A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hont je v súčasnosti jedným zo slovenských kultúrnych regiónov. Patrí k najstarším slovenským regiónom a jeho územie je totožné s územím slovenskej časti bývalej Hontianskej župy, ktorej posledným sídlom boli Šahy. V niektorých turistických publikáciách sa južná časť regiónu nazýva aj Poiplie.
Územie susedí so slovenskými kultúrnymi regiónmi Tekov (na západe), Podpoľanie (na severe), Novohrad (na východe) a na juhu s Maďarskom (regióny Ostrihom a Pest-Pilis-Solt-Kiskun).
Dejiny
Dejiny do roku 1918
Územie, ktoré dnes nazývame Hont, bolo najpozdejšie v druhej polovici 10. storočia jedným zo štyroch územnosprávnych jednotiek Nitrianskeho kniežatstva. V roku 995 bol do vedenia tejto územnosprávnej jednotky dosadený knieža Hunt. Rozloha Hontianskeho kniežatstva koncom 10. storočia bola o niečo väčšia ako dnešný Banskobystrický kraj. Následným politickým vývojom v Uhorsku sa územie ako aj povaha Hontu, ako územnosprávnej jednotky menil. Už v 11. storočí sa napr. z hontianskeho kniežatstva vyčlenil nový Novohradský komitát.
V 11. storočí bolo kniežatstvo pretvorené na kráľovský komitát, ktorý sa v priebehu 13. storočia pretvoril na šľachtickú stolicu. V 13. storočí sa taktiež ustálilo územie Hontianskej stolice, ktoré bolo takmer nemenné až do roku 1918. V 14. storočí bolo ku Hontianskej stolici administratívne pripojené územie tzv. Malohontu, ktoré sa však nachádzalo medzi Novohradom a Gemerom, teda nemalo územnú spojitosť s Hontom. Malohont sa od Hontu odčlenil na prelome 18. a 19. storočia (Malohont sa pričlenil ku Gemeru, čím vznikla Gemerskomalohontská stolica).
Dejiny regiónu po roku 1918
Po 1. svetovej vojne sa na Parížskej mierovej konferencii rozhodlo o hraniciach novovzniknutého Československa, čo pre Hontiansku župu znamenalo rozdelenie medzi 2 štáty. Československo získalo 4/5 územia Hontu a Maďarskému kráľovstvu pripadla zvyšná 1/5.
Hontianska župa v Česko-Slovensku existovala do roku 1922, 1. januára 1923 sa stala súčasťou Zvolenskej (veľ)župy. V roku 1928 boli župy na území Slovenska zrušené. Viedenskou arbitrážou pripadla južná časť československého Hontu Maďarsku. Po 2. svetovej vojne boli obnovené tzv. predmníchovské hranice medzi ČSR a Maďarskom. V súčasnosti je väčšia časť slovenského Hontu súčasťou Banskobystrického kraja (celé alebo časti okresov Veľký Krtíš, Krupina, Banská Štiavnica, Zvolen, po jednej obci v okresoch Žarnovica a Žiar nad Hronom) a časť prináleží aj Nitrianskemu kraju (časti okresov Levice a Nové Zámky).
Cestovný ruch
V regióne pôsobia štyri Oblastné organizácie cestového ruchu: OOCR Banská Štiavnica, OOCR Dudince, OOCR Tekov a OOCR Novohrad
Kultúrne pamiatky
- Banská Štiavnica (zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO)
- Hrad Sitno
- Čabradský hrad (obec Čabradský Vrbovok)
- Opevnený kláštor Bzovík (obec Bzovík)
- Kaštieľ vo Svätom Antone
- Strážna veža – Vartovka pri Krupine
- Rímske kúpele v Dudinciach
- Minerálne pramene v Dudinciach
- Pustý kostol a vojenský bunker z medzivojnového obdobia (vo Veľkej Čalomiji)
- Kláštor premonštrátov (v Šahách)
- Kamenné obydlia v Brhlovciach a Lišove
- Vodný mlyn v Bohuniciach
- Svätotrojičný stĺp v Krupine
- Kamenné obydlia, vínne pivnice "chyžky" galéria masiek, keltské obydlie v Lišove
- Ľudové domy - tradičná ľudová architektúra - napr. v obciach Hrušov, Sucháň, Príbelce, Horné Plachtince a.i.
Prírodné zaujímavosti
- Spečený val (pozostatky opevnenia - nad obcami Bátovce, Pečenice)
- Priehrada Lipovina (Bátovce)
- Mäsiarsky bok (prírodná rezervácia)
- Štangarígeľ (Krupinské bralce, vrchol plochého návršia)
- Arborétum Kysihýbel – Banská Štiavnica (282 druhov drevín zo Severnej Ameriky)
- Arborétum Feľata – Rykynčice (Dolné Rykynčice)
- Travertínové kopy v Dudinciach
- Tesárske "dúpence" a Tesárska roklina (Hontianske Tesáre)
- Priehrada v Sebechleboch
- Priehrada v Krupine – Bebrava
- Štiavnické vrchy
- Sitno (najvyšší vrchol, zaujímavý výhľad, najmä z vysielača, ktorý je však verejnosti neprístupný)
- Štiavnické tajchy (umelé jazerá)
- Santovka (minerálna voda)
- Slatina (minerálna voda)
Mestá a obce
Externé odkazy
- kniha v maďarčine o dejinách hontskej župy z roku 1882 : GYÜRKY, Antal. Ötvennégy év Hontvármegye torténetéböl 1820-1874. Váczon: G. Segédy, 1882. 296 s. - dostupné online v Digitálnej knižnici UKB.
www.regionhont.sk www.hontdejiny.sk
Súradnice: 48°06′56″S 18°55′36″V / 48,115569°S 18,926697°V
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk