A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Branisko | |
pohorie geomorfologický celok | |
Priesmyk Branisko, sedlo Chvalabohu.
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Šariš |
Okresy | Levoča, Prešov |
Nadradená jednotka |
Fatransko-tatranská oblasť |
Susedné jednotky |
Hornádska kotlina Levočské vrchy Bachureň Šarišská vrchovina Čierna hora |
Podradené jednotky |
Smrekovica Sľubica |
Súradnice | 49°00′58″S 20°53′06″V / 49,016°S 20,885°V |
Najvyšší bod | Smrekovica |
- výška | 1 200 m n. m. |
Dĺžka | 18 km, S-J |
Šírka | 3−8 km, V-Z |
Geologické zloženie | veporikum, granitoidy, svory, ruly, vápence |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Branisko na mape Slovenska
| |
Poloha pohoria v rámci Vnútorných Západných Karpát (červenou).
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Branisko je samostatný geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti na východnom Slovensku. Jeho najvyšším bodom je vrch Smrekovica s výškou 1 200 m n. m.
Poloha
Pohorie tvorí morfologicky výrazný horský chrbát smeru S-J s dĺžkou asi 18 km. Na severe hraničí s Bachurňou, na východe so Šarišskou vrchovinou. Na juhu je oddelený tokom Hornádu, Dolinského a Kluknavského potoka od masívu Čiernej hory. Na juhozápade susedí Hornádska kotlina a na západe Levočské vrchy.[1]
Prírodné podmienky
Geomorfológia
Z geomorfologického hľadiska je pohorie súčasťou Fatransko-tatranskej oblasti[2]. Sedlo Chvalabohu v priesmyku Branisko rozdeľuje pohorie na dva podcelky. Severnejšia a masívnejšia Smrekovica s najvyšším vrchom Smrekovica (1 200 m n. m.) a južnejšia Sľubica s najvyšším vrchom Sľubica (1 129,4 m n .m.).
Až tri štvrtiny pohoria sa nachádzajú vo výške od 700 do 1 100 m. Značné rozdiely v nadmorskej výške mali za následok spätnú eróziu stráňových tokov, ktoré spôsobili zarezanie vodných tokov a vznik systému rázsoch.[3]
Geológia
Geologicky možno pohorie rozčleniť na severnú zónu Smrekovice a južnú zónu Sľubice. Na západe ju od paleogénnych sedimentov oddeľuje poľanovský zlom, na východe sú to šindliarsky zlom. Kvôli výraznému zlomovému obmedzeniu a hrasťovitej stavbe v minulosti pokladali severnú časť Braniska za jadrové pohorie. Až novšie poznatky nadobudnuté pri stavbe tunela Branisko napovedajú, že celé pohorie je zrejme súčasťou veporika. Nad ním sa v reliktoch zachovali i horniny gemerika.
Smrekovická zóna je analógom ľubietovskej zóny veporika, tvoria ju migmatity a granitoidy označované ako komplex Patrie. Nad nimi ležia mezozoické vápence a dolomity hronika. Zóna Sľubice má podobnú geologickú stavbu ako blízky celok Čierna hora. Na severe ho tvoria najmä granitoidy bujanovského komplexu. V jeho nadloží sa nachádza slabo metamorfovaný sedimentárny obalový komplex označovaný ako ružínska jednotka. Tvoria ho horniny vrchného paleozoika až triasu, lokálne i jury, prevažne pieskovce, karbonáty a bridlice. Južnú časť Sľubice buduje tzv. miklušovský komplex pozostávajúci z migmatitov, rúl a amfibolitov. Jeho sedimentárny obal tvorí hrabkovská jednotka, ktorá má vlastnosti vrchného paleozoika až strednej jury.
Vodstvo
Pohorie patrí k povodiu Hornádu. Najvýznamenším tokom je Veľká Svinka. Maximálny prietok vodných tokov tejto oblasti je na jar počas topenia snehu, hlavne v apríli. Okrajové zlomy pohoria sprevádzajú pramene minerálnych vôd. Najvýznamnejším a hospodársky využívaným je prameň Salvator.
Podnebie
Oblasti s menšou nadmorskou výškou možno zaradiť do mierne teplej klimatickej oblasti, vyššie oblasti naopak do chladnej. Priemerné teploty sa v januári pohybujú okolo -6 až -7 °C, zatiaľ čo v júli od 15,5 do 17 °C. Priemerný úhrn zrážok je ročne 650 – 800 mm. S najvýdatnejšími zrážkami v júli a najnižšími vo februári. Snehová pokrývka sa v pohorí drží od 80 do 120 dní v roku.[3]
Rastlinstvo a živočíšstvo
Pohorie pokrývajú vo vyšších polohách hlavne ihličnaté, hlavne borovicové lesy, s bežnými smrekmi a smrekovcami. V nižších polohách je patrný prechod k zmiešaným lipovo-dubovým a dubovo-hrabovým porastom.[3]
Turistika
Naprieč celým pohorím vedie zeleno značkovaná turistická trasa z Krompách až do Sabinova. Turisticky zaujímavé sú oblasti ako napr. Lipovský kras pri Lipovciach.
Doprava
Pohorie pretína dosiaľ najdlhší diaľničný tunel na území Slovenska.
Referencie
- ↑ LUKNIŠ, Michal, a kol. Slovensko. 1. vyd. Zväzok 2 : Príroda. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1972. 917 s.
- ↑ Mazúr, E., Lukniš, M. 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
- ↑ a b c Veľký, J. a kolektív, 1978: Encyklopédia Slovenska I. zväzok A — D. Veda, Bratislava, s. 233-234
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Branisko (pohorie)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk