Chlorid bizmutitý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	BiCl3
Vzhľad	biely prášok alebo kryštáliky
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	315,3 u
Molárna hmotnosť	315,339 g/mol
Teplota topenia	233 °C
Teplota varu	447 °C
Kritický bod	905 °C, 11 970 kPa, 1,21 g/cm³
Hustota	4,75 g/cm³
Rozpustnosť	vo vode: hydrolyzuje na oxichlorid bizmutitý v polárnych rozpúšťadlách: metanol etanol roztoky kyselín
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia	74,8 J/g
Entropia varu	233,4 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia	−379,4 kJ/mol
Štandardná entropia	172 J K−1 mol−1
Štandardná Gibbsová energia	−313,1 kJ/mol
Merná tepelná kapacita	0,346 J K−1 g−1
Bezpečnosť Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Hrozby Vety H H315, H319 Vety EUH žiadne vety EUH Vety P P305+351+338 Európska klasifikácia látok Hrozby Dráždivá látka (Xi) Vety R R36/38 Vety S žiadne vety S NFPA 704 0 2 0
Ďalšie informácie
Číslo CAS	7787-60-2
EINECS číslo	232-123-2
Číslo RTECS	EB2690000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Chlorid bizmutitý (BiCl₃) je snehobiela kryštalická látka, ktorá sa na vlhkom vzduchu rozteká. Vodou dochádza totiž k jeho štiepeniu za vzniku oxichloridu bizmutitého BiOCl.

Bi³⁺ + Cl^- + H₂O → BiOCl (s) + 2 H⁺

S chloridmi alkalických kovov alebo chloridom amónnym NH₄Cl tvorí komplexné zlúčeniny chlorobizmutitany, ktoré existujú prevažne v dvoch typoch -tetrachlorobizmutitany ^- a pentachlorobizmutitany ^2-.

Príprava

Chlorid bizmutitý sa vyrába priamou syntézou z prvkov, keď sa nechá cez rozžeravený bizmut prechádzať suchý chlór:

2 Bi + 3 Cl₂ → 2 BiCl₃

Alternatívnou metódou je rozpúšťanie oxidu bizmutitého v kyseline chlorovodíkovej alebo bizmutu v lúčavke kráľovskej (zmes HCl a HNO₃ v pomere 3:1). Prebytočná kvapalina sa oddestiluje bez prístupu vzduchu:

Bi₂O₃ + 6 HCl → 2 BiCl₃ + 3 H₂O

Bi + 3 HCl + HNO₃ → BiCl₃ + 2 H₂O + NO

Zlúčeninu možno tiež získať rozpustením bizmutu v koncentrovanej kyseline dusičnej HNO₃ a následným pridaním pevného chloridu sodného NaCl do roztoku:

Bi + 6 HNO₃ → Bi(NO₃)₃ + 3 H₂O + 3 NO₂

Bi (NO₃)₃ + 3 NaCl → BiCl₃ + 3 NaNO₃

Použitie

Používa sa k príprave niekoľkých ďalších soli bizmutu a používa sa ako zložka v farbivách a kozmetike.

V organickej syntéze sa používa ako katalyzátor (Michaelova reakcia a pod.). Prídavkom iného kovového jodidu sa zvyšuje jeho katalytická aktivita.

Bezpečnosť

Smrteľná dávka (LD₅₀) chloridu bizmutitého je 3 334 mg/kg.

Podobné látky

• Fluorid bizmutitý
• Subsalicylát bizmutitý
• Oxid bizmutitý
• Chlorid železitý
• Chlorid mangánatý
• Chlorid kobaltnatý

Literatúra

• VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid bismutitý na českej Wikipédii.