Kráľova hoľa

	Kráľova hoľa
	vrch
	Kráľova hoľa
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický
Okres	Brezno
Obec	Šumiac
Časť	Kráľova hoľa
Pohorie	Nízke Tatry
Podcelok	Kráľovohoľské Tatry
Povodia	Váh, Hron, Hnilec
Nadmorská výška	1 946,1 m n. m. ;
Súradnice	48°52′58″S 20°08′21″V / 48,8829°S 20,1391°V
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po zo Šumiaca
	Poloha v rámci Banskobystrického kraja Poloha v rámci Banskobystrického kraja
	Wikimedia Commons: Kráľova hoľa
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

O iných významoch výrazu Kráľova hoľa pozri Kráľova hoľa (rozlišovacia stránka).

Súradnice: 48°52′58″S 20°08′21″V / 48,8829°S 20,1391°V

Kráľova hoľa (1 946,1 m n. m.^[1]^[2]) je výrazný vrch v Nízkych Tatrách, najvyšší v ich východnej časti. Leží nad Šumiacom, približne 19 km južne od Svitu.^[3] Kráľova hoľa je opradená povesťami, ospevovaná básnikmi a patrí k najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier. Poskytuje jedinečný výhľad na Spiš, Vysoké Tatry, Liptov ale aj Horehronie.

Poloha

Nachádza sa vo východnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Kráľova hoľa.^[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a na katastrálnom území obce Šumiac.^[5] Najbližšími sídlami sú južne situované obce Telgárt a Šumiac, severovýchodne leží Vernár a severne sa nachádza Liptovská Teplička a Vikartovce. Vrch je súčasťou Národného parku Nízke Tatry.^[3]

Opis

Kráľova hoľa leží na východnom konci hlavného hrebeňa Kráľovohoľských Tatier, východne od Strednej hole (1 876 m n. m.). Južným smerom leží Grúň (1 011 m n. m.), Čelo (1 210 m n. m.) a Kráľova skala (1 690 m n. m.), východným Borovniak (1 272 m n. m.), Kopa (1 127 m n. m.) a Košarisko (1 268 m n. m.), severným Tri kopce (1 507 m n. m.), Úplaz (1 555 m n. m.), Čertovica (1 428 m n. m.) a Dzurová (1 559 m n. m.) a západným Holica (1 617 m n. m.), Stredná hoľa, Orlová (1 840 m n. m.) a Ždiarna (1 192 m n. m.).^[2] Pod Kráľovou hoľou pramenia slovenské rieky Čierny Váh, Hnilec a Hron. Do povodia Váhu patria severné svahy, voda z východne sa zvažujúcich odteká prítokmi Hnilca do Hornádu a južná časť patrí povodiu rieky Hron. Na vrchole je od roku 1960 televízny a rozhlasový vysielač Kráľova hoľa, ku ktorému vedie lesná cesta z obce Šumiac. V obslužnej budove vysielača sa nachádza malé núdzové útočisko pre turistov. Z účelovej budovy v Prednom sedle (ktorým vedie lesná cesta na vrchol) bola vybudovaná celoročne otvorená Chata pod Kráľovou hoľou. Na vrchole je križovatka viacerých turistických trás a vedie ním i Cesta hrdinov SNP.^[3]

Geológia

Z geologického hľadiska vrchol Kráľovej hole tvoria fylonity svorov až pararúl a pararuly. Západné svahy sú budované ortorulami, východné svahy granodioritmi.^[6]

Výhľady

Hrebeň i vrcholovú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia s množstvom skalnatých polí, umožňujúce nerušený kruhový rozhľad. Poloha, nadmorská výška a hôľnatý vrchol robí z Kráľovej hole jeden z najlepších vyhliadkových vrchov a tak pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé slovenské pohoria. Najlepšie pozorovateľné sú vrcholy Nízkych Tatier, Levočské vrchy, Vysoké a Západné Tatry, Malá Fatra, Kremnické vrchy, Poľana, Veporské, Stolické a Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras a Branisko, no tiež vrchy v severnom Maďarsku.^[7]

Slovenský diaľkový rekord z Kráľovej hole

Z Kráľovej hole boli pozorované a zdokumentované rumunské Apusenské vrchy (rum. Munții Apuseni) pri vzdialenosti vyše 300 km. Boli pozorované výrazné vrcholy Vârful Vlădeasa – 308 km a Vârful Buteasa – 309,6 km čo je aj maximálna vzdialenosť pozorovania. Rumunské Apusenské vrchy boli prvýkrát pozorované z nášho územia, zároveň sa jedná o prvé slovenské pokorenie hranice 300 kilometrov a to nie len na Slovensku, ale zrejme v rámci celej strednej Európy. Je to slovenský rekord tzn. najvzdialenejšie pozorovanie z územia Slovenska.^[8]^[9]^[10]

Prístup

po červeno značenej magistrále (Cesta hrdinov SNP) po hlavnom hrebeni:
- od západu zo Ždiarskeho sedla cez Orlovú
- od východu z Telgártu
po modrej značke:
- zo severovýchodu z obce Spišské Bystré cez Smrečinské sedlo (1 442 m n. m.)
- od juhu zo Šumiaca cez Predné sedlo (1 451 m n. m.)
po zelenej značke:
- od severu z Liptovskej Tepličky cez Záturňu
- od juhovýchodu z Telgártu cez vrch Kráľova skala (1 690,3 m n. m.)^[3]
cestou z obce Šumiac^[1]

Referencie

↑ ^a ^b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
↑ ^a ^b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ ^a ^b ^c ^d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
↑ Biely, A. (Editor), P. Beňuška, V. Bezár, A. Bujnovský, R. Halouzka, J. Ivanička, M. Kohút, A. Klinec, E. Lukáčik, J. Maglay, O. Miko, M. Pulec, M. Putiš a J. Vozár, 1992: Geologická mapa Nízkych Tatier. GÚDŠ, Bratislava
↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.
↑ Na obzore . Slovenský rebríček/Najvzdialenejšie vnútroštátne pozorovania v rámci územia Slovenska . 2017-09-21, rev. 2020-02-12, . Dostupné online.
↑ Dalekie Obserwacje (by michals). Rumunia z Kral’ovej Holi (300+)!!! . 2020-02-09, . Dostupné online. (po poľsky)
↑ ČT24 – Česká televize (kar). Z Tater bylo vidět až do Rumunska. Slovensko hlásí rekord v dohlednosti . 2020-02-11, . Dostupné online. (po česky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kráľova hoľa

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Kráľova hoľa v zime
Obslužná budova vysielača na Kráľovej holi
Pohľad na Kráľovu hoľu zo Strednej hole
Kráľova hoľa v lete
Vľavo Stredná hoľa, vpravo Kráľova hoľa
Kráľova hoľa na jar

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Poloha na turistickej mape
Poloha na turistickej/cykloturistickej mape
360° virtuálny panoramatický výhľad z vrcholu Kráľovej hole na okolité vrchy na PeakFinder.org (po anglicky)
Slovenský diaľkový rekord z Kráľovej hole na Dalekie Obserwacje (po poľsky)
VKÚ Harmanec, s. r. o., Kynceľová, č. 123, Turistická mapa 123 Nízke Tatry – Kráľova hoľa 1 : 50 000, 8. vydanie, 2018, ISBN 60-03-32250-0

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[AA-1] Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.

[M-2] Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.

[mapa-3] Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.

[GCS-4] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[Geo-5] Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.

[6] Biely, A. (Editor), P. Beňuška, V. Bezár, A. Bujnovský, R. Halouzka, J. Ivanička, M. Kohút, A. Klinec, E. Lukáčik, J. Maglay, O. Miko, M. Pulec, M. Putiš a J. Vozár, 1992: Geologická mapa Nízkych Tatier. GÚDŠ, Bratislava

[7] Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

[8] Na obzore . Slovenský rebríček/Najvzdialenejšie vnútroštátne pozorovania v rámci územia Slovenska . 2017-09-21, rev. 2020-02-12, . Dostupné online.

[9] Dalekie Obserwacje (by michals). Rumunia z Kral’ovej Holi (300+)!!! . 2020-02-09, . Dostupné online. (po poľsky)

[10] ČT24 – Česká televize (kar). Z Tater bylo vidět až do Rumunska. Slovensko hlásí rekord v dohlednosti . 2020-02-11, . Dostupné online. (po česky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

z d u Nízke Tatry
Podcelky (časti)	Ďumbierske Tatry Demänovské vrchy Ďumbier Lúžňanská kotlina Prašivá Salatíny Kráľovohoľské Tatry Kráľova hoľa Predná hoľa Priehyba Teplická kotlina
Veľkoplošné chránené územie	Národný park Nízke Tatry
Národné prírodné rezervácie	Demänovská dolina Ďumbier Jánska dolina Ohnište Pod Latiborskou hoľou Salatín Skalka
Prírodné rezervácie	Martalúzka
Národné prírodné pamiatky	Brankovský vodopád Bystrianska jaskyňa Demänovské jaskyne Jaskyňa mŕtvych netopierov Jaskyňa zlomísk Stanišovská jaskyňa Starý hrad Veľká ľadová priepasť Vrbické pleso Štefanová Záskočská jaskyňa
Prírodné pamiatky	Meandre Lúžňanky Žiar
Kultúrne a historické pamiatky	Chata generála Milana Rastislava Štefánika
Vybrané vrcholy Zoznam vrcholov	Ďumbier (2 043) Štiavnica (2 025) Chopok (2 023) Dereše (2 003) Skalka (1 980) Chabenec (1 955) Kráľova hoľa (1 946) Kotliská (1 940) Krúpova hoľa (1 927) Zákľuky (1 914) Poľana (1 889) Orlová (1 840) Bôr (1 887) Konské (1 882) Stredná hoľa (1 875) Baňa (1 859) Žiarska hoľa (1 840) Besná (1 807) Bartková (1 790) Veľký Gápeľ (1 776) Krakova hoľa (1 751) Veľká Chochuľa (1 753) Ďurková (1 750) Ludárova hoľa (1 731) Veľký bok (1 727) Veľká Vápenica (1 691) Latiborská hoľa (1 643) Andrejcová (1 520) Chabenec (1 515) Ostré (1 066)