A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jakutsko
Jakutská republika
| |||||
| |||||
Štátna hymna: Саха Өрөспүүбүлүкэтин өрөгөйүн ырыата | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Республика Саха (Якутия) | ||||
• krátky | Саха | ||||
Hlavné mesto | Jakutsk 62°48′ S.š. 129°48′ V.d. | ||||
Najväčšie mesto | Jakutsk | ||||
Úradné jazyky | Ruština, Jakutčina | ||||
Štátne zriadenie Prezident
|
republika Ajsen Nikolajev | ||||
Federálny okruh | Ďalekovýchodný | ||||
Ekonomický rajón | Ďalekovýchodný | ||||
Vznik | 27. september 1990 | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
3 083 523 km² (1.) km² ( %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2018) • sčítanie (2021) • hustota (2021) |
964 330 995 686 (50.) 0,32 /km² | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
YAKT/VLAT/MAGT (UTC+9/+10/+11) YAKT/VLAT/MAGT (UTC+9/+10/+11) | ||||
Kód subjektu | |||||
• číselný | 98 | ||||
• geokód ISO 3166-2 | RU-SA |
Jakutsko (po rusky Sacha alebo Jakutija, po jakutsky Саха Сирэ - Sacha Sire), dlhý tvar Jakutská republika (po rusky Respublika Sacha, po jakutsky Саха Өрөспүүбүлүкэтэ - Sacha Öröspüübülükete), je najväčšia republika Ruskej federácie. Nachádza sa vo východnej časti krajiny, na ruskom Ďalekom východe. Na východe susedí s Čukotským autonómnym okruhom, Magadanskou oblasťou, Chabarovským krajom; na juhu s Amurskou oblasťou, Zabajkalským krajom, Irkutskou oblasťou a na západe s Krasnojarským krajom. Na jej severe je Severný ľadový oceán. Jakutsko je najväčší štátoid sveta. Má rozlohu 3 103 200 km², žije tu okolo 950-tisíc obyvateľov a hlavným mestom je Jakutsk.
Prírodné pomery
Jakutská republika je v rámci Ruskej federácie najväčšia, s rozlohou 3 103 200 km² zaberá 3 časové pásma (+09:00 až +11:00). Väčšina území zeme je hornatá, sever aj stred sa navyše nachádza v silne chladnej oblasti. Cca 40 % republiky leží v arktickej oblasti, 47 % pokrýva tajga, takmer výhradne tvorená mokraďami. Od juhu na sever naprieč preteká rieka Lena, s veľkým a čiastočne i močaristým údolím. Medzi ďalšie významné rieky patria prítoky Leny Viljuj, Aldan, Olokma. Vo východnej časti regiónu sú to rieky Indigirka a Kolyma. V oblasti leží okolo 700 jazier. Najvyšším pohorím je Čerského chrbát, ležiaci na východe s najvyšším vrchom Pobeda (3 147 m n. m.). Na väčšine územia sa rozkladá Stredosibírska vysočina.
Klíma
Jakutsko má chladné (stred a sever) až mierne podnebie (juh). Priemerné januárové teploty sa pohybujú medzi −28 až −47 °C, júlové medzi +2 až +19 °C. Priemerné ročné zrážky majú rozsah medzi 200 mm (stred, vnútrozemie) a 700 mm (hory na východe zeme). Jakutsko má tzv. pevninský pól chladu – dedinu Ojmjakon, kde bola v roku 1926 nameraná rekordne nízka teplota −71 °C a mesto Verchojansk, kde v roku 1886 bola nameraná teplota −69 °C.
Dejiny
Jakuti žijú na svojom území krátku dobu. Sú príbuzní s turkickými národmi a Mongolmi. Pretože im Evenkovia, ďalší severský národ Ruskej federácie, hovoria Jako, toto slovo sa prijalo do ruštiny ako Jakuti; práve v 17. storočí, keď sem Rusi začali prenikať. Postupne tu začali rozširovať ortodoxní kresťanstvo, poľnohospodárstvo a v roku 1632 založili dnešné hlavné mesto republiky Jakutsk. V roku 1922 vznikla Jakutská ASSR, v dobách Sovietskeho zväzu mala krajina hlavný význam v tom, že sa tu ťažili dôležité suroviny. Súčasný názov Jakutská republika sa používa od roku 1992.
Obyvateľstvo
Z celkom 1 milióna obyvateľov majú väčšinu Jakuti (Sachovia) (55 %), nasledovaní Rusmi (33 % populácie republiky) a 1 %-nou ukrajinskou menšinou. Oficiálnymi jazykmi sú ruština a jakutčina (sacha). Jakutčinu sa učia deti v škole od 11 rokov a rozumie jej okolo 25 % miestnych obyvateľov.
Ekonomika
Hlavným hospodárskym centrom je Jakutsk. Ekonomika je postavená na ťažbe surovín, nachádzajúcich sa pod povrchom. Tie sa spracovávajú v závodoch v okolí hlavného ale aj niekoľkých menších miest.
Doprava
Využívaná doprava je hlavne letecká alebo lodná (po rieke Lena), hlavne vďaka ohromným vzdialenostiam a riedkemu osídleniu. V cestnej doprave je významná cesta Kolyma – Jakutsk – Magadan, do Jakutsku je zjazdná iba v zimnom období kvôli chýbajúcemu mostu cez rieku Lena. Na území Jakutska sa nachádza asi 500 km železničnej trate, ktorá sa začala stavať v 80. rokoch ako odbočka od Bajkalsko-amurskej magistrály. Po perestrojke sa stavba zastavila a dočasnou konečnou sa stal Berkakit (mestečko asi 20 km južne od Nerjungri). Po niekoľkých rokoch sa začalo znovu stavať; trať v roku 2004 dosiahla mesto Tommot, po roku 2010 mal byť dokončený i približne 368 km dlhý úsek, vrátane trojkilometrového cestného a železničného mostu cez Lenu do Jakutsku.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakutsko
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk