Svor premenené horniny
Svor z oblasti Ľubietovej, Veporské vrchy.
Zloženie
Hlavné minerály	sľudy prevažne muskovit, kremeň, plagioklas
Akcesórie	granát, staurolit, turmalín, apatit, grafit, chlorit
Vlastnosti
Textúra	foliovaná - plástovitá, stredno- až hrubozrnná
Farba	sivá, zelenosivá, žltosivá, hnedočierna, miestami výrazne lesklá
Portál vedy o Zemi

Svor je premenená hornina, ktorá sa tvorí pri strednom stupni regionálnej premeny hornín. Niekedy tiež označovaný ako sľudnato-kremenná bridlica^[1]. Patrí do nižšej časti amfibolitovej fácie. Je zaraďovaný medzi kryštalické bridlice.

Vznik

Svor sa tvorí pri stredných až vyšších tlakoch a teplotách, hlavne z pelitických - ílových ale aj piesčitých sedimentov, hlavne pri orogénnej, regionálnej metamorfóze. Niektoré svory tiež môžu vznikať retrográdnou premenou^[2] (diaftorézou rúl). Svory v prírode plynule prechádzajú do geneticky podobných hornín ako sú slabšie metamorfované svorové fylity, ktoré sú jemnozrnnejšie, s mikrošupinkovitým sericitom, alebo sa prestupujú s viac metamorfovanými svorovými rulami, ktoré majú hrubšiu zrnitosť a vyšší obsah živcov, ktoré sú navyše viac bázické^[2].

Zloženie a vlastnosti

Sú to strednozrnné alebo hrubozrnné horniny, v ktorých možno okom dobre rozoznať sľudy, hlavne muskovit, menej biotit a tiež kremeň. Podiel živcov, z ktorých prevažuje plagioklas (hlavne albit) je nízky a nezvykne presahovať 10%^[1]. Z vedľajších minerálov je zastúpený aj amfibol a granát. Akcesorické minerály svorov sú hlavne turmalín, apatit, grafit, chlorit, rudy (magnetit) ai. Od rúl sa líšia nedostatkom živcov. Textúra býva rovnobežná i plástovitá. Štruktúra je zreteľne šupinatá. Odlučnosť svorov je dokonale bridličnatá, až doskovitá. Svory sú zväčša svetlo sfarbené, sivasté, žltkasté i zelenkasté ale i hnedočiene. Farba svorov závisí od prevládajúceho druhu sľudy. Podľa minerálneho zloženia sa rozoznávajú granátické, turmalinické, chloritické, grafitické, staurolitové a iné typy svorov^[3].

Výskyt

V Českom masíve sa nachádza napríklad v Hrubom Jeseníku, ďalšie výskyty sú známe z Klínovca, Domažlíc, Kaplíc a celého moravika, hlavne okolo Vranova nad Dyjí v moravskej svorovej zóne^[4].

V Západných Karpatoch sa svory vyskytujú spolu s rulami najmä v kryštaliniku jadrových pohorí ako je Tribeč, Považský Inovec (v severnom - seleckom bloku), Malé Karpaty (granátické a staurolitové) a v Tatrách. Bežné sú tiež v kryštaliniku veporika^[3] hlavne v Slovenskom rudohorí a Kráľovohoľských Tatrách^[5].

Použitie

Nemajú žiadne významné praktické použitie. Môžu byť použité ako kamenivo, do betónov, ako drvina na stavbu ciest atď^[3]. Svory na Slovensku sú väčšinou veľmi rozpukané.

Referencie

1. ↑ ^{a b} Putiš, M., 2004, Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
2. ↑ ^{a b} PETRÁNEK, J. On-line geologická encyklopedie - svor . geology.cz, . Dostupné online.
3. ↑ ^{a b c} Minerály a horniny Slovenska - horniny - svor . mineraly.sk, . Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
4. ↑ Přehled názvů hornin . geologie.estranky.cz, . Dostupné online.
5. ↑ Vladár, J. a kolektív, 1981, Encyklopédia Slovenska V. zväzok R-Š. Veda, Bratislava, s. 666

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svor (hornina)

Zdroje