pluk (11. SAP) – Su-24M-SVP24, Su-24MR (Marinovka, Volgogradská oblasť)
  • 960. útočný letecký pluk (960. ŠAP) – Su-25SM, Su-25SM3, Su-25, Su-25UB (Primorsko-Achtarsk, Krasnodarský kraj)
• 27. zmiešaná letecká divízia (27. SAD) (Beľbek, Sevastopoľ):
  • 37. zmiešaný letecký pluk (37. SAP) – Su-24M-SVP24, Su-25SM, Su-25UB (Gvardejskoje, Krym)
  • 38. stíhací letecký pluk (38. IAP) – Su-27SM, Su-27, Su-27P, Su-27UP, Su-27UB, Su-30M2 (Beľbek, Sevastopoľ)
  • 39. samostatný vrtuľníkový pluk (39. OVP) – Ka-52, Mi-28N, Mi-35M, Mi-8AMTŠ (Džankoj, Krym)
• 368. útočný letecký pluk (368. ŠAP) – Su-25SM, Su-25SM3 (Buďonnovsk, Stavropoľský kraj)
• 426. letecká skupina (426. AG) – MiG-29S, MiG-29A, MiG-29UB, Mi-24P, Mi-8MT, Mi-8MTPR-1 (Jerebuni, Arménsko)
• 16. brigáda armádneho letectva (16. BrAA) – Mi-28N, Mi-35M, Mi-8MTPR-1, Mi-8AMTŠ, Mi-26 (Zernograd, Rostovská oblasť)
• 55. samostatný vrtuľníkový pluk (55. OVP) – Ka-52, Mi-28N, Mi-35M, Mi-8AMTŠ (Korenovsk, Krasnodarský kraj)
• 487. samostatný vrtuľníkový pluk (487. OVP) – Mi-28N, Mi-35M, Mi-8MTPR-1, Mi-8MTV-5 (Buďonnovsk, Stavropoľský kraj)
  • letecká komandatúra letiska Chankala (Chankala, Čečensko)
• 30. samostatný transportný zmiešaný letecký pluk (30. OTSAP) – Il-20M, An-12BK, An-26, An-148-100E, Tu-134AK, L-410 Turbolet, Mi-8AMTŠ (Rostov nad Donom/Centraľnyj)

Stredný vojenský okruh (Jekaterinburg)

14. armáda vojenských vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Jekaterinburg)

• 21. gardová zmiešaná letecká divízia (21. GvSAD) (Čeľabinsk/Šagol):
  • 2. gardový bombardovací letecký pluk (2. GvBAP) – Su-34, Su-24MR (Čeľabinsk/Šagol)
  • 712. stíhací letecký pluk (712. IAP) – MiG-31BM (Kansk, Krasnojarský kraj); MiG-31BM (Novosibirsk/Tolmačiovo); MiG-31BM (Bratsk, Irkutská oblasť)
  • 764. stíhací letecký pluk (764. IAP) – MiG-31BM, MiG-31BSM (Perm/Boľšoje Savino)
• 999. letecká základňa (999. AvB) – Su-25, Su-25SM, Su-25UB, Mi-8MTV, An-26 (Kant, Kirgizsko)
• 17. brigáda armádneho letectva (17. BrAA) – Mi-24P, Mi-8MTV-5 (Kamensk-Uraľskij, Sverdlovská oblasť)
  • armádna letecká skupina (AAG) – Mi-8MTV-5, Mi-26 (Uveľskij, Čeľabinská oblasť)
  • letecká komandatúra letiska Jasnyj (Jasnyj, Orenburská oblasť)
  • letecká komandatúra letiska Svobodnyj (Svobodnyj, Sverdlovská oblasť)
• 337. samostatný vrtuľníkový pluk (337. OVP) – Mi-24P, Mi-8AMTŠ (Novosibirsk/Tolmačiovo)
• 32. samostatný transportný zmiešaný letecký pluk (32. OTSAP) – An-12BK, An-26, An-148-100E, Tu-134AK, Tu-154M, L-410 Turbolet, Mi-8AMTŠ (Jekaterinburg/Koľcovo)^[14]
  • 37. zmiešaná letka (37. SAE) – An-12BK, An-26, Tu-134AK, Mi-8AMTŠ (Novosibirsk/Tolmačiovo)
  • zmiešaná letka (SAE) – An-26, Mi-8AMTŠ (Kyzyl, Tuviansko)
  • 11. letecký pátrací a záchranný oddiel (11. APSO) – An-26, Mi-8MT (Bratsk, Irkutská oblasť)

Východný vojenský okruh (Chabarovsk)

11. armáda vojenských vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Chabarovsk)

• 303. zmiešaná letecká divízia (303. SAD) (Komsomoľsk na Amure/Churba, Chabarovský kraj):
  • 18. gardový útočný letecký pluk (18. GvŠAP) – Su-25SM (Černigovka, Prímorský kraj)
    • letecká komandatúra 18. GvŠAP (Vozdviženka, Prímorský kraj)
  • 22. stíhací letecký pluk (22. IAP) – MiG-31BSM, Su-35S, Su-30SM, Su-30M2, Su-27SM, Su-27UB, Su-27UP (Centraľnaja Uglovaja, Prímorský kraj)
    • letecká komandatúra 22. IAP (Čugujevka, Prímorský kraj)
  • 23. stíhací letecký pluk (23. IAP) – Su-35S, Su-30SM, Su-30M2, Su-27SM, Su-27, Su-27UB, Su-27UP (Komsomoľsk na Amure/Dziomgi, Chabarovský kraj)
    • letecká komandatúra 23. IAP (Dolinsk/Sokol, Sachalinská oblasť)
    • letecká komandatúra 23. IAP – Su-35S (Iturup, Sachalinská oblasť)
  • 277. bombardovací letecký pluk (277. BAP) – Su-34 (Komsomoľsk na Amure/Churba, Chabarovský kraj)
  • 799. prieskumná letka (799. RAE) – Su-24MR (Varfolomejevka, Prímorský kraj)
• zmiešaná letecká divízia (SAP) (Čita, Zabajkalský kraj):
  • 120. stíhací letecký pluk (120. IAP) – Su-30SM (Domna, Zabajkalský kraj)
  • 266. útočný letecký pluk (266. ŠAP) – Su-25 (Step, Zabajkalský kraj)
• 18. brigáda armádneho letectva (18. BrAA) – Ka-52, Mi-8AMTŠ, Mi-8MTPR-1, Mi-26 (Chabarovsk/Centraľnyj)
  • 101. samostatný vrtuľníkový oddiel (101. OVO) – Mi-8AMTŠ (Burevestnik, Sachalinská oblasť)
• 112. samostatný vrtuľníkový pluk (112. OVP) – Mi-24P, Mi-8MT, Mi-8MTV-2, Mi-8AMTŠ (Čita/Čeriomuški, Zabajkalský kraj)
• 575. samostatný vrtuľníkový pluk (575. OVP) – Ka-52, Mi-8AMTŠ (Černigovka, Prímorský kraj)
• 35. samostatný transportný zmiešaný letecký pluk (35. OTSAP) – An-12BK, An-26, Tu-134AK, Tu-154M, Il-20M (Chabarovsk/Centraľnyj)^[15]
  • 329. zmiešaná letka (329. SAE) – An-12BK, An-26, Mi-8MT (Kliuči, Kamčatský kraj)

Veliteľstvo diaľkového letectva (Moskva)

• 37. armáda diaľkového letectva (37. ADA) (Engels, Saratovská oblasť):
  • 22. gardová ťažká bombardovacia letecká divízia (22. GvTBAD) (Engels, Saratovská oblasť):
    • 52. gardový ťažký bombardovací letecký pluk (52. GvTBAP) – Tu-22M3 SVP-24-22 Gefest, Tu-22M3 (Šajkovka, Kalužská oblasť)
      • letecká komandatúra letiska Soľcy (Soľcy, Novgorodská oblasť)
    • 121. gardový ťažký bombardovací letecký pluk (121. GvTBAP) – Tu-160M, Tu-160 (Engels, Saratovská oblasť)
    • 184. gardový ťažký bombardovací letecký pluk (184. GvTBAP) – Tu-95MS (Engels, Saratovská oblasť)
    • 40. zmiešaný letecký pluk (40. SAP) – Tu-22M3 SVP-24-22 Gefest, Tu-22M3, An-12BK, Mi-8MTV-2, Mi-26 (Olenegorsk/Olenia, Murmanská oblasť)
      • letecká komandatúra letiska Vorkuta-Sovetskij (Vorkuta/Sovetskij, Komijsko)
  • 326. ťažká bombardovacia letecká divízia (326. TBAD) (Ukrajinka, Amurská oblasť):
    • 79. ťažký bombardovací letecký pluk (79. TBAP) – Tu-95MS (Ukrajinka, Amurská oblasť)
    • 182. ťažký bombardovací letecký pluk (182. TBAP) – Tu-95MS (Ukrajinka, Amurská oblasť)
      • letecká komandatúra letiska Ugoľnyj (Ugoľnyj, Čukotka)
      • letecká komandatúra letiska Temp (Temp, Jakutsko)
    • 200. ťažký bombardovací letecký pluk (200. TBAP) – Tu-22M3 SVP-24-22 Gefest, Tu-22M3 (Belaja, Irkutská oblasť)
      • letecká komandatúra letiska Srednij Ostrov (Srednij Ostrov, Krasnojarský kraj)
    • 444. ťažký bombardovací letecký pluk (444. TBAP) – Tu-22M3 (Belaja, Irkutská oblasť)
    • 181. samostatná zmiešaná letka (181. OSAE) – An-12BK, An-26, An-30 (Belaja, Irkutská oblasť)
    • 199. letecká základňa (199. AvB) – Mi-8AMTŠ-VA, Mi-26 (Tiksi, Jakutsko)
  • 43. gardové centrum bojovej prípravy a preškoľovania letového personálu diaľkového letectva (43. GvCBPiPLSDA) (Riazaň/Ďagilevo, Riazanská oblasť):
    • 27. zmiešaný letecký pluk (27. SAP) – An-12BK, An-26, Tu-134UBL, Tu-134UBKM (Tambov)
    • 49. cvičný ťažký bombardovací letecký pluk (49. UTBAP) – Tu-22M3 SVP-24-22 Gefest, Tu-22M3, Tu-95MS (Riazaň/Ďagilevo, Riazanská oblasť)
  • 203. samostatný gardový letecký pluk tankovacích lietadiel (203. OGvAPSZ) – Il-78, Il-78M (Riazaň/Ďagilevo, Riazanská oblasť)

Veliteľstvo vojenského transportného letectva (Moskva)

• 61. armáda vojenského transportného letectva (61. AVTA) (Migalovo, Tverská oblasť):
  • Letecký útvar Veliteľstva vojenského transportného letectva (BChAT KVTA) – Tu-134AK, An-12BK, An-26, Mi-8MTV-2 (Migalovo, Tverská oblasť)
  • 224. letecký oddiel (224. LO) (Migalovo, Tverská oblasť)
    • letka (AE) – An-124-100 (Sešča, Brianska oblasť)
    • oddiely na základniach Migalovo, Pskov, Taganrog, Orenburg a Ulianovsk/Vostočnyj – Il-76MD
  • 12. vojenská transportná letecká divízia (12. VTAD) (Migalovo, Tverská oblasť):
    • 196. gardový vojenský transportný letecký pluk (196. GvVTAP) – Il-76MD (Migalovo, Tverská oblasť)
    • 334. vojenský transportný letecký pluk (334. VTAP) – Il-76MD (Pskov)
    • 566. vojenský transportný letecký pluk (566. VTAP) – An-124 (Sešča, Brianska oblasť)
    • 76. vojenská transportná letka (76. VTAE) – An-22A, An-124-100 (Migalovo, Tverská oblasť)
  • 18. vojenská transportná letecká divízia (18. VTAD) (Orenburg):
    • 117. vojenský transportný letecký pluk (117. VTAP) – Il-76MD, An-12PPS, Il-22PP (Orenburg)
      • vojenská transportná letka (VTAE) – An-26, An-72 (Omsk/Severnyj)
    • 235. vojenský transportný letecký pluk (235. VTAP) – Il-76MD, Il-476 (Ulianovsk/Vostočnyj)
    • 708. gardový vojenský transportný letecký pluk (708. GvVTAP) – Il-76MD (Taganrog, Rostovská oblasť)
  • 610. centrum bojovej prípravy a preškoľovania letového personálu vojenského transportného letectva (610. CBPiPLSVTA) (Ivanovo/Severnyj):
    • 144. letecký pluk lietadiel včasnej výstrahy (144. APSDRLO) – A-50M, A-50U, Mi-8MT, Il-22M-11 (Ivanovo/Severnyj)
    • 517. inštruktorský vojenský transportný letecký pluk (517. IVTAP) – Il-76M, Il-76MD, Il-76MD-M, Il-476 (Ivanovo/Severnyj)

Veliteľstvo vojenských vzdušných síl (Moskva)

• Letecká skupina Vzdušno-kozmických síl Ruskej federácie v Sýrii (AG VKS RF v Sirii) (Humajmím, Sýria; Šajrát, Sýria; Tijás, Sýria; Hamadán, Irán):^[16][17]
  • bombardovacia letka – Su-24M,
  • stíhací-bombardovací roj – Su-34
  • stíhacia letka – Su-30SM, Su-35S/Su-27SM, MiG-29SMT
  • zmiešaná vrtuľníková letka – Mi-24P/Mi-8AMTŠ/Ka-52/Mi-28N
  • An-30, Il-20M
• 4. štátne centrum bojovej prípravy a preškoľovania letového personálu (4. GCBPiPLS) (Lipeck):
  • 148. centrum bojovej prípravy (148. CBP) – MiG-31BSM, MiG-31BM (Savaslejka, Nižnonovgorodská oblasť)
  • 968. skúšobno-inštruktorský zmiešaný letecký pluk (968. IISAP) – Su-35S, Su-30SM, Su-27SM, Su-27SM3, Su-27UB, MiG-29S, MiG-29UB, MiG-29SMT, MiG-29UBT, Su-24M, Su-24M2, Su-24MR, Su-24MP, Su-34, Su-25SM3, Su-25SM, Su-25BM, Su-25UB (Lipeck)^{[pozn. 1]}
  • 4020. základňa rezervného personálu (4020. BRS) – MiG-29, MiG-31, Su-27 (Lipeck)
• 8. letecká divízia špeciálneho určenia (8. ADON) (Moskva/Čkalovskij):
  • 353. letecký pluk špeciálneho určenia (353. APON) – Il-62M, Il-18D, Il-18V, Tu-134AK, An-140-100, An-148-100E, L-410 Turbolet (Moskva/Čkalovskij)
  • 354. letecký pluk špeciálneho určenia (354. APON) – Il-76MD, An-12BK, An-26, An-72, Mi-8AMTŠ-1, Mi-8MT, Ka-226.80 (Moskva/Čkalovskij)
  • 223. letecký oddiel (223. LO) – Il-62M, Il-76MD, Tu-154B-2 (Moskva/Čkalovskij)
  • 226. samostatný zmiešaný letecký pluk (226. OSAP) – Il-20M, Tu-214ON, Tu-154M, An-30, An-26, Mi-8 (Kubinka, Moskovská oblasť)
• 35. samostatná zmiešaná letka (35. OSAE) – An-72, An-26, Mi-8MT (Kapustin Jar, Astrachánska oblasť)
• 185. centrum bojovej prípravy a bojového použitia Vzdušno-kozmických síl Ruskej federácie (185. CBPiBPr VKS RF) (Privolžskij, Astrachánska oblasť):
  • 116. centrum bojovej prípravy (116. CBP) – MiG-29S, MiG-29UB, MiG-29SMT, MiG-29UBT (Privolžskij, Astrachánska oblasť)
• 237. gardové centrum ukážok leteckej techniky (237. GvCPAT) (Kubinka, Moskovská oblasť):
  • Letecká skupina vyššej pilotáže „Ruskí rytieri“ – Su-30SM, Su-27P, Su-27UBP, Su-35S (Kubinka, Moskovská oblasť)
  • Letecká skupina vyššej pilotáže „Striži“ – MiG-29S, MiG-29UB (Kubinka, Moskovská oblasť)
• 344. centrum bojovej prípravy a preškoľovania letového personálu (344. CBPiPLS) (Toržok, Tverská oblasť):
  • 92. skúšobno-inštruktorská vrtuľníková letka (92. IIVE) – Mi-8AMTŠ, Mi-24P (Klin, Moskovská oblasť)
  • 696. skúšobno-inštruktorský vrtuľníkový pluk (696. IIVP) – Ka-52, Mi-28N, Mi-28UB, Mi-35M, Mi-26, Mi-8AMTŠ, Mi-8MTV-5, Ansat-U (Toržok, Tverská oblasť)
  • Akrobatická skupina „Berkuty“ – Mi-28N, Ka-52 (Dobrynskoje, Vladimírska oblasť)
• 929. štátne letové skúšobné centrum Ministerstva obrany Ruskej federácie (929. GLIC MO RF) (Achtubinsk, Astrachánska oblasť):
  • 267. centrum technologickej prípravy (267. CTP) – Su-57, Su-35S, Su-30SM, MiG-29SMT, MiG-29UBT, MiG-31BSM, Su-25SM, Su-34 (Achtubinsk, Astrachánska oblasť)
  • 1338. skúšobné centrum (1338. IC) – Il-976, Il-80, Il-82, Il-22M, Il-20M, Tu-214R, Il-76MD (Moskva/Čkalovskij)
  • 75. samostatná zmiešaná letka (75. OSAE) – An-12, An-26, An-72, Tu-134AK, Mi-8MTV-5, Mi-8MTV-2 (Achtubinsk, Astrachánska oblasť)
  • 395. samostatná skúšobná letka (395. OIAE) – An-26, An-72, Mi-8R, Mi-8MT, Mi-24R (Bagaj-Baranovka, Saratovská oblasť)

Výcvikové jednotky

• Krasnodarské vyššie vojenské letecké učilište pilotov (KVVAUL) (Krasnodar):
  • 627. cvičný letecký pluk (627. UAP) – L-39C Albatros (Tichoreck, Krasnodarský kraj)
  • 704. cvičný letecký pluk (704. UAP) – L-39C Albatros (Kotelnikovo, Volgogradská oblasť)
  • 797. cvičný letecký pluk (797. UAP) – Su-27UB, MiG-29UB, Su-25UB, Jak-130 (Kuščiovskaja, Krasnodarský kraj)
  • 783. výcvikové centrum bojovej prípravy a preškoľovania letového personálu (783. UCBPiPLS) (Armavir, Krasnodarský kraj):
    • 713. cvičný letecký pluk (713. UAP) – Jak-130 (Armavir, Krasnodarský kraj)
    • 761. cvičný letecký pluk (761. UAP) – L-39C Albatros (Majkop/Chanskaja, Adygejsko)
  • 785. výcvikové centrum bojovej prípravy a preškoľovania letového personálu diaľkového letectva (785. UCBPiPLSDA) (Balašov, Saratovská oblasť):
    • 606. cvičný letecký pluk (606. UAP) – An-26, DA42T (Balašov, Saratovská oblasť)
    • 666. cvičný letecký pluk (666. UAP) – L-410UVP-E20 Turbolet (Rtiščevo, Saratovská oblasť)
  • 786. výcvikové centrum bojovej prípravy a preškoľovania letového personálu (786. UCBPiPLS) (Borisoglebsk, Voronežská oblasť):
    • 160. cvičný letecký pluk (160. UAP) – Jak-130 (Borisoglebsk, Voronežská oblasť)
    • 644. cvičný letecký pluk (644. UAP) – L-39C Albatros (Mičurinsk, Tambovská oblasť)
• Vojenské učebno-vedecké centrum vojenských vzdušných síl (VUNC VVS) (Voronež):
  • Vojenské letecké inžinierske učilište (VAIU) – Su-34, Su-27, Su-25, Tu-22, Tu-95, Il-76 (Voronež/Baltimor)
  • Čeľabinský vyšší vojenský letecký inštitút navigátorov (ČVVAIŠ) (Čeľabinsk):
    • 604. cvičný letecký pluk (604. UAP) – Tu-134Š, An-26Š (Čeľabinsk/Šagol)
  • Syzraňský vojenský letecký inštitút (SVAI) (Syzraň, Samarská oblasť):
    • 131. cvičný vrtuľníkový pluk (131. UVP) – Ansat-U, Ka-226.80 (Saratov/Sokol)
    • 484. cvičný vrtuľníkový pluk (484. UVP) – Mi-24, Mi-8MT (Syzraň, Samarská oblasť)
    • 626. cvičný vrtuľníkový pluk (626. UVP) – Mi-8MT (Pugačiov, Saratovská oblasť)

Lietadlový park

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---

---

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk

---

Lietadlo	Fotografia	Krajina pôvodu	Typ	Verzie	V službe[18]	Poznámky
Stíhacie lietadlá
Mikojan-Gurevič MiG-29		ZSSR Rusko	viacúčelové stíhacie lietadlo	MiG-29A MiG-29S MiG-29SMT MiG-29UB MiG-29UBT	2 65 52 51 8[19]
Mikojan-Gurevič MiG-31		ZSSR Rusko	prepadové stíhacie lietadlo	MiG-31BM/BSM MiG-31K MiG-31BP	111[20] 10[21] 11	Celkovo 111 strojov je v službe v prvej línii, pričom ďalších 125 strojov je v rezerve pripravených na použitie.[22] V roku 2018 bol zavedený do výzbroje nový variant MiG-31K, resp. MiG-31BP, ktorý slúži ako nosič strely vzduch-zem dlhého doletu Ch-47M2 Kinžal.[23]
Suchoj Su-27		ZSSR Rusko	stíhač na vybojovanie vzdušnej nadvlády	Su-27 Su-27P Su-27SM Su-27SM3 Su-27SK Su-27UB Su-27UBK Su-27UBM Su-27UBP Su-27UP	38 33 68 44[24] 4 18 4 2 5 8	Modernizačný program z verzie S na štandard SM začal v roku 2010. Lietadlá by po tejto modernizácii mali zostať v službe minimálne do roku 2020.[25][26][27]
Suchoj Su-30		Rusko	viacúčelové stíhacie lietadlo	Su-30M2 Su-30SM	44[28] 122[29]
Suchoj Su-35		Rusko	viacúčelové stíhacie lietadlo	Su-35S	128	V decembri 2019 bola uzavretá zmluva na nákup ďalších 80 strojov Su-35S, pričom celá objednávka má byť zrealizovaná do roku 2025.
Suchoj Su-57		Rusko	stealth viacúčelové stíhacie lietadlo na vybojovanie vzdušnej nadvlády	Su-57	4	Prvý Su-57 vstúpil do služby u Vojenských vzdušných síl Ruskej federácie dňa 25. decembra 2020.[30]
Bojové lietadlá
Suchoj Su-24		ZSSR Rusko	taktický bombardér	Su-24M/M2 Su-24MR Su-24MP	111 48 1[18]	70% flotily bude nahradených lietadlami Su-34. Zvyšok bude modernizovaný na štandard Su-24M2.[31][32] Lietadlá Su-24MR vykonávajú prieskumnú úlohu.
Suchoj Su-25		ZSSR Rusko	lietadlo priamej podpory pozemných vojsk	Su-25 Su-25SM/SM3 Su-25UB	48 135 46
Suchoj Su-34		Rusko	stíhací bombardér	Su-34	147[33]
Bombardovacie lietadlá
Tupolev Tu-22M		ZSSR Rusko	strategický bombardér	Tu-22M3 Tu-22MR	67 1[18][34]	30 lietadiel bude do roku 2020 modernizovaných na štandard Tu-22M3M.[35]
Tupolev Tu-95		ZSSR Rusko	strategický bombardér	Tu-95MS Tu-95MSM	48	Do roku 2020 je plánované zmodernizovať celkovo 20 bombardérov na štandard Tu-95MSM.[36]
Tupolev Tu-160		ZSSR Rusko	strategický bombardér	Tu-160 Tu-160M	10 10	Prvý modernizovaný Tu-160M bol zavedený do služby v novembri 2014 a ďalšie dva v roku 2015.[37] Modernizácia strojov by mala byť dokončená do roku 2020. Flotila bombardérov Tu-160 sa zvýši na celkovo 50 strojov podľa plánu, ktorý predstavil vtedajší veliteľ vzdušných síl generálplukovník Viktor Bondarev dňa 28. mája 2015.
Dopravné lietadlá
Antonov An-12		ZSSR	taktické dopravné lietadlo	An-12BK	62[18]
Antonov An-22		ZSSR	strategické dopravné lietadlo	An-22A	4[18]
Antonov An-26		ZSSR	taktické dopravné lietadlo	An-26 An-26D An-26KPA An-26M An-26Š	115[18]
Antonov An-72		ZSSR	taktické dopravné lietadlo	An-72 An-72P	28[18]
Antonov An-124		ZSSR	strategické dopravné lietadlo	An-124-100	24[18]	Celkovo 22 lietadiel bude do roku 2020 zmodernizovaných na štandard An-124-100. Ďalších 14 lietadiel An-124 je v rezerve.
Antonov An-140		Ukrajina Rusko	dopravné lietadlo (VIP)	An-140-100	7[18]	Ďalšie tri lietadlá sú objednané.
Antonov An-148		Ukrajina Rusko	dopravné lietadlo (pre cestujúcich)	An-148-100E	18[38]
Iliušin Il-18		ZSSR	dopravné lietadlo (pre cestujúcich)	Il-18V Il-18D	8
Iliušin Il-62		ZSSR Rusko	dopravné lietadlo (pre cestujúcich)	Il-62M	6
Iliušin Il-76		ZSSR Rusko	strategické dopravné lietadlo	Il-76M/MD Il-76MD-M Il-76MD-90A	~130 14 14	Do roku 2025 bude 41 lietadiel zmodernizovaných na štandard Il-76MD-M. Do konca roku 2028 by ruské letectvo malo mať celkovo 27 nových lietadiel Il-76MD-90A.
Let L-410 Turbolet		Česko	viacúčelové dopravné lietadlo	L-410UVP-E20 L-410UVP-E3	39[18]
Tupolev Tu-134		ZSSR	dopravné lietadlo (pre cestujúcich)	Tu-134AK	4
Tupolev Tu-154		ZSSR Rusko	dopravné lietadlo (pre cestujúcich)	Tu-154M Tu-154B-2	22[18]