Travertín Usadená hornina
Travertínové terasy v Yellowstone
Zloženie
Hlavné minerály	kalcit, aragonit
Akcesórie	limonit, ...
Vlastnosti
Textúra	pórovitý
Farba	béžová, sivá
Portál vedy o Zemi

Travertín je druh vápenca, vznikajúceho vyzrážaním zo sladkovodných minerálnych, prípadne termálnych prameňov. Mineralogicky je zložený z aragonitu, ktorý však býva prekryštalizovaný do trigonálnej modifikácie kalcitu, najčastejšia prímes býva limonit.

Termín travertín pochádza talianskeho slova travertino, čo označuje vápencový kameň.

Vznik

Travertín vzniká sedimentáciou, vyzrážaním z vôd obohatených na CaCO₃. Na jeho tvorbe sa môžu výrazne podieľať riasy, alebo rastliny, ktoré z vody odoberajú CO₂, čím je urýchlené vyzrážavanie CaCO₃^[1]. Prostredia vzniku travertínov sú však rôzne. Väčšinou sú viazané na prechod vody karbonátovými horninami. Bežné sú pri výveroch minerálnych vôd pozdĺž mladých zlomových línií^[2]. V podzemnom krase dochádza k veľmi pomalému vyzrážavaniu z presakujúcich vôd, čím vznikajú sintrové kvaple. Za spoluúčasti organizmov môžu vznikať aj v tečúcej vode potokov a riečnych dolín a nív, najčastejšie na úpätí svahov^[2]. Diageneticky premenený starši travertín sa mení na vápenec. Travertíny často obsahujú odtlačky rastlín (inkrustácia), alebo i dobre zachované fosílie. V okolí pramenísk vznikajú travertínové kopy, alebo v údoliach kaskády (napr. Staré Hory). Travertín vzniká aj v súčasnosti^[3]. Priesakom minerálnych vôd do štrkových súvrství vznikajú travertínové zlepence^[4].

Klasifikácia

• Sinter vzniká na pod zemským povrchom v jaskyniach
• Penovec vzniká vyzrážaním z krasových vôd na povrchu
• Pramenit vzniká z minerálnych vôd

Textúra a štruktúra

Pre travertíny je charakteristická pórovitá štruktúra. Farba horniny je premenlivá v závislosti od prímesí. Môže byť biely až svetložltý, prípadne svetlosivý, fialový. Levický zlatý ónyx je navyše páskovaný^[3].

Výskyt

Slovensko

Penovec - Ľubochnianska dolina, Veľká Fatra

Na Slovensku sa vyskytujú travertíny prevažne holocénneho veku v okolí Ružomberka (Bešeňová, Lúčky), Levíc, Gánoviec, Sliača a Spišského Podhradia (Dreveník, Sivá Brada), Vyšné Ružbachy. V Bešeňovej a Sivej Brade sa tvorí ešte aj dnes. Travertíny známe z okolia Levíc sa ťažili a boli známe ako levický zlatý ónyx, ktorý je pruhovaný. Dreveník je spolu s travertínovou kopou Spišský hradný vrch, na ktorej stojí Spišský hrad súčasťou svetového dedičstva UNESCO^[5].

Zahraničie

Významné objemy travertínov sa nachádzajú v Taliansku v Tivoli blízko Ríma. Práve skomolenina geografického názvu mesta Tivoli, ktoré sa za rímskych čias nazývalo Tibur sa stala označením pre travertín. V Chorvátsku, budujú tieto horniny 16 veľkých prírodných hrádzí, Plitvických jazier. Podobné prírodné hrádze sa nachádzajú v Afganistane v Band-i-Amir, v Číne v údolí Huang Long, ale aj v Semuc Champey v Guatemale a Pamukkale v Turecku.

Využitie

Travertíny sa využívajú ako stavebný a obkladový kameň^[3]. Toto využitie je bežné aj na Slovensku, pretože tu patria travertíny medzi najmladšie horniny a teda aj najmenej postihnuté tektonickými procesmi, vďaka čomu nie sú popraskané. Z tohto dôvodu sú aj zaujímavým objektom výskumu neotektoniky, ktorá skúma najmladšie tektonické procesy. Tektonický výskum zlomov a puklín v travertínoch je označovaný ako travitonika^[6].

Referencie

1. ↑ http://www.geology.cz prístup: 14.9.2008
2. ↑ ^{a b} Vladár, J., 1982; Encyklopédia Slovenska VI. zväzok T - Ž. Veda, Bratislava, s. 106 - 107
3. ↑ ^{a b c} http://www.mineraly.sk prístup: 14.9.2008
4. ↑ http://www.geology.sk - Charakteristika litotypu Anotátor:Juraj Maglay prístup 14.9.2008
5. ↑ Michaeli, E., 2006; Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Prešovská Univerztita, Prešov, 76 s.
6. ↑ Hancock, P. L., Chamers, R. M. L., Altunel, E., Çakir, Z., 1999, Travitonics: using travertines in active fault studies. Journal of Structural Geology, 21, 8–9, s. 903–916

Ďalšie zdroje

Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Travertín