Štiavnické vrchy - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Štiavnické vrchy
Štiavnické vrchy
pohorie
geomorfologický celok
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Banskobystrický, Nitriansky
Okresy Banská Štiavnica, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Zvolen, Levice, Krupina
Nadradená
jednotka
Slovenské stredohorie
Susedné
jednotky
Kremnické vrchy
Krupinská planina
Pliešovská kotlina
Žiarska kotlina
Podunajská pahorkatina
Pohronský Inovec
Vtáčnik
Podradené
jednotky
Hodrušská hornatina
Kozmálovské vŕšky
Sitnianska vrchovina
Skalka
Mesto Banská Štiavnica
Najvyšší bod Sitno
 - výška 1 009,2 m n. m.
Geologické zloženie andezity, ryolity
Wikimedia Commons: Štiavnické vrchy
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Štiavnické vrchy sú geomorfologickým celkom na Slovensku ako súčasť subprovincie Vnútorné Západné Karpaty a oblasti Slovenské stredohorie. Najvyšším vrchom je Sitno (1 009,2 m n. m.).[1]

Poloha

Na severe susedia s Kremnickými vrchmi, na východe s Pliešovskou kotlinou a Krupinskou planinou, na juhu s Podunajskou pahorkatinou a na západe s Pohronským Inovcom, Vtáčnikom a Žiarskou kotlinou.[2]

Členenie

Pohorie sa člení na 4 podcelky, ktoré zahŕňajú 7 časti:[2]

Geológia

Štiavnické vrchy sú sopečným pohorím, zaraďovaným k neovulkanitom. Ako celok tvorí pozostatky Štiavnického stratovulkánu. Je budované andezitmi, ryolitmi, brekciami a tufmi. Územie je mimoriadne bohaté na výskyt minerálov (približne 140 druhov a odrôd minerálov) a drahokovných rúd, v minulosti intenzívne ťažených.

Turizmus

Okolie Banskej Štiavnice patrí medzi turisticky najatraktívnejšie lokality na Slovensku. Mesto je „Mestská pamiatková rezervácia“ od roku 1950[3] a zároveň centrom chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, vyhlásenej 22. septembra 1979 na rozlohe 77 630 ha. Dňa 11. decembra 1993 bolo "historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia" zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.[4] Medzi obľúbené ciele turistov patrí tiež Sitno a množstvo tajchov, využívaných na letnú rekreáciu.

Pozri aj

Referencie

  1. mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
  3. Register pamiatkových rezervácií . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
  4. Historic Town of Banská Štiavnica and the Technical Monuments in its Vicinity . UNESCO World Heritage Centre, . Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy

Súradnice: 48°26′10″S 18°53′46″V / 48,436217°S 18,896115°V / 48.436217; 18.896115

Iné projekty

Panoráma

Panoráma Štiavnických vrchov - pohľad z východu
Panoráma Štiavnických vrchov - pohľad z východu
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Štiavnické vrchy





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk