Havran (vrch v Tatrách)

	Havran
	vrch
	Havran zo Ždiarskej vidly
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obce	Tatranská Javorina, Ždiar, Vysoké Tatry
Časť	Belianske Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodia	Dunajec, Poprad
Nadmorská výška	2 151,5 m n. m. ;
Súradnice	49°14′54″S 20°11′51″V / 49,2484°S 20,1976°V
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	nie je prístupný
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Havran (Belianske Tatra Mountains)
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°14′54″S 20°11′51″V / 49,2484°S 20,1976°V

Havran^[1] (2 151,5 m n. m.^[2]^[3]) je najvyšší vrch Belianskych Tatier. Leží nad obcou Ždiar, približne 20 km severozápadne od Kežmarku.^[4] Nie je turisticky voľné prístupný.

Poloha

Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry.^[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obcí Tatranská Javorina a Ždiar.^[1] Najbližšími sídlami sú severozápadne situovaná Tatranská Javorina, severne ležia Podspády a východne obec Ždiar. Masív sa nachádza v Tatranskom národnom parku a tiež v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry.^[4]

Opis

Havran leží v severozápadnej časti hlavného hrebeňa Belianskych Tatier, medzi vrchom Nový (1 999 m n. m.) a Ždiarskou vidlou (2 142 m n. m.). Južne od hrebeňa prechádza dolina Zadné Meďodoly, východne od Havrana Tristárska dolina. Severne sa nachádza Nový vrch (1 727 m n. m.), Repisko (1 259 m n. m.) a Javorinka (1 505 m n. m.), východne Žľabina (1 411 m n. m.), Gáflovka (1 626 m n. m.), Tristárskym sedlom (1 969 m n. m.) oddelená Ždiarska vidla (2 142 m n. m.) a Hlúpy (2 061 m n. m.), južne Jahňací štít (2 230 m n. m.), Kolový štít (2 418 m n. m.) a Kopa brán (2 030 m n. m.) a západne Štefan (1 540 m n. m.), Veľký Baboš (1 523 m n. m.), Malý Baboš (1 471 m n. m.), Muráň (1 890 m n. m.) a Havraním sedlom (1 932 m n. m.) oddelený vrch Nový (1 999 m n. m.).^[3] Juhozápadnú časť hrebeňa odvodňuje Meďodolský potok, smerujúci do riečky Javorinka v povodí Dunajca, rovnakým smerom odteká aj voda zo severných svahov. Na východnom úbočí pramení riečka Biela, ktorou voda odteká do rieky Poprad. Vrchol je neprístupný, preto naň nevedie značený turistický chodník.^[4]

Výhľady

Turisticky neprístupný vrchol s trojicou skalnatých hrebeňov je pokrytý len nízkou vegetáciou.^[6] Vďaka polohe a značnej nadmorskej výške vrcholu je viditeľná časť hlavného hrebeňa Belianskych Tatier a mnohé vrcholy Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Volovské vrchy, Branisko, Bachureň, Čierna hora, Čergov, Levočské vrchy, Pieniny, Spišská Magura a Oravské Beskydy, ako aj mnohé vrchy južného Poľska.^[7]

Prístup

Havran patrí do národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry, a preto je už od roku 1978 turisticky neprístupný. Jediný turistický chodník v okolí je modro značená trasa z Tatranskej Javoriny cez Zadné Meďodoly a Kopské sedlo do Tatranských Matliarov. Neďaleko je aj náučný chodník Monkovou dolinou, ktorá vystupuje na hrebeň v Širokom sedle (1 825,5 m n. m.).^[4]

Referencie

↑ ^a ^b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 17.
↑ ^a ^b Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ ^a ^b ^c ^d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Havran (vrch v Tatrách)

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Geo-1] Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.

[AA-2] Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 17.

[M-3] Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.

[mapa-4] Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.

[GCS-5] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[6] Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.

[7] Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

z d u Tatry
Podcelky (časti)	Západné Tatry Červené vrchy Liptovské kopy Liptovské Tatry Osobitá Roháče Sivý vrch Východné Tatry Belianske Tatry Vysoké Tatry
Veľkoplošné chránené územie	Tatranský národný park Tatrzański Park Narodowy (Poľsko)
Národné prírodné rezervácie	Batizovská dolina Belianske lúky Belianske Tatry Bielovodská dolina Dolina Bielej vody Furkotská dolina Javorová dolina Juráňova dolina Kotlový žľab Kôprová dolina Mengusovská dolina Mlynická dolina Mních Mokriny Mraznica Nefcerka Osobitá Pramenište Roháčske plesá Sivý vrch Skalnatá dolina Slavkovská dolina Studené doliny Suchá dolina Štôlska dolina Tichá dolina Uhlištiatka Važecká dolina Velická dolina
Prírodné rezervácie	Baba Blatá Bor Bôrik Brezina Čikovská Fľak Goliašová Grapa Hrádok nad Pavúčou dolinou Jedliny Jelšina Kút Mačie diery Machy Medzi bormi Pálenica Pastierske Pavlová Pod Črchľou Poš Rašelinisko Skalka Slavkovský jarok Surovec Úplazíky
Národné prírodné pamiatky	Belianska jaskyňa Brestovská jaskyňa Javorinka
Prírodné pamiatky	Hybická tiesňava
Vybrané vrcholy Východných Tatier	Gerlachovský (2 654) Gerlachovská veža (2 642) Lomnický (2 633) Ľadový (2 627) Pyšný (2 621) Zadný Gerlach (2 616) Lavínový (2 606) Malý Ľadový (2 602) Kotlový (2 601) Lavínová veža (2 600) Malý Pyšný (2 590) Veľká Litvorová veža (2 581) Strapatá veža (2 565) Kežmarský (2 556) Vysoká (2 547) Malá Litvorová veža (2 547) Supia veža (2 540) Končistá (2 537) Baranie rohy (2 526) Dračí (2 523) Veľká Vidlová veža (2 522) Veterný (2 515) Malý Kežmarský (2 514) Zadný Ľadový (2 512) Rysy (2 503) Kriváň (2 495) Bradavica (2 476) Slavkovský (2 452) Východná Vysoká (2 429) Kôprovský (2 363) Jahňací (2 230) Havran (2 151) Ždiarska vidla (2 141) Hlúpy (2 061) Zadné Jatky (2 020)
Vybrané sedlá Východných Tatier	Bystré (2 314) Furkotské sedlo (2 277) Kopské (1 750) Ľaliové (1 952) Lomnické (2 190) pod Ostrvou (1 966) pod Svišťovkou (2 023) Poľský hrebeň (2 200) Predné Kopské (1 780) Priečne (2 353) Prielom (2 290) Sedielko (2376) Široké (1 826) Váha (2 340) Vyšné Kôprovské (2 180)
Vybrané vrchy Západných Tatier	Bystrá (2 248) Jakubina (2 194) Baranec (2 185) Baníkov (2 178) Plačlivé (2 125) Ostrý Roháč (2 088) Volovec (2 063) Brestová (1 903) Sivý vrch (1 805) Osobitá (1687)
Sedlá Západných Tatier	Baníkovské (2 045) Bystré (1 960) Gáborovo (1 890) Jamnícke (1 908) Pálenica (1 570) Parichvost (1 870) Pyšné (1 791) Račkovo (1 958) Smutné (1 965) Tomanovské (1 686) Žiarske (1 917)
Zoznamy	štítov Vysokých Tatier vrcholov v Západných Tatrách vrcholov v Belianskych Tatrách dvojtisícoviek Tatier sediel Vysokých Tatier