Stežky

	Stežky
	vrch
	Stežky
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obec	Vysoké Tatry
Časť	Belianske Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	1 529,5 m n. m. ;
Súradnice	49°12′28″S 20°16′34″V / 49,2078°S 20,276°V
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	voľne neprístupný
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Stežky
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°12′28″S 20°16′34″V / 49,2078°S 20,276°V

Stežky^[1] (1 529,5 m n. m.^[2]^[3]) je názov vrchu v Belianskych Tatrách. Leží nad osadou Kežmarské Žľaby, približne 13 km severozápadne od Kežmarku.^[4]

Poloha

Nachádza sa na východe Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry.^[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.^[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Kežmarské Žľaby, Tatranské Matliare a Tatranská Lomnica, východne leží Tatranská Kotlina a Lendak a severne Ždiar.^[3] Masív sa nachádza v Tatranskom národnom parku a vrcholom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry a Dolina Bielej vody kežmarskej.^[4]

Opis

Stežky ležia v rázsoche, vybiehajúcej južným smerom z Bujačieho vrchu (1 947 m n. m.) v hlavnom hrebeni Belianskych Tatier. Východným a južným smerom okolitá krajina klesá do Popradskej kotliny, západným smerom sa nachádza Malá (1 558 m n. m.) a Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.), Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Rinias (1 473 m n. m.), Belianska kopa (1 835 m n. m.) a Hlúpy (2 061 m n. m.) a severným Predné Jatky (2 012 m n. m.), Bujačí vrch (1 947 m n. m.), Skalné vráta (1 620 m n. m.), Faixová skala (1 489 m n. m.) a Kobylí vrch (1 109 m n. m.).^[3] Severne ležiacou Dolinou siedmich prameňov odteká voda potokom Čierna voda, južne situovanou Dolinou Bielej vody kežmarskej odvádza vodu Kežmarská Biela voda, smerujúca do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.^[4]

Výhľady

Vrchol pokrýva súvislý porast kosodreviny^[6], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných častí je možné vidieť veľkú časť Popradskej kotliny, no tiež okolité vrchy Belianskych a Vysokých Tatier, Spišskú Maguru, Pieniny, Branisko, Levočské, Volovské a Stolické vrchy a východnú časť Nízkych Tatier.^[7]

Prístup

Masív sa nachádza na území národných prírodných rezervácii a v Tatranskom národnom parku, preto vrchol nie je voľne prístupný. Okolím však vedie niekoľko značených turistických chodníkov:

žltá turistická značka Dolinou siedmich prameňov z rázc. Čierna voda ku chate Plesnivec
modrá turistická značka:
- Dolinou Bielej vody kežmarskej z Tatranských Matliarov k Veľkému Bielemu plesu
- z Kežmarských Žľabov cez rázc. Čierna voda do Tatranskej Kotliny
zelená turistická značka z lokality Šumivý prameň okolo chaty Plesnivec k Veľkému Bielemu plesu.^[4]

Referencie

↑ ^a ^b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 40.
↑ ^a ^b ^c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ ^a ^b ^c ^d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Geo-1] Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.

[AA-2] Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 40.

[M-3] Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.

[mapa-4] Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.

[GCS-5] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[6] Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.

[7] Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

z d u Tatry
Podcelky (časti)	Západné Tatry Červené vrchy Liptovské kopy Liptovské Tatry Osobitá Roháče Sivý vrch Východné Tatry Belianske Tatry Vysoké Tatry
Veľkoplošné chránené územie	Tatranský národný park Tatrzański Park Narodowy (Poľsko)
Národné prírodné rezervácie	Batizovská dolina Belianske lúky Belianske Tatry Bielovodská dolina Dolina Bielej vody Furkotská dolina Javorová dolina Juráňova dolina Kotlový žľab Kôprová dolina Mengusovská dolina Mlynická dolina Mních Mokriny Mraznica Nefcerka Osobitá Pramenište Roháčske plesá Sivý vrch Skalnatá dolina Slavkovská dolina Studené doliny Suchá dolina Štôlska dolina Tichá dolina Uhlištiatka Važecká dolina Velická dolina
Prírodné rezervácie	Baba Blatá Bor Bôrik Brezina Čikovská Fľak Goliašová Grapa Hrádok nad Pavúčou dolinou Jedliny Jelšina Kút Mačie diery Machy Medzi bormi Pálenica Pastierske Pavlová Pod Črchľou Poš Rašelinisko Skalka Slavkovský jarok Surovec Úplazíky
Národné prírodné pamiatky	Belianska jaskyňa Brestovská jaskyňa Javorinka
Prírodné pamiatky	Hybická tiesňava
Vybrané vrcholy Východných Tatier	Gerlachovský (2 654) Gerlachovská veža (2 642) Lomnický (2 633) Ľadový (2 627) Pyšný (2 621) Zadný Gerlach (2 616) Lavínový (2 606) Malý Ľadový (2 602) Kotlový (2 601) Lavínová veža (2 600) Malý Pyšný (2 590) Veľká Litvorová veža (2 581) Strapatá veža (2 565) Kežmarský (2 556) Vysoká (2 547) Malá Litvorová veža (2 547) Supia veža (2 540) Končistá (2 537) Baranie rohy (2 526) Dračí (2 523) Veľká Vidlová veža (2 522) Veterný (2 515) Malý Kežmarský (2 514) Zadný Ľadový (2 512) Rysy (2 503) Kriváň (2 495) Bradavica (2 476) Slavkovský (2 452) Východná Vysoká (2 429) Kôprovský (2 363) Jahňací (2 230) Havran (2 151) Ždiarska vidla (2 141) Hlúpy (2 061) Zadné Jatky (2 020)
Vybrané sedlá Východných Tatier	Bystré (2 314) Furkotské sedlo (2 277) Kopské (1 750) Ľaliové (1 952) Lomnické (2 190) pod Ostrvou (1 966) pod Svišťovkou (2 023) Poľský hrebeň (2 200) Predné Kopské (1 780) Priečne (2 353) Prielom (2 290) Sedielko (2376) Široké (1 826) Váha (2 340) Vyšné Kôprovské (2 180)
Vybrané vrchy Západných Tatier	Bystrá (2 248) Jakubina (2 194) Baranec (2 185) Baníkov (2 178) Plačlivé (2 125) Ostrý Roháč (2 088) Volovec (2 063) Brestová (1 903) Sivý vrch (1 805) Osobitá (1687)
Sedlá Západných Tatier	Baníkovské (2 045) Bystré (1 960) Gáborovo (1 890) Jamnícke (1 908) Pálenica (1 570) Parichvost (1 870) Pyšné (1 791) Račkovo (1 958) Smutné (1 965) Tomanovské (1 686) Žiarske (1 917)
Zoznamy	štítov Vysokých Tatier vrcholov v Západných Tatrách vrcholov v Belianskych Tatrách dvojtisícoviek Tatier sediel Vysokých Tatier