Turčianska župa (Uhorsko)

	Turčianska župa
	Župa v Uhorsku
	Erb župy
	Erb župy
	Poloha župy v Uhorsku
	Poloha župy v Uhorsku
Štát	Uhorsko
Súčasné štáty	Slovensko
Sídlo župy	Turčiansky sv. Martin
Rozloha	1 123 km²
Obyvateľstvo	55 703 (1910)
-	45 933 (1880)
Hustota	49,6 obyv./km²
Národnostné; zloženie (1910)	Slováci 69,0 %; Nemci 19,7 %; Maďari 10,0 %
Národnostné; zloženie (1880)	Maďari 2,32 % ; Nemci 19,57 % ; Slováci 73,91 % ; Rumuni 0,01 % ; Rusíni 0 % ; Srbi a Chorváti 0,01 % ; Ostatní 0,4 % ;
Náboženské; zloženie (1910)	Evanjelické a.v. 49,6 %; Rímskokatolícke 46,0 %; Židovské 3,6 %
	Wikimedia Commons: Turóc County
	Geografický portál

Turčianska župa resp. Turčianska stolica (iný názov: Turiec, staršie Turčanská stolica; po latinsky: Comitatus Thuroc(z)iensis alebo Thurocium, po nemecky: Komitat Turz/Turzer Gespanschaft alebo Turz, po maďarsky: Túrótz / Túrócz / Túróc / Turóc (vármegye)) bola župa resp. stolice v Uhorsku.

Geografia

Turčianska stolica susedila s Oravskou, Trenčianskou, Liptovskou, Nitrianskou a Zvolenskou stolicou. Zaberá územie Turčianskej kotliny, ktorá je vklinená medzi pohoria Malá Fatra, Veľká Fatra, Kremnické vrchy a Žiar. Krajom preteká rieka Turiec, ktorá sa vlieva pri Vrútkach do Váhu. Rozloha Turčianskej župy v r. 1910 bola 1 123 km².

Región Turiec na mape Slovenska

Centrum

Centrom stolice bol pôvodne hrad Sklabiňa, stoličné zasadnutia však prebiehali v Turčianskom sv. Martine (dnes: Martin), ktorý sa neskôr (1772) stal aj správnym centrom stolice.^[5]

Rody vládnucich županov

Od roku 1535 zastávali úrad hlavného turčianskeho župana dedične šľachtici z rodu Révaiov (Révay), najbohatšieho a najvplyvnejšieho rodu.^[5]

Dejiny

Najstaršie doklady osídlenia Turca sú nálezy z jaskýň Mažarná a Na Vyhni z obdobia 2750 – 2250 pred Kr. V mladšej a neskorej dobe bronzovej (1350 – 700 pred Kr.) obýval skoro celý Turiec ľud lužickej kultúry. V období 3. storočia pred Kr. až po 2. storočie po Kr. obýva Turiec ľud púchovskej kultúry.

Slovania prišli do Turca asi až v 7. storočí. Koncom 8. a začiatkom 9. storočia už bolo toto územie relatívne husto obývané, čo dokazujú archeologické vykopávky v Blatnici, Malom Čepčíne, Žabokrekoch. V 9. storočí bolo centrálnym hradiskom Vyšehrad na hranici medzi Turcom a hornou Nitrou. Odtiaľto bol ovládaný nielen Turiec, ale aj veľká časť horného Ponitria. Z tohoto obdobia asi pochádzajú aj dvojité názvy obcí v oboch regiónoch ako Diviaky, Pravno, Sučany, Necpaly a ďalšie.

Prvá písomná spomienka o Turci je z roku 1113, no vtedy sa spomínal len ako súčasť Zvolenského domínia. Turiec, ako riedko osídlené územie, bol spravovaný kastelánom (neskôr podžupanom) z hradu Sklabiňa ako panstvo Zvolenského komitátu. Vlastného župana mala stolica od roku 1339, čím sa oddelila od Zvolenského komitátu (podobne ako Liptov a Orava).^[5]

Turecké výboje sa Turcu (rovnako ako celému severnému Slovensku) vyhli.

Počas jozefínskych reforiem sa Turiec mal spojiť s Oravou, keďže však mali len malú spoločnú hranicu (v zime väčšinou nepriechodnú), napokon sa spojil so Zvolenom do Turčiansko-zvolenskej stolice (1786 – 1790) so sídlom v Banskej Bystrici. Po smrti Jozefa II. sa Turčianska stolica obnovila.^[5]

V roku 1918 sa Turiec stal súčasťou Česko-Slovenska. Turčianska župa zanikla 31. decembra 1922, v rokoch 1923 – 1928 bola súčasťou Považskej župy. V súčasnosti je územie súčasťou Žilinského kraja.

Národnosti

Obyvatelia Turca boli prevažne Slováci, čo pretrvalo do súčasnosti. Nemci žili len na hornom (južnom) Turci^[5], no po 2. svetovej vojne boli evakuovaní a čiastočne vyhnaní do Nemecka.

Okresy

V roku 1910 sa Turiec delil na dva slúžnovské okresy:

Turčiansky svätý Martin (Dolný Turiec)
Turčianske Teplice (Horný Turiec)

V súčasnosti je územie Turca rozdelené na dva rovnomenné okresy, i keď s inými hranicami:

Referencie

↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
↑ ^a ^b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma . . Dostupné online. (maď.)
↑ 6. A népség anyanyelve ... . In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 144–150.

Pozri aj

zoznam obcí Turčianskej župy

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turčianska župa (Uhorsko)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1910-celkové_počty-1] 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)

[Sčítanie_1880-2] REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma . . Dostupné online. (maď.)

[1910-národnosť-3] 6. A népség anyanyelve ... . In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)

[1910-náboženstvo-4] 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)

[SnS-5] ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 144–150.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]