Pyšný štít

	Pyšný štít
	vrch
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Pohorie	Vysoké Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	2 621 m n. m. ;
Súradnice	49°11′52″S 20°12′28″V / 49,1977°S 20,20778°V
Najľahší výstup	nie je voľne dostupný pre turistov
Prvovýstup	Edmund Téry, Martin Spitzkopf
- dátum	8. august 1877
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Pyšný štít
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°11′52″S 20°12′28″V / 49,1977°S 20,20778°V

Pyšný štít (poľ. Durny Szczyt, nem. Schwalbenturm, maď. Fecsketorony) je štvrtý najvyšší štít (2 621 m n. m.) Slovenska, ležiaci vo Vysokých Tatrách.

Charakteristika

Je to najmohutnejšia elevácia v hrebeni od Baraních rohov po Lomnický štít. Jeho najbližším susedom je Malý Pyšný štít. Od seba ich delia dve depresie, Pawlikowského štrbina a Lastovičia štrbina, medzi ktorými je skalná ihla Loktibrada. Najbližším juhovýchodným susedom Pyšného štítu je Pyšná vežička, oddelená Bachledovou štrbinou. Do Malej Studenej doliny spadá Pyšný štít približne 250 metrov vysokou západnou stenou a krátkym Pyšným hrebeňom, ktorý sa zvažuje k Piatim spišským plesám. Z Medenej kotliny vyrastá mohutnou 400 metrovou východnou stenou. V západnej stene Pyšného štítu je najväčší tatranský previs. Prvým, kto ho preliezol bol Pavol Jackovič a Miroslav Mrava 30. júna 2002. Prvovýstup im trval 12 hodín. Obtiažnosť VII A4. Pomenovali ho Kráľovský previs.^[1]^[2]

Na Pyšnom hrebeni sú:

Pyšná štrbina (poľ. Durna Szczerbinka)
Pyšný hrb (poľ. Durna Czubka)
Vyšné pyšné vrátka (poľ. Wyżnie Durne Wrótka)
Zadná pyšná veža (poľ. Zadni Durny Kopiniak)
Prostredné pyšné vrátka (poľ. Pośrednie Durne Wrótka)
Prostredná pyšná veža (poľ. Pośredni Durny Kopiniak)
Nižné pyšné vrátka (poľ. Niżnie Durne Wrótka)
Predná pyšná veža (poľ. Skrajny Durny Kopiniak)
Vyšný pyšný zárez (poľ. Wyżni Durny Karb)
Zadná pyšná bašta (poľ. Zadnia Durna Baszta)
Prostredný pyšný zárez (poľ. Pośredni Durny Karb)
Prostredná pyšná bašta (poľ. Pośrednia Durna Baszta)
Nižný pyšný zárez (poľ. Niżni Durny Karb)
Predná pyšná bašta (poľ. Skrajna Durna Baszta)
Vyšná Pyšná štrbina (poľ. Wyżnia Durna Szczerba)
Pyšné rohy (poľ. Durne Rogi)
Nižná Pyšná štrbina (poľ. Niżnia Durna Szczerba)
Pyšná kopa (poľ. Durna Kopa)^[1]

Názov

Je motivovaný smelým tvarom štítu. Pôvodne platil spoločne aj pre Malý Pyšný štít, Podobá sa Lomnickému štítu. Starí goralskí horskí vodcovia ho považovali za nejaký satelit Lomnického štítu a nazvali ho Łomnica mniejsza - Menší Lomnický štít, aj Mała Łomnica. Pyšný štít volali aj Lastovičou vežou.^[1]

Zaujímavosti

Edmund Téry s horským vodcom Martinom Spitzkopfom vyšiel na vrchol na druhý pokus. Vystupovali čiastočne západnou stenou a po severozápadnom hrebeni. Po nich na vrchol 8. augusta 1881 vystúpili Poliaci Jan Gwalbert Pawlikovwksi s vodcami Jozefom a Maciejom Sieczkowcami. Po nich o dva týždne neskôr vrchol dosiahli Ludwik Chałubiński s Henrykom Hoyerom a goralskými vodcami.

Prvá zimná túra sa uskutočnila 27. marca 1910. Na štít vtedy vystúpili severozápadným hrebeňom Eduard Hrubý, Oskar Jordán, Roman Komarnicki a Eugen Serényi. Prvou obeťou bol známy horský vodca Ján Breuer (1876 – 1924) z Novej Lesnej, ktorý zahynul počas záchrany raneného horolezca.^[2]

Referencie

↑ ^a ^b ^c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
↑ ^a ^b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Durny Szczyt na poľskej Wikipédii.

Galéria

Pyšný štít, vpravo Lomnický štít
Kežmarský štít, Malý Kežmarský štít, Pyšný štít a Malý Pyšný štít z Doliny Zeleného plesa
Baranie rohy, Spišský štít, Pyšný štít a Lomnický štít. V popredí Pfinnova kopa.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pyšný štít

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Bohuš-1] BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

[Tatranské_štíty-2] BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.

[1]

[2]

z d u Tatry
Podcelky (časti)	Západné Tatry Červené vrchy Liptovské kopy Liptovské Tatry Osobitá Roháče Sivý vrch Východné Tatry Belianske Tatry Vysoké Tatry
Veľkoplošné chránené územie	Tatranský národný park Tatrzański Park Narodowy (Poľsko)
Národné prírodné rezervácie	Batizovská dolina Belianske lúky Belianske Tatry Bielovodská dolina Dolina Bielej vody Furkotská dolina Javorová dolina Juráňova dolina Kotlový žľab Kôprová dolina Mengusovská dolina Mlynická dolina Mních Mokriny Mraznica Nefcerka Osobitá Pramenište Roháčske plesá Sivý vrch Skalnatá dolina Slavkovská dolina Studené doliny Suchá dolina Štôlska dolina Tichá dolina Uhlištiatka Važecká dolina Velická dolina
Prírodné rezervácie	Baba Blatá Bor Bôrik Brezina Čikovská Fľak Goliašová Grapa Hrádok nad Pavúčou dolinou Jedliny Jelšina Kút Mačie diery Machy Medzi bormi Pálenica Pastierske Pavlová Pod Črchľou Poš Rašelinisko Skalka Slavkovský jarok Surovec Úplazíky
Národné prírodné pamiatky	Belianska jaskyňa Brestovská jaskyňa Javorinka
Prírodné pamiatky	Hybická tiesňava
Vybrané vrcholy Východných Tatier	Gerlachovský (2 654) Gerlachovská veža (2 642) Lomnický (2 633) Ľadový (2 627) Pyšný (2 621) Zadný Gerlach (2 616) Lavínový (2 606) Malý Ľadový (2 602) Kotlový (2 601) Lavínová veža (2 600) Malý Pyšný (2 590) Veľká Litvorová veža (2 581) Strapatá veža (2 565) Kežmarský (2 556) Vysoká (2 547) Malá Litvorová veža (2 547) Supia veža (2 540) Končistá (2 537) Baranie rohy (2 526) Dračí (2 523) Veľká Vidlová veža (2 522) Veterný (2 515) Malý Kežmarský (2 514) Zadný Ľadový (2 512) Rysy (2 503) Kriváň (2 495) Bradavica (2 476) Slavkovský (2 452) Východná Vysoká (2 429) Kôprovský (2 363) Jahňací (2 230) Havran (2 151) Ždiarska vidla (2 141) Hlúpy (2 061) Zadné Jatky (2 020)
Vybrané sedlá Východných Tatier	Bystré (2 314) Furkotské sedlo (2 277) Kopské (1 750) Ľaliové (1 952) Lomnické (2 190) pod Ostrvou (1 966) pod Svišťovkou (2 023) Poľský hrebeň (2 200) Predné Kopské (1 780) Priečne (2 353) Prielom (2 290) Sedielko (2376) Široké (1 826) Váha (2 340) Vyšné Kôprovské (2 180)
Vybrané vrchy Západných Tatier	Bystrá (2 248) Jakubina (2 194) Baranec (2 185) Baníkov (2 178) Plačlivé (2 125) Ostrý Roháč (2 088) Volovec (2 063) Brestová (1 903) Sivý vrch (1 805) Osobitá (1687)
Sedlá Západných Tatier	Baníkovské (2 045) Bystré (1 960) Gáborovo (1 890) Jamnícke (1 908) Pálenica (1 570) Parichvost (1 870) Pyšné (1 791) Račkovo (1 958) Smutné (1 965) Tomanovské (1 686) Žiarske (1 917)
Zoznamy	štítov Vysokých Tatier vrcholov v Západných Tatrách vrcholov v Belianskych Tatrách dvojtisícoviek Tatier sediel Vysokých Tatier