Markušovce - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Markušovce
Markušovce
obec
Panoráma obce
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Vodné toky Hornád, Levočský potok
Nadmorská výška 435 m n. m.
Súradnice 48°54′57″S 20°37′24″V / 48,9158°S 20,6233°V / 48.9158; 20.6233
Rozloha 18,51 km² (1 851 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 706 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 254,24 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1289
Starosta Peter Fulla[3] (nezávislý)
PSČ 053 21
ŠÚJ 543331
EČV (do r. 2022) SN
Tel. predvoľba +421-53
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Markušovce
Michalská 51
053 21 Markušovce
E-mailová adresa poslať email
Telefón 449 81 37
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Markušovce
Webová stránka: markusovce.sk
Freemap Slovakia: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Markušovceobec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Polohopis

Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny na sútoku Levočského potoka s Hornádom.

Susedné obce

Lieskovany, Matejovce nad Hornádom, Odorín, Rudňany, Spišská Nová Ves, Teplička, Závadka

Ulice

Komenského, Školská, SNP, Michalská, Sv. Jána Nepomuckého, Za Hornádom, Bystrá, Odorínska cesta, Podhradová, Pod horou, Slovenská, Brezová, Poľná, Krátka, Železničná, Banícka, Za Tehelňou, Jareček

Vodné toky

Hornád, Levočský potok, Odorica, Markušovský potok

Symboly obce

Erb obce Markušovce tvorí

V modrom štíte v zelenej pažiti stojaci striebrovlasý vľavo hľadiaci rozkrídlený anjel v striebornom rúchu a zlatom kabátci, v pravici so zlatou ratolesťou, v ľavici so zlatým vencom.[4]

Vlajka obce

Pozostáva zo štyroch pruhov vo farbách zelenej, žltej, bielej a modrej. Vlajka je ukončená tromi cípmi.[4]

Názov

Cudzie názvy obce

  • Nemecký názov: Marksdorf
  • Maďarský názov: Márkusfalva

Politika

Starostovia obce

  • 1990 – 1994 Michal Čuchran (VPN)
  • 1994 – 1998 Michal Čuchran (SZS)
  • 1998 – 2002 Michal Čuchran (SOP)
  • 2002 – 2006 Ing. Ján Šofranko (HZDS + SDĽ)
  • 2006 – 2010 Ing. Ján Šofranko (SMER-SD + ĽS-HZDS + SNS)
  • 2010 – 2014 Michal Čuchran (SDKÚ-DS)
  • 2014 – 2018 Marek Virág (SRÚS)
  • 2018 – 2022 Marek Virág (NEKA)
  • 2022 – 2026 Peter Fulla (NEKA)

Obecné zastupiteľstvo

Obyvateľstvo

Vývoj obyvateľstva od roku 1869
Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1869 -
1880 1 606 195
1890 1 510 182
1900 1 613 216
1910 1 670 213
1921 1 521 185
1930 1 946 265
1950 2 204 274
1961 2 425 346
1970 2 650 407
1980 2 623 479
1991 2 698 535
2001 3 243 450
2007 3 738 450
2009 3 896 ?
2011 3 988 ?
2015 4 252 ?
2021 4 624 786
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2021)
Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 3 751 81,12
Evanjelická cirkev a. v. 51 1,10
Gréckokatolícka cirkev 45 0,97
Pravoslávna cirkev 3 0,06
Bez vyznania 472 10,21
Ostatné a nezistené 302 6,53
Zloženie obyvateľstva podľa najčastejšie používaného jazyka v domácnosti (2011)
Počet obyvateľov %
slovenský 1 612 40,4
rómsky 2 076 52,1
nemecký 5 0,1
anglický 4 0,1
ostatné a nezistené 291 7,3

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Centrum obce s farským kostolom, hradom a súborom kaštieľov a kúrií bolo pre svoje pamiatkové hodnoty v roku 1993 vyhlásené za pamiatkovú zónu.[5]

  • Rímskokatolícky Kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová románsko-gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bočnými kaplnkami a predstavanou vežou, z obdobia po roku 1260.[6] Išlo o rodový chrám pánov z Markušoviec, ktorí boli jeho donátormi. Úpravami prešiel v 14. storočí, keď bolo zbúrané pravouhlé presbytérium a nahradené súčasným polygonálnym. Severná kaplnka sv. Kozmu a Damiána bola pristavaná v rokoch 1486 – 1490. Južná kaplnka sv. Anny je z roku 1500, donátorom oboch kaplniek bol Štefan Mariáši. V roku 1773 bol kostol poškodený požiarom, po ktorom bol barokovo upravený a veža bola zvýšená. V roku 1818 prešiel obnovou. V roku 1882 bol kostol opäť poškodený požiarom, po ktorom bola v roku 1891 obnovená veža. Tá dostala súčasnú podobu po úpravách na začiatku 20. storočia v duchu neogotiky. V tomto období boli rozšírené aj obe bočné kaplnky. Z primárnej románskogotickej stavby sa zachoval okrem obvodových múrov lode ústupkový portál s archivoltou s lomeným oblúkom, dnes osadený do západnej steny južnej kaplnky. Hlavice stĺpov portálu sú dekorované reliéfnymi rastlinnými motívmi. Loď je zaklenutá neskorogotickou sieťovou klenbou z 15. storočia. Loď od presbytéria nie je oddelená víťazným oblúkom. Južná kaplnka je zaklenutá gotickou krížovou klenbou s konzolami a svorníkmi v podobe ľudských tvárí a zvierat. Súčasťou interiéru sú epitafy členov rodiny Mariáši, zo 16.-17. storočia.[7] Hlavný oltár je barokový z roku 1731, lemovaný sochami sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána Nepomuckého, s centrálnym obrazom archanjela Michala. Kazateľnica je rokoková z druhej polovice 18. storočia. Bočné oltáre v kaplnkách sú neogotické z konca 19. storočia. Krstiteľnica je ranorenesančná kamenná z prvej polovice 16. storočia. Kazateľnica je rokoková z roku 1760. V presbytériu je ešte umiestnená patronátna lavica a biskupské kreslo, rokokové z druhej polovice 18. storočia. V severnej bočnej kaplnke je luisézna patronátna lavica z konca 18. storočia.[8] Organ s neogotickou skriňou od firmy Rieger je z roku 1906.[9] Fasády kostola sú hladké s oknami s lomeným oblúkom a opornými piliermi. Okná bočných kaplniek majú gotické kružby. Veža so združenými románskymi oknami a kordónovou rímsou má neogotickú nadstavbu ukončenú trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
  • Markušovský hrad, pôvodne stredoveký hrad z druhej polovice 13. storočia.[10] Nachádza sa v tesnej blízkosti kostola sv. Michala na skalnom návrší. Vybudoval ho Mikuláš, predok rodu Mariášiovcov, okolo roku 1284. Pred rokom 1516 Štefan Mariáši hrad opevnil a rozšíril západným smerom o nádvorie s bránou lemovanou dvoma baštami. V bojoch o uhorský trón medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským sa Mariášiovci pridali na stranu Zápoľského, a preto im Ferdinand majetok skonfiškoval, Po vyrabovaní a podpálení Levočanmi v roku 1527 bol výrazne prestavaný už v duchu renesancie okolo roku 1550 za Pavla Mariášiho. V 17. storočí stratil svoju obrannú aj reprezentatívnu funkciu, keď sa členovia rodu Mariáši presťahovali do kaštieľov a kúrií v obci. V roku 1773 vyhorel a od tej doby bol v ruinách. V roku 1789 prešiel čiastočnou obnovou za Wolfganga Mariášiho.[11] V jednej z veží bol do roku 1935 uložený Mariášiovský archív. Pamiatková obnova bola začatá v roku 1972, obnova prebieha aj v posledných rokoch. Pôdorysne predstavuje hrad nepravideľný štvorcový komplex s troma nárožnými baštami a centrálnou dvojpodlažnou obdĺžnikovou budovou paláca a pripojeným západným nádvorím s dvoma polkruhovými baštami a centrálnou bránou.
  • Mariášiovský kaštieľ, pôvodne renesančná dvojpodlažná dvojtraktová stavba na pôdoryse obĺžnika so štyrmi nárožnými vežami a stredným rizalitom, z roku 1643.[12] Kaštieľ nechal vybudovať František Mariáši. V roku 1745 upravili jeho okolie, keď bola odstránená obranná funkcia a vznikli hospodárske objekty. V rokoch 1770 – 1775 prešiel rokokovou úpravou fasád za Wolfganga Mariášiho. Kaštieľ patril rodine Mariášiovcov až do roku 1933, keď ho odkúpil Alexander Wieland. V roku 1945 bol majetok, vrátane kaštieľa, skonfiškovaný. Pre účely múzea upravili kaštieľ v 50. rokoch a v rokoch 1986 – 1993 sa uskutočnila jeho rozsiahla obnova. Dnes je v kaštieli expozícia historického nábytku sprístupnená verejnosti od roku 1994. Expozícia prezentuje vývoj a typové zastúpenie nábytkového umenia a interiérových doplnkov od 17. storočia po začiatok 20. storočia. Miestnosti sú zaklenuté valenými klenbami s lunetami a kláštornými klenbami. Fasády kaštieľa sú členené na parter s pásovou rustikou, oddelený od poschodia kordónovou rímsou. Poschodie je členené vysokým pilastrovým rádom. Okná majú kamenné ostenia náročnú rokokovú štukovú výzdobu rokajov a volút na frontónoch a parapetoch. Fasády sú ukončené vysokými atikami so štukovými zrkadlami a slepými oknami. Vstup do kaštieľa je riešený jednoosovým polygonálnym rizalitom na ose priečelia so šindľovou zvonovitou helmicou. Rok výstavby je doložený na nápisovej tabuli osadenej nad portálom. Kaštieľ je lemovaný dvoma pozdĺžnymi hospodárskymi objektami z východnej aj západnej strany.[13] Umiestnený je uprostred francúzskeho parku tvoreného troma terasami prepojenými kamennými schodiskami. Dopĺňala ho drobná architektúra, ovídiovské sochy v životnej veľkosti, kamenné vázy, studňa a nádrže na vodu. Z pôvodnej výzdoby parku sa zachovali kamenné vázy a studňa.
  • Letohrádok Dardanely, dvojpodlažná neskorobaroková stavba z roku 1778.[14] Nachádza sa na severnej terase francúzskeho parku, naproti Mariášiovskému kaštieľu. Vybudovať ho nechal Wolfgang Mariáši pri príležitosti cisárkskej návštevy Jozefa II., ktorá sa nakoniec neuskutočnila. Pôvodne z neho bola postavená len centrálna časť s trojosovým rizalitom, krídla boli postavené až ako súčasť jeho pamiatkovej obnovy v roku 1983. V súčasnosti sa tu nachádza expozícia historických klávvesových nástrojov. Na poschodí letohrádku sa nachádza slávnostná sieň s lunetovou klenbou pokrytou rokokovou freskovou výmaľbou s mytologickými scénami. Prostredné pole zdobí girlandový veniec z kvetov, ostatné polia zdobia fresky od neznámeho autora. Zobrazujú scény z mytológie: Paridov súd, Diana na poľovačke, Bakchus a Ariadna, únos Persefóny, Neptún a Amfitrité a Galatea na delfínovi. Po stranách miestnosti sú dvere, ktoré mali viesť do nepostavených bočných krídel.[15] Fasády letohrádku sú členené vysokým pilastrovým rádom, na nárožiach so zvojenými pilastrami s bohatým štukovým dekorom. Polkruhovo ukončené okná majú profilované šambrány s klenákmi. Rizalit je ukončený trojuholníkovým štítom sa aliančným erbom Wolfganga Mariášiho v tympanóne, lemovanom dekoratívnymi vázami. Ukončený je manzardovou strechou pokrytou šindľom.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Markušovce





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk