Vysoký grúň (Laborecká vrchovina)

	Vysoký grúň
	vrch
Štáty	Slovensko, Poľsko
Regióny	Prešovský, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy	Humenné, Powiat sanocki
Obec	Vyšná Jablonka
Pohorie	Laborecká vrchovina
Povodia	Laborec, San
Nadmorská výška	904,9 m n. m. ;
Súradnice	49°12′08″S 22°07′28″V / 49,2022°S 22,1244°V
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	neznačený, lesom z obce Vyšná Jablonka
	Poloha v rámci Prešovského kraja Poloha v rámci Prešovského kraja
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°12′08″S 22°07′28″V / 49,2022°S 22,1244°V

Vysoký grúň (poľ. Wysoki Groń) (904,9 m n. m.)^[1] je najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny v Nízkych Beskydách. Nachádza sa v severnej časti vrchoviny, na slovensko-poľskej hranici v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty.^[2]

Poloha

Nachádza sa v severovýchodnej časti Laboreckej vrchoviny, v geomorfologickom celku Nízkych Beskýd.^[3] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici v okrese Humenné a slovenská, južná časť vrchu zasahuje do katastrálneho územia obce Vyšná Jablonka.^[4] Patrí do povodia rieky Laborec, severná časť do povodia rieky San.^[2]

Opis

Vrch tvorí horský chrbát, ktorý je súčasťou hlavného karpatského hrebeňa a hranice rozvodia Čierneho a Baltského mora. Južné svahy odvodňujú prítoky Rieky, ktorá napája Udavu, smerujúcu do Laborca. Severné svahy odvodňujú prítoky rieky Osława, ktorá napája San. Západným susedom je Hlboký vrch (890 m n. m.), východne sa vypína Vrch nad Lazom 857 m n. m.). Hrebeňom vedie Východokarpatská magistrála.^[2]

Vysoký Grúň úboč s nadmorskou výškou 880 m n. m. je najvyšším bodom okresu Medzilaborce. V okolí vrchu sa nachádzajú stopy po vojenskom cintoríne z obdobia 1. svetovej vojny.

Výhľady

Napriek značnej nadmorskej výške neponúka kvôli hustému porastu samotný vrchol ucelenejšie výhľady. Z vhodných lokalít je možné pozorovať najmä okolité vrchy a blízke pohoria, no najmä južným a juhozápadným smerom je možné zhliadnuť aj ďaleké dominanty, vrátane Slanských vrchov, Vihorlatských vrchov či okraj Vysokých a Nízkych Tatier.^[5]

Turizmus

Cez Vysoký grúň vedie Východokarpatská magistrála, ktorá prechádza po hlavnom karpatskom hrebeni cez najvýchodnejší bod Slovenska – trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec. Kopíruje slovensko-poľskú štátnu hranicu cez viacero vrchov s panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), Pľaša (1 162,8 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Strop, (1 011,2 m n. m.), Černiny (929,4 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).^[2]

Prístup

po značke z obce Oľšinkov cez rázcestie Pod Košarkou, odtiaľ po značke (Východokarpatská magistrála) cez Hlboký vrch (893,4 m n. m.)
po značke z obce Osadné cez rázcestie Balnica (712,0 m n. m.), odtiaľ po značke cez vrch Rydošova (877,4 m n. m.)
po značke hrebeňom smerom od vrchu Černiny (929,4 m n. m.)
po značke hrebeňom smerom od vrchu Szczołb (763,8 m n. m.)^[1]

po značke z obce Nowy Łupków
po značke z obce Wola Michowa cez rázcestie Balnica (712,0 m n. m.), odtiaľ po značke cez vrch Rydoszowa (877,4 m n. m.)
po značke hrebeňom smerom od vrchu Czerenin (929,4 m n. m.)^[6]

Referencie

↑ ^a ^b Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
↑ ^a ^b ^c ^d Mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.
↑ Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2003. ISBN 80-8042-355-5.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vysoký grúň (Laborecká vrchovina)

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Turistická_mapa_118_Bukovské_vrchy-1] Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.

[mapa-2] Mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

[GCS-3] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[4] Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.

[5] Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

[6] Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2003. ISBN 80-8042-355-5.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]