A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Nitrianska župa | ||
Župa v Uhorsku | ||
|
||
|
||
Štát | Uhorsko | |
---|---|---|
Súčasné štáty | Slovensko | |
Sídlo župy | Nitra | |
Rozloha | 5 519 km² | |
Obyvateľstvo | 457 455 (1910) [1] | |
- | 370 099 (1880) [2] | |
Hustota | 46,9 obyv./km² | |
Národnostné zloženie (1910)[3] |
Slováci 71 % Maďari 21,9 % Nemci 6,1 % | |
Národnostné zloženie (1880)[2] |
Maďari 14,67 % Nemci 9,86 % Slováci 71,17 % Rumuni 0,02 % Rusíni 0 % Srbi a Chorváti 0,02 % Ostatní 0,53 % | |
Náboženské zloženie (1910)[4] |
Rímskokatolícke 80,7 % Evanjelické a. v. 12,4 % Reformovaná k. c. 1,8 % Židovské 5 % | |
Wikimedia Commons: Nyitra County | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Nitrianska župa resp. Nitrianska stolica resp. Nitriansky komitát (iné názvy: Nitra, staršie Nitranská stolica; lat. comitatus Nitriensis, maď. Nyitr(i)a (vár)megye, nem. Neutraer Gespanschaft/Komitat Neutra) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.
Charakteristika
Nitrianska župa susedila s Moravou (od 16. stor. rakúska provincia, od roku 1918 súčasť Česko-Slovenska) a Bratislavskou, Komárňanskou, Tekovskou, Trenčianskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou bola Nitra, pretekajúca župou zo severu na juh, ďalej potom Váh v stredozápadnej časti a Morava v jej západnej časti. Rozloha župy v r. 1910 bola 5 519 km², (druhá najväčšia župa na Slovensku).
V súčasnosti sa pre región bývalej župy používa pomenovanie Ponitrie, pre jej severnú časť aj Horná Nitra, západnú časť je súčasťou regiónu Záhorie a južná časť je súčasťou regiónu Podunajsko.
Centrum
Administratívnym centrom stolice bol Nitriansky hrad, stoličné orgány sídlili v Nitre.[5]
Rody vládnucich županov
Medzi najstaršie rody županov patrili Poznanovci (ich rod bol pravdepodobne slovanského pôvodu), medzi rokmi 1302 – 1777 patrila hodnosť župana (resp. hlavného župana) nitrianskemu biskupovi, potom sa na čele stolice striedali príslušníci najbohatších rodov stolice.[5]
Dejiny
Nitriansky komitát patril medzi najstaršie v Uhorsku, vznikol pravdepodobne už v 10. storočí. O prvých županoch Nitrianskej župy po zriadení uhorského štátu podávajú svedectvo Zoborské listiny z roku 1111. Nitra sa aj vďaka „úsiliu“ uhorského veľmoža Matúša Čáka začala meniť na šľachtickú stolicu až po jeho smrti r. 1321.[5]
V 16. storočí bola slobodným kráľovským mestom len Skalica (od r.1372).
Počas tureckých výbojov v 16. a 17. storočí sa súčasťou ostrihomského sandžaku stalo mnoho dedín medzi riekami Nitra a Žitava, Žitavská pahorkatina bola takmer celá pod tureckou kontrolou. V rokoch 1663 – 1685 si Turci podrobili aj Nové Zámky. Stolica trpela aj vojenským pustošením počas stavovských povstaní v 17. storočí.
Kultúrnym centrom stolice bola Nitra (sídlo biskupa, pobočka Slovenského učeného tovarišstva), ďalej Skalica (mestská (r. 1542), evanjelická a kalvínska škola, jezuitské gymnázium r. 1662), Prievidza (evanjelická škola r. 1666 prevzatá piaristami v rámci rekatolizácie), Brezová pod Bradlom (významné stredisko slovenského národného života).
Územie stolice sa od počiatku členilo na štyri slúžnovské okresy (Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý), okolo r. 1646 už niesli názvy podľa svojich sídiel: Novomestský (Záhorský) – Processus Vág-Újhelyiensis, Obdokovský – Processus Bodokiensis, Bojnický – Processus Bajmocziensis a Nitriansky – Processus Nitriensis. Od 17. storočia sa oddelil od Novomestského Skalický okres – Processus Szakolczensis.[5]
V r. 1918 sa nitriansky župa stala súčasťou Česko-Slovenska (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920). Nitrianska župa existovala ešte do r. 1927, aj keď v rokoch 1923 – 1927 v zmenených hraniciach a nie s takými právomocami ako počas Uhorska.
Počas 2. svetovej vojny bola južná časť bývalej Nitrianskej župy súčasťou Maďarska a novovytvorenej maďarskej župy Nitra-Prešporok (Nyitra-Pozsony) s centrom v Nových Zámkoch. Po skončení vojny sa okupované časti opäť stali súčasťou Česko-Slovenska. V súčasnosti je bývalé územie Nitrianskej župy súčasťou Nitrianskeho, Trenčianskeho a Trnavského kraja.
Národnosti
V Nitrianskej župe prevládalo slovenské etnikum, Maďari obývali územia na Žitavskej pahorkatine a juhozápad medzi Nitrou a Váhom, Nemci žili v Hornonitrianskej kotline (Handlová, Nitrianske (Nemecké) Pravno).[5]
Okresy
V roku 1910 sa Nitrianska župa delila na tieto slúžnovské okresy:
- Nitra
- Šaľa, centrum Trnovec nad Váhom
- Nové Mesto nad Váhom
- Hlohovec
- Topoľčany
- Prievidza
- Nové Zámky, centrum Šurany
- Myjava
- Senica
- Skalica, centrum Holíč
- Piešťany
- Žabokreky nad Nitrou
- Mestá so zriadeným magistrátom:
V súčasnosti je bývalá Nitrianska župy rozdelená do týchto regiónov a okresov:
- Ponitrie
- Horná Nitra
- Prievidza (takmer celý okres)
- Bánovce nad Bebravou (malá časť okresu)
- Partizánske (2/3 okresu)
- Topoľčany (celý okres)
- Nitra (takmer celý okres)
- Horná Nitra
- Podunajsko
- Šaľa (takmer celý okres)
- Nové Zámky (severozápadná časť okresu)
- Záhorie
- Považie
- Myjava (celý okres)
- Nové Mesto nad Váhom (1/2 okresu)
- Piešťany (celý okres)
- Trnava a okolie
Referencie
- ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
- ↑ a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma . . Dostupné online. (maď.)
- ↑ 6. A népség anyanyelve ... . In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
- ↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
- ↑ a b c d e ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 80–90.
Ďalšia literatúra
- CHRASTINA, Peter – SOUČKOVÁ, Taťána. Príroda a krajina Nitrianskej stolice v prvej polovici 18. storočia podľa Vedomostí M. Bela a vybraných autorov obdobia baroka. Trnava : Filozofická fakulta Univerzity Sv. Cyrila a Metoda, 2022. 116 s. ISBN 978-80-572-0227-1
- KERESTEŠ, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok IV : Nitrianska stolica : šľachta Nitrianskej stolice podľa súpisov z rokov 1600 a 1606. Bratislava : Hajko & Hajková, 2010. 327 s. ISBN 978-80-88700-74-6.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nitrianska župa (Uhorsko)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk