Pieniny
pohorie geomorfologický celok
Prielom Dunajca zo Sokolice
Štát	Slovensko
Región	Prešovský kraj
Okresy	Stará Ľubovňa, Kežmarok
Nadradená jednotka	Východné Beskydy
Susedné jednotky	Ľubovnianska vrchovina Spišská Magura Spišsko-šarišské medzihorie
Súradnice	49°24′S 20°27′V / 49,40°S 20,45°V / 49.40; 20.45
Najvyšší bod	Vysoké skalky
- výška	1 050 m n. m.
Pieniny na mape Slovenska
Topografická mapa Pienin
Wikimedia Commons: Pieniny
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Pieniny sú pohorie a geomorfologický celok oblasti Východné Beskydy, geologicky sú samostatným celkom a jediným samostatným pohorím, ktoré je tvorené bradlovým pásmom. Preteká nimi rieka Dunajec.

Opis

Územie sa nachádza v severnej časti Spiša, nazývaného tiež Zamagurie. Pieniny zo severu vymedzuje hranica s Poľskom, na východe Ľubovnianska vrchovina, na juhu Spišsko-šarišské medzihorie a na západe Spišská Magura.^[1] Na tomto území žili v minulosti prevažne Slováci, Gorali, Rusíni, Poliaci no i Židia, Nemci a Rómovia.

Pieniny tvorí horský masív bradlového pásma a najvyšším vrchom sú Vysoké skalky, dosahujúce 1 050 m n. m.. Na území Slovenska sú výškovo a turisticky zaujímavé vrcholy Vysoká (1 013 m n. m.), Vrchriečky (966 m n. m.), Kýčera (954 m n. m.), Fakľovka (934 m n. m.), Šľachovky (899 m n. m.), Plašná (889 m n. m.), Rabštín (842 m n. m.) a Holica (828 m n. m.), na poľskej strane sú najatraktívnejšie Sokolica (747 m n. m.) a Tri koruny (poľsky: Trzy korony (982 m n. m.)). Turisticky atraktívne sú vápencové bralá Haligovských skál a okolie Červeného kláštora.^[2]

Geologická stavba

Z geologického hľadiska sú Pieniny súčasťou karpatského bradlového pásma, ktoré predstavuje komplikovanú zónu na rozhraní flyšového pásma a Vnútrorných (Centrálnych) Západných Karpát. Vystupuje tu hlavne púchovské a jarmutské súvrstvie. Jednotlivé vápencové bradlá, napr. pri Haligovciach tvorí tzv. haligovecká sukcesia: sled spodnojurského až spodnokriedového veku budovaný krinoidovými a mikritickými vápencemi jurského veku a spodnokriedovými slienitými vápencami (tzv. pieninské súvrstvie).^[3] Vo vápencových častiach v Haligovských skalách sa vytvorili formy krasového reliéfu vo verejne neprístupných jaskyniach – Aksamitka, Zbojnícka jaskyňa, Jazvečia jaskyňa, Kozia jaskyňa a Medvedie diery.

Chránené územia v Pieninách

Na časti územia Pienin sú vyhlásené národné parky. V Poľsku je to Pieninski Park Narodowy (PPN) a na Slovensku Pieninský národný park (PIENAP). Na západe, v Poľsku, národný park začína Zelenými skalkami nad vodnou plochou čorštýnskej priehrady a pokračuje hradným bradlom Čorštýn ďalej na východ, cez Macelovú horu, Novú horu, Tri koruny, Sokolicu a končí bralom Bystrík, na pravej strane Dunajca, na začiatku Malých Pienin. Na slovenskej strane národný park začína Hôrkou a pokračuje údolím potoka Lipník, v trase cesty 543 cez Stráňanské sedlo a ďalej cez Fakľovku na Vrchriečky, kde sa pripája na hraničný hrebeň. Ním vedie hranica parku až k rieke Dunajec.

V minulosti boli na území národného parku maloplošné chránené územia ale od roku 2004 ich nahradila zonácia národného parku a v súčasnosti má Pieninský národný park štyri zóny. Zónu A s piatym stupňom ochrany, zónu B so štvrtým stupňom ochrany, zónu C s tretím stupňom ochrany a zónu D, ktorú tvoria intravilány a rozvojové územia obcí Červený Kláštor, Haligovce a Lesnica, s druhým stupňom ochrany.

Flóra

Pôvodnými lesmi boli prevažne bukové, jedľové a kvetnaté lesy, v dolinách Dunajca sa však zachovali podhorské lužné lesy.

Fauna

Zo živočíchov tu môžeme nájsť rysa ostrovida (Lynx lynx) či jastraba veľkého (Accipiter gentilis), v riekach dokonca raka riečneho (Astacus astacus)

Turistika

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Pieninách

Pieniny sa delia na tri časti:

• Spišské Pieniny, medzi dolinou Bielej vody a lomom Dunajca pri Niedziči. Najvyšší vrch je Branisko (poľsky: Żar (879 m n. m.))
• Centrálne Pieniny (volané len Pieniny), od Niedziči po lom Dunajca medzi Sromowcami Niżnymi a Szczawnicou (Tri korunyy, Holica a Sokolica).
• Malé Pieniny, siahajúce do doliny Popradu, najvyšší vrch Vysoké skalky (1 050 m n. m.), najvyšší vrch Pienin.

Turisticky najnavštevovanejšími sú Tri koruny a Sokolica na poľskej strane a Prielom Dunajca (národná prírodná rezervácia vyhlásená r. 1967 (pôvodne r. 1932), 360 ha) na slovenskej strane. Prielom Dunajca sa nachádza medzi obcami Červený Kláštor a Lesnica. Je to najhodnotnejšie územie Pienin, s hlbokými kaňonmi, s meandrami zakliesnenými hlboko do skál, skalnými výtvormi a neprístupnými bralami. Turisticky atraktívnym je i splav Dunajca na pltiach s originálnou goralskou muzikou.

Pri návšteve Pienin netreba rovnako vynechať návštevu hradu v Niedzici, ktorý sa v súčasnosti týči nad priehradou. Kedysi však jej dnom pretekala rieka Dunajec, ktorá v tejto časti tvorila hranicu medzi Uhorskom a Poľskom. Oproti hradu Niedzica sa nachádza zrúcanina hradu v Czorsztyne. Tieto hrady boli hraničnými pevnosťami.

Pieninský národný park (PIENAP) na Slovensku bol vyhlásený v roku 1967 na ploche 2 125 ha, v roku 1997 rozšírený na 3 750 ha. V Poľsku bol vyhlásený Pieniński Park Narodowy (PPN) 23. mája 1932 na ploche 760 ha, v roku 1955 rozšírený na 2 231 ha. Sídlo Správy Pienap-u je v Červenom Kláštore. Sídlo Správa PPN je v Krościenku nad Dunajcem.

Turisti sa môžu ubytovať buď v penziónoch v Červenom Kláštore, Majeroch či v poľských obciach alebo v dvoch hoteloch v jedinom meste Zamaguria, v Spišskej Starej Vsi.

Referencie

Iné portály

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pieniny

Externé odkazy

• Komplexné informácie, turistický sprievodca a mapy Pienin
• www.pieniny.sk
• Pieniny - z vôd Dunajca i z jeho pravého brehu
• jazykový pôvod

Slovenský portál Geografický portál Portál vedy o Zemi